referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sabína
Utorok, 27. októbra 2020
Epikureizmus (seminárna práca)
Dátum pridania: 12.03.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jozefr
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 038
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 14.2
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 23m 40s
Pomalé čítanie: 35m 30s
 

Žiaci školy, ku ktorým patrili aj ženy a otroci, žili prosto v spoločnom hospodárstve so svojím učiteľom, a jeho vľúdnosť oplácali ozajstnou úctou a láskou. Epikurova záhrada dostávala zrejme i určitý symbolický význam: mala vlastne svojím chránencom prirodzeným spôsobom zahatať cestu pred znepokojujúcimi podnetmi a vplyvmi prenikajúcimi z vonkajšieho okolia, hlavne z neutešených spoločenských pomerov. Záhrada poskytovala ideálne prostredie na uskutočnenie Epikurovej zásady: „Ži skryto!". Epikuros a jeho žiaci sa stravovali veľmi prosto a striedmo. Každý sa uspokojil s čašou vína, celkovo však bola ich hlavným nápojom voda. A Epikuros vraj nepokladal za správne, aby sa súkromný majetok dával do spoločného užívania, tak ako to žiadal Pytagoras. Sám Epikuros hovorí vo svojich listoch, že mu postačí voda a suchý chlieb. Taký bol ten muž, ktorý vyhlasoval rozkoš za cieľ ľudského života. V tieni Záhrady pestovali epikurovci taktiež kult priateľstva a, radostného života, a s nábožnou úctou velebili svojho vyrovnaného učiteľa. Svoj úsmevný kľud, výraz radosti zo života, si zachoval až do smrti, aj cez veľké útrapy, ktoré mu spôsobila v posledných dobách jeho choroba. Zomrel vraj na ľadvinový kameň, ktorý mu zastavil močenie, po štrnásťdennej chorobe. Vtedy vraj vošiel do medenej vane, naplnenej teplou vodou, a doliatej vínom, a naraz ju vypil. A tak vraj skonal, keď vyzval svojich priateľov, aby si pamätali jeho učenie. A keď umieral, napísal tento list Idomeneovi:

„Prežívajúc blažený a zároveň poslední deň svojho života, píšem vám toto. Bolesti sa dostavili s takou veľkosťou, že ich veľkosť už nepripúšťa stupňovanie. Ale to všetko vyvažuje radosť, ktorú pociťujem v duši, pri spomienke na naše rozhovory. Ty však pečuj o Métrodórove deti v zhode s náklonnosťou, ktorú si prejavoval od detstva ku mne a k filozofii!„



4.3. Skreslený pohľad na Epikurovu filozofiu

Stoik Diotímos, ktorý sa k nemu choval nepriateľsky, rozšíril o ňom najhoršie klebety, pomocou päťdesiatych necudných listov, ktoré vydával za Epikurove listy. Podobne urobili aj ďalší odporcovia jeho filozofie. Epikuros býva mnohokrát, určite však neprávom, považovaný za zvrhlíka a jeho filozofia následne potom za filozofiu obžerstva. Je to dané už zmienenými klebetami, ktoré o ňom rozšírili jeho odporcovia, či nedokonalá znalosť jeho filozofických myšlienok, vo väčšine prípadov vytrhnutých z kontextu, ako napr.: „počiatok a koreň všetkého dobra je slasť žalúdku; aj múdrosť a vyššie prejavy života na nej závisia.„
Epiktétos ho nazýva hlásateľom nemravnosti a škodí mu ako môže.
 
späť späť   2  |  3  |   4  |  5  |  6  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: DIOGENÉS Laertios: Životy, názory a výroky proslulých filosofů. Československá akademie věd. Praha 1964., DRTINA F.: Úvod do filosofie I. Jan Laichter. Praha 1929., EPIKÚROS: O šťastnom živote. Pravda. Bratislava 1989., GAARDER J.: Sofiin svět. Knižná dielňa Timotej. Košice 1996., HÖFFDING H., KRÁL J.: Přehledné dějiny filosofie. Věda všem. Praha 1947., LUCRETIUS CARUS, T.: O přírodě (De rerum natura). Svoboda. Praha 1971., MACHOVEC D.: Dějiny antické filosofie. SPN. Praha 1968.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.