Veď neusilujeme sa o to, aby sme sa zdali zdravými, ale aby sme naozaj zdravými boli.„

Teraz by som sa chcel zmieniť o veľmi dôležitých myšlienkach, ktoré sa týkajú samotnej filozofie.
V Liste Menoikeovi Epikuros hovorí: „Ak je niekto mladý, nech neváha oddávať sa filozofii, ak je niekto starý, nech neochabuje v jej pestovaní; lebo nikto nieje ani nezrelý ani prezrelý k tomu, aby sa staral o zdravie svojej duše. Ak niekto hovorí, že pre neho ešte neprišiel čas k filozofovaniu, alebo že už pominul, podobá sa tomu, kto vraví, že pre neho ešte nieje čas na blaženosť. Preto má pestovať filozofiu mladý i starý, aby starý zostával mladý dobrými skutkami v príjemných spomienkach na minulosť, aby bol zároveň mladý i starý pre nebojácnosť pred budúcnosťou. Je teda treba starať sa o to, čo pôsobí blaženosť, lebo ak ju máme, máme všetko, a ak ju nemáme, robíme všetko preto, aby sme ju mali."
V tejto úvahe je zreteľná sila, ktorú Epikuros filozofii prikladal a jej poslanie, ktoré je v dnešnej dobe mnohými ľuďmi často zatracované. Ku svetu v ktorom žijeme väčšinou pristupujeme ako k niečomu samozrejmému, o čom príliš nepremýšľame. Prežívame hraničné situácie, putujeme životom plným „križovatiek", rozhodujeme sa. Každý sme iný, ale mnohé máme spoločné. Človek sa má oddávať filozofii, pretože šľachtí ducha a bystrí rozum. Mladý človek sa má filozofii oddávať z dôvodu, aby sa nebál svojej budúcnosti, aby našiel svoje miesto v tomto, mnohokrát nemilosrdnom, svete. A ak je niekto starý, má sa oddávať filozofii, aby sa nebál svojej budúcnosti, smrti. Ak sa človek ohliadne späť za svojím životom, musí byť šťastný, lebo podľa Epikura je duša smrteľná, a tak každý z nás musí čo najlepšie využiť obmedzený čas, ktorý je mu daný pre život tu a teraz. Smrteľnosť ľudskej duše súvisí s Epikurovým učením o atómoch, ale rovnako s Demokritovým učením, pretože aj v učení o duši vychádza Epikuros z Demokrita.
Filozofia je teda akousi pripravovateľkou duševného šťastia, pričom konečným cieľom a zmyslom a i najvyšším pojmom ľudského života je podľa Epikura telesná a duševná slasť, blaženosť, rozkoš, ku ktorej dospievame práve na základe filozofovania a celkového rozumového uvažovania.


4.5. Dielo filozofa Epikura

Epikuros sám napísal asi 300 kníh. Ako o ňom píše Diogenes vo svojej knihe Životy, názory a výroky známych filozofov: „Epikuros bol veľmi plodný spisovateľ, ktorý prevyšoval všetkých množstvom kníh; je ich totiž vyše 300 zvitkov. Nieje v nich ani jedno prevzaté svedectvo, ale iba vlastné slová samého Epikura. V spisovateľskej plodnosti s ním súperil Chrýsippos. Ak totiž niečo napísal Epikuros, snažil sa Chrýsippos napísať hneď o tom istom, práve tak isto.