Preto sa tiež často opakoval."
Na poznanie jeho názoru sú dôležité tri z jeho listov, a to Hérodotovi (týka sa náuky o prírode), Pýthokleovi (týka sa zjavení na oblohe) a Menoikeovi (v ktorom je podaný výklad o ľudskom živote). Ďalej sú to knihy O prírode, ktorých je 37; Základné myšlienky, čiže 40 hlavných mravných zásad, zachovaných u Diogena a Epikurove výroky. Dôležitým prameňom na štúdium jeho názorov je didaktická báseň De rerum natura (O prírode), ktorú umelecky stvárnil Titus Lucretius Carus. Ako ďalšie by sme mohli menovať napr. O atómoch a prázdnom priestore; Výťah zo spisov proti prírodným filozofom; O kritériu alebo Pravidlo; O videní; O osude; O predpovedaní počasia; Povzbudenie k filozofii; O obrázkoch a ďalšie.

„Pre tých, milý Hérodotos, ktorí nemôžu prebrať všetko, čo som napísal o prírode, ani prečítať väčšinu z tých kníh, ktoré som zložil, pripravil som sám Výťah z celej svojej sústavy, ktorý postačí na to, aby si vštiepili do pamäti aspoň najzákladnejšie poučky a aby si tak mohli pri každej príležitosti pomôcť v najhlavnejších veciach, pokiaľ by sa zaoberali teoretickým skúmaním prírody. Je však potrebné, aby si aj tí, ktorí už dostatočne pokročili v poznaní vesmíru, zapamätali obraz celej sústavy v najzákladnejších rysách; lebo všeobecný názor potrebujeme často, podrobný však nie v rovnakej miere.„


5. Epikurova filozofia

Epikuros celú svoju filozofiu delí na fyziku a etiku. Súčasťou fyziky je logika (ako náuka o kritériách pravdy, taktiež nazývaná kanonikou), ale fyzika je len prípravou k etike, ktorá tvorí vlastné jadro filozofie.
Kanonika ukazuje cesty k vytvoreniu filozofickej sústavy a je obsiahnutá v jednom spise nazvanom Pravidlo. Fyzika podáva celú teóriu o prírode, a je obsiahnutá v 37 knihách O prírode. Etika pojednáva o voľbe a odmietaní a je zahrnutá v knihách O spôsoboch života, v Listoch a v spise O konečnom cieli. Obvykle je však kanonika spájaná s fyzikou a je náukou o základoch; fyzika je náuka o vznikaní a zanikaní a o prírode; etika zas náuka o tom, čo si je treba voliť a čomu sa vyhýbať, o spôsoboch života a o konečnom cieli.
Epikuros rovnako ako stoici povýšil etiku nad ostatné vedy. Prečo stoja etické otázky v centre ich pozornosti, zdôraznili stoici výstižnými podobenstvami Živočích, vajce a záhrada. Dovolím si ich tu použiť pre ich obraznosť: „1. Kosti, šľachy (logika) a mäso (fyzika) dávajú život duši (etika). 2. Škrupina (logika) a bielok (fyzika) slúžia žĺtku (etika). 3.