čo existuje
- využíva pojmy Aristotelovej filozofie: substancia-samostatné súcno
akcidencie-jestvujú iba so substanciou

-pojmy možnosť a skutočnosť nadväzujú na pohyb s vývin vecí
-látka a forma súvisia s procesom uskutočňovania vecí
-vzťah medzi všeobecnou a konkrétnou skutočnosťou vyjadruje dvojicou pojmou-podstata a existencia

-teodicea- chápanie dobra ako jedinej skutočnosti, voči,kt. je zlo iba nedostatočnosťou a neprítomnosťou

-spojenie duše( formy) a tela (látky) tvorí substanciu človeka
-v ľud. duši A. rozlišuje myslenie a vôľu
-poznanie pokladá za skúsenosť nadobudnutú zmyslovým vnímaním
-absolútnym dobrom je Boh


Odsúdenie aristotelizmu
- v r.1255 prevzala tzv. artistická fakulta , z kt. neskôr vznikla filozofická fakulta ,kt. prevzala všetky Aristotelove knihy
- učitelia boli povinný jeho diela komentovať a využívali pri tom Averroove komentáre
- -z toho vzišiel smer „latinského averoizmu“ ,kt. predstavitelia sa dostávali do sporu s ortodoxnou cirkvou
- horlivý zástancovia tejto viery sa domnievali ,že tento smer je nebezpečný
- učitelia na artistickej fakulte museli skladať prísahu, že sa nebudú zaoberať otázkami teológie
- týmto dosiahli oddelenie teológie a filozofie a aj odsúdenie aristotelovho diela


NOVÉ PODNETY PO ROKU 1277
- svedectvom konfliktu medzi teológiou a filozofiou je dielo J.D.Scotusa

Johannes Duns Scotus (1270-1308)
-patril k mladšej františ. škole
-pre jeho dôslednú argumentáciu ho naz. dr.subtilis – dôkladný,precízny
-prirodzené vedenie je isté len ak sa môžeme oprieť o zmyslové nazeranie,preto o nadprirodzených veciach môžeme mať iba neostré,sprostredkované poznanie
-svoju pozornosť venoval tomu čo je individuálne,jedinečné – tým pripravoval nominalistické riešenie problému
-ako františkán hlásal primát vôle nad intelektom:vo vzťahu k obsahom ,kt. pokladá za um, vôľa postupuje autonómne a výberovo
-obhajoval slobodu vôle, stojí na stanovisku indeterminizmu
-kritizuje metafyziku
-jeho filozofia má charakteristické znaky renesančného myslenia

Wiliam Occam (1285-1349)
- františkánsky filozof, pôsobil v Paríži
- vystupuje ako predstaviteľ nominalizmu
- skutočné je len to,čo je jednotlivé
- všeobecné pojmy sú určené na pomenúvanie viacerých vecí
- významné sú jeho myšlienky o troch princípoch:
1.) princípe všemohúcnosti,kt. platí len pre Boha-je založený na tom,že Boh mohol vš.veci stvoriť aj inak,toto chápanie sa môže chápaŤ aj ako irracionalizmus,lebo nedovoľuje človeku poznať dôvody existencie vecí a vzťahov vo svete
2.) princípe protirečenia ,kt je záväzný pre človeka aj pre Boha-tvorí spojovací článok medzi Bohom a človekom a pokúša sa odvrátiť nebezpeěnstvo irracionalizmu a svojvôle
3.) princíp ekonómie,kt. platí len pre človeka- naz. sa Occamova britva ,kt.