Stredoveká filozofia

-stredovek-lat. medium aerium –medziobdobie
-začiatok stredoveku sa datuje do roku 313, keď vydanie milánskeho ediktu zrovnoprávnilo v Rímskej ríši kresťanstvoi s ostatnými náboženstvami ( niekedy sa uvádzajú aj iné roky a významné udalosti )
- je to obdobie,kt. trvalo 10 storočí a v ich priebehu sa sformovali viaceré predstavy postoje a inštitúcie,kt. sú dodnes príznačné pre našu kultúru
- stred. myslenie sa odvíja na pozadí náboženskej viery v zjavenie(kresťanstvo,islám,judaizmus)
- filozofické myslenie sa rozvíja na základe antiky ( Aristoteles,Platón )
- rozdeľujeme ho na 2 obdobia:
1.) patristika (100-700)

2.) scholastika (700-1500)


PATRISTIKA
-názov „páter“ sa v neskorj antike používal ako čestný titul pre učiteľa múdrosti ,takto sa v rannom kresťanstve naz. Autorita,akými boli duchovný a kňazi.

Patrológia- skúmanie ich učenia
-v tomto období sa narodil Ježiš Nazaretský, vznikla kresťanská filozofia
-najdôležitejšie pamiatky z tohto obdobia sú knihy Nového zákona (späté so Starým zákonom)
-významný predstavitelia obdobia patristiky:

TERTALIANUS- 2.storočie,rímsky právnik
-stroho odmieta filozofiu „načo sú Jeruzalemu Atény?“
-s istou dávkou provokácie však zdôrazňuje absurdnosť kresťanťanskej viery ,ak je posudzujemez hľadiska pojmového myslenia
-pripisuje sa mu výrok „verím,pretože je to absurdné..“ ,pretože vystihuje základný postoj

ORIGENES- gr. filozof a cirkevný otec,bol Plotinovým súčastníkom
-začína presadzovať filozofiu ako reflexiu (odraz) obsahov zjavenia
-Boh je nemateriálny a svet stvoril z ničoho,jeho syn je Logos ,kt. sa nachádza medzi Otcom a svetom
-trestom za hriechy je to,že duša človeka je spojená s telom a má len možnosť očisťovania


Ďalšími veľkými filozofmi z tohto obdobia boli:
Ambrosius,Hieronymus,Gregor Veľký ( vš.boli cirkevný otcovia)


Aurélius Augustinus (354-430)
-právom ho označujeme za otca stredovekej filozofie
-syn pohanského otca a kresťanskej matky
-stal sa kňazom, hoci spočiatku boli jeho názory dosť vzdialené od kresťanstva
-s antickým filozofmi sa zbližuje chápaním filozofie ako lásky k múdrosti
-táto láska ho vedie k poznávaniu najvyyššieho bytia,kt. je podľa neho Boh
-A. vychádza z ľudského vnútra a z pochybností,čo sa v ňom rodia
-jeho hlavná myšlienka: „môžem sa mylíť vo veciach vonkajšieho sveta,môžem pochybovať o ich poznaní,ale tým že pochybujem ,uvedomujem si sám seba ako pochybujúcu bytosť
-pravdu tela nemožno nájsť mimo človeka
-A.

na to reaguje klasickou formuláciou : „Nevychádzaj von, vráť sa späť do svojho vnútra! V ľudskom vnútry prebýva pravda!!!“

Tvorba:
- napísal množstvo diel,tu sú niektoré rozdelené podľa období, kt. ich napísal:
1.) ranné obdobie (do r. 390) – Proti akademikom – polemika so skeptikmi
2.) prechodné obdobie (do r. 395 ) -- O pravom náboženstve
3.) obdobie biskupského pôsobenia ( do r.430) Vyznania, O božom štáte ,O Trojici

( v diele O božom využil koncepcie dejín,kt. mala veľký vplyv na európske filozofické dejiny)

