Takže nové náboženstvá, ale aj filozofie sa uberali stále viac smerom ku ´spáse´ a životnej úteche."

Našej pozornosti by teda nemali uniknúť, okrem tradičných škôl (keď i naďalej je činná Platónova Akadémia a Aristotelova škola), aj nové školy. K najdôležitejším z nich patria stoicizmus a epikureizmus. Obe tieto školy sa vyvíjajú súčasne, ale stoja k sebe skôr v nepriateľskom pomere než priateľskom. Náukou si odporujú, avšak cieľ ich učenia je rovnaký: vyložiť zmysel ľudského žitia a zaistiť človeku blažený život. Stúpenci oboch náuk tvoria sekty, spoločenské organizácie a udržujú medzi sebou stále styky. Nás však bude zaujímať hlavne škola epikurejcov.
4. Život a učenie filozofa Epikura

4.1. Život filozofa Epikura

Epikuros, syn Neoklea a Chairestri, bol Aténčan. Podľa správy Apollodórovy v jeho Kronike sa narodil v 3. roku 109. olympiády 7. dňa mesiaca gaméliónu, zomrel sedem rokov po smrti Platóna. Zomrel v 2. roku 127. olympiády (270p.n.l.), dožil sa 72 rokov. Iní ďalej hovoria, že svoju mladosť prežil Epikuros na ostrove Samos, kam sa presťahovali jeho rodičia. Keď mu bolo osemnásť, prišiel vraj do Atén plniť vojenskú službu. Po smrti Alexandra Macedónskeho a po vyhnaní Aténčanov zo Samu, odišiel vraj ku svojmu otcovi do Kolofónia. Strávil tam nejaký čas a zhromaždil okolo seba žiakov. Ale potom znovu odišiel do Atén. Nejaký čas pestoval filozofiu spoločne s inými, ale potom vyučoval samostatne, v škole ktorú pomenoval po sebe. Filozofiou sa začal zaoberať, ako sám hovorí, keď mu bolo štrnásť. Podľa Epikurejca Apollodóra sa obrátil k filozofii z opovrženia voči svojim prvotným učiteľom, pretože mu nedokázali vysvetliť Hésiodovo miesto o chaose. Podľa iných bol vraj najprv učiteľom čítania a písania, potom však, keď sa náhodou zoznámil s Demokritovými spismi, vrhol sa na filozofiu. Na jeho povzbudenie zaoberali sa spolu s ním filozofiou aj jeho traja bratia: Neoklés, Chairedémos a Aristobúlos.


4.2. Filozofia záhrady

Svoje názory začal vykladať v jednej záhrade, ktorú za tým účelom kúpil v Aténách, neďaleko Akadémie a oddelil ju od ostatného sveta múrom. Nad vstupom do tejto záhrady visel veľký nápis:

Cudzinec tu ti bude dobre. Tu je rozkoš najväčším dobrom.

Zhromaždil okolo seba veľké množstvo poslucháčov, ktorí sa mu stali oddanými ctiteľmi a zoskupili sa do spolku, ktorí bol jadrom epikurejskej školy. Vrodenou prívetivosťou a ľahkou prístupnosťou svojho výkladu sa stal hneď veľmi populárnym. Preto jeho žiaci a stúpenci, Epikurovci, boli taktiež niekedy nazývaný záhradný filozofovia.