Za plotom (logika) rastú v pôde stromy (fyzika), ale až ony prinášajú pravé plody (etiku).„ Fyzika je podľa Epikura potreba, pretože, ak si nedokážeme vysvetliť, ako sa dejú svetové úkazy, nenájdeme kľud, ktorý je cieľom nášho filozofovania, a budeme prepadať rôznym poverám, práve pred ktorými chce Epikuros človeka chrániť. Každá časť jeho filozofie je iba kamienkom nekonečnej mozaiky bytia, preto je dôležité, aby boli tieto kamienky prehľadne poskladané a prezreté jeden po druhom.


5.1. Epikurovo vysvetlenie vybraných prírodných dejov

„Cieľom poznania úkazov na nebi, či už sa nimi zaoberáme v súvislosti s ostatnými náukami alebo samostatne, nieje nič iného než duševný kľud a bezpečná istota, práve tak ako pri ostatnom bádaní. Svet je akási ohraničená časť neba, obsahujúca hviezdy, Zem a vôbec všetky vnímateľné predmety, ktorá zaujíma úsek nekonečna a končí sa hranicou, buď riedkou alebo hustou, ktorej uvoľnením by bolo uvedené všetko v ňom do zmätku, ktorí sa buď otáča, alebo pevne stojí a má tvar buď okrúhly alebo trojuholníkový alebo nejaký iný; sú totiž možné všetky tieto tvary. Možno si však predstaviť, že je takých svetov nekonečné množstvo a že taký svet môže vzniknúť ako vo vesmíre, tak aj v medzisvete, ako nazývame vzdialenosť medzi svetmi v priestore obsahujúcom mnoho prázdna.
Vychádzanie a zapadanie slnka, mesiaca a ostatných hviezd môže mať pôvod v zapaľovaní a zhášaní (toto je domnienka Hérakleita z Efezu). Tiež objavovaním sa týchto telies nad zemou a ich opätovným zakrývaním, by sa menovaný úkaz mohol uskutočňovať, lebo ani proti tomu, žiadny zjav nesvedčí. Čo sa týka ich pohybov, nieje nemožné, že povstávajú otáčaním celej oblohy, alebo táto stojí a telesá sa samé otáčajú za účelom vychádzania podľa potreby, ktorá povstala na počiatku pri vzniku sveta...
Mraky sa môžu tvoriť a zoskupovať aj tak, že sa vzduch zhusťuje tlakom vetrov, i tak, že sa spájajú k sebe atómy, vhodné k tomu, aby spôsobili tento úkaz, i tak, že sa zhromažďujú výpary zo zeme a vôd. A dážď z nich môže povstať, tak že sa stláčajú a menia sa, a ďalej tým, že na ne zhora vanú vetry, pohybujúce sa vzduchom z vhodných miest, pričom silnejší lejak vzniká z určitých zoskupení, prispôsobených na takéto výtoky.
Hromy môžu vznikať buď stlačením vetra v dutinách mrakov, alebo že v nich duní oheň rozdúchaný vetrom, tiež tým, že sa mraky trhajú a praskajú, alebo tým, že sa o seba lámu, keď predtým stuhli na ľad. Vnímané javy nás nabádajú, aby sme pripúšťali ako pre celok, tak pre túto časť viacej výkladov. Zaujímavé sú aj úvahy, že ľad sa môže tvoriť tým, že sa z vody vytláča častica okrúhleho tvaru a stlačia sa dohromady hranaté a ostrouhlé častice, obsiahnuté vo vode. Znamenia počasia podľa chovania niektorých živočíchov majú svoj pôvod v časovej zhode.