referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Simona, Šimon
Piatok, 30. októbra 2020
Epikureizmus (seminárna práca)
Dátum pridania: 12.03.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Jozefr
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 038
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 14.2
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 23m 40s
Pomalé čítanie: 35m 30s
 

Ale aj Timokrates, brat Metrodóra a žiak Epikura, ktorý však jeho školu opustil, vraví o ňom v spise nazvanom Rozveselenie, že dvakrát denne zvracal z prejedania a že on sám len ťažko dokázal uniknúť tomuto nočnému filozofovaniu a mystickému spoločenstvu. A že Epikuros vedel len málo z vedeckých výkladov a ešte omnoho menej z vecí týkajúcich sa života a že jeho telo bolo v tak žalostnom stave, že dlhé roky nemohol ani vstať z nosítok. V 37 knihách svojho spisu O prírode sa veľmi mnoho opakuje a píše v nich mnoho ako proti iným, tak obzvlášť proti Nausifanovi. Všetci títo ľudia sa pomiatli, ako hovorí Diogenes, lebo tomuto mužovi sú dostatočnými svedkami jeho neprekonateľné dobroty ku všetkým, jeho domovina, ktorá ho poctila bronzovými sochami, jeho priatelia, ktorých bolo tak veľké množstvo, že by pre nich nestačili celé mestá, a jeho žiaci, ktorí boli všetci k nemu trvalo pripútaní kúzelným hlasom jeho učenia. Ďalej o tom svedčí ustavičné trvanie školy, v ktorej vedení, zatiaľ čo takmer všetky ostatné zanikli, sa bez prerušenia strieda nespočetná rada jeho žiakov. Predovšetkým jeho priateľ Metrodóros z Lampsaku, ktorý zomrel niekoľko rokov pred svojim učiteľom, ďalej nástupca v riadení školy Hermarchos z Mytilene a Apollodóros Képotyrannos a Zenón zo Sidonu. Jeho škola vraj trvala 227 rokov, t.j. od roku 270 do 44 pred.n.l. Ďalej jeho vďačnosť k rodičom, preukazovanie dobra bratom a vľúdnosť k služobníkom, zrejmá tak z jeho závetu, tak i z toho, že spolu s ním pestovali filozofiu a vôbec jeho láska ku všetkým ľuďom.
Sám Epikuros obhajuje a vysvetľuje svoju filozofiu takto: „Keď teda hovoríme, že zvrchovaným cieľom je slasť, nemienime tým rozkoše prostopašníkov ani rozkoše spočívajúce v pôžitkárstve, ako sa domnievajú ľudia, ktorí naše učenie nepoznajú a nesúhlasia s ním, alebo si ho zle vykladajú, ale stav, v ktorom človek necíti bolesť v tele ani nekľud v duši. Lebo život nekoná príjemným ani ustavičné pitie a hody, ani obcovanie s mužmi a ženami, ani požívanie rýb a iných vecí, ktoré poskytuje bohatý stôl, ale striedmy úsudok, vyhľadávajúci dôvody pre každú voľbu a každé odmietnutie a zapudzujúce klamné domnienky, z ktorých najčastejšie zachvacuje dušu zmätok.„


4.4. Či si mladý, či starý, venuj sa filozofii

„Kto sa raz stane mudrcom, už nikdy vraj si neosvojí opačné zmýšľanie, ani ho dobrovoľne nepredstiera.„
„Nieje treba predstierať filozofovanie, ale skutočne filozofovať.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: DIOGENÉS Laertios: Životy, názory a výroky proslulých filosofů. Československá akademie věd. Praha 1964., DRTINA F.: Úvod do filosofie I. Jan Laichter. Praha 1929., EPIKÚROS: O šťastnom živote. Pravda. Bratislava 1989., GAARDER J.: Sofiin svět. Knižná dielňa Timotej. Košice 1996., HÖFFDING H., KRÁL J.: Přehledné dějiny filosofie. Věda všem. Praha 1947., LUCRETIUS CARUS, T.: O přírodě (De rerum natura). Svoboda. Praha 1971., MACHOVEC D.: Dějiny antické filosofie. SPN. Praha 1968.
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.