SCHOLASTIKA
- v r.800 sa odohrala významná udalosť-pápež Lev III. Korunoval franského kráľa Karola Veľkého za cisára,čím sa definitívne potvrdil rozchod s Východným Rímom (Konštantínopolom )
- tento akt navyše potvrdil kresťanskú zodpovednosť monarchu
- názov obdobia pochádza z lat. slova schola-škola
- pod stredovekým názvom dialektika sa už aj v teologických otázkach čoraz používa logika
- v 11. Stor. dochádza k sporu o univerzálie- všeobecné pojmy
- filozofovia sa rozdelili na 2 sk.:
1.) realisti ( názov z lat. res- vec)– vyhlasovali pojmy za reálnejšie než jednotlivé konkrétne veci ,tvrdili,že univerzálie sú ešte pred konkrétnymi vecami
-odvolávali sa na Platónovu náuku o ideách ako pravom bytí a vzore všetkých vecí
2.) nominalisti (nomen-meno )– reálne jestvujú iba jednotlivé konkrétne znaky (slová ),kt. sú našimi výrokmi.


Anselm ( 1033-1109)
-najvýznam. Filozof a teológ 11.storočia
-nar. Sa v Aoste, študoval vo Francúzsku
-bol opátom benedikt. Kláštora,neskôr arcibiskupom
-prišiel s novou myšlienkou,že človek je svojím rozumom verným obrazom Boha a dialektika má účasť na Božích myšlienkach
-v spore o univerzálie kritizoval nominalistov
-do dejín vstúpil predovšetkým svojou formuláciou dôkazu existencie Boha :
"Boh je ten,nad ktorého už nemožno myslieť nič vyššie.Ak by Boh existoval len v mojej mysli a len ako pojem už by nebol najvyšším ,pretože by mu chýbala reálna existencia."

Peter Abélard (1079-1142)
- preslávil sa racionálnym a metodickým rozvíjaním filozofie
- založil školu v Paríži
- folizof ,kt. svoje stanovisko k univerzáliám nazval konceptualizmus (podľa neho majú všeobecné pojmy pred stvorením vecí svoje miesto v Bohu a po stvorení vecí v ľud. rozume
- reálne je len konkrétne jednotlivé súcno
- univerzálie nesú len významy,aby umožnili ľud.reč
- jeho stanovisko sa približuje k nominalizmu

ARABSKÁ FILOZOFIA
-zvyčajne sa člení na východnú s centrom v Bagdade a na západnú s centrom v Cordobe
-najstarší bagd. filozofi boli zároveň lekármi-Al Kíndí a Al Farábí,kt. zreteľne ovplyvnili novoplatonizmus, najmä učenie o emancipácii vš.

javov z jedného ducha
-až Avicenna , potláča vplyv novoplatonizmus
-jeho hlavné dielo Kniha uzdravenia-niekoľko zväzková encyklopédia filozofie a ostatných vied (logiky,fyziky,metafyziky,matematiky)
-v Cordobe v 9.stor.vznikol kalif´t ,na území,kt. ovládali Araby
-toto panstvo sa v r.756 oddelilo od Bagdadu a dochádza tu k osvojovaniu si Aristotelovho učenia
-najvýznamnejší predstaviteľ Averoes,osobný lekár kalifa
-Averoes rozdelil poznanie na vieru ,teológiu a filozofiu a len filozofia môže dospieť k čistej pravde
-významne ovplyvnil scholastickej filozofie

ŽIDOVSKÁ FILOZOFIA
-židia žili v úzkom kontakte s Arabmi-mohamedánmi
-Averoes mal veľký vplyv aj na židovskú filozofiu,veď najvýznamnejší filozofi písali v arabskom jazyku
-vrchol stredovekej židovskej filozofie predstavuje Maimonides
-bol súčastníkom Averoa ,lekárom, právnikom, teológom, filozofom
-usiloval sa zjednotiť vieru a filozofiu
-hlavné dielo Sprievodca nerozhodných –obracia sa na vzdelancov vo filozofii,kt. oslabli vo viere
-dielo malo veľký vplyv a bolo veľmi rozšírené

VRCHOLNÁ SCHOLASTIKA
-vznik františkánskeho a dominikánskeho rádu
-univerzity v Neapole, Padove, Paríži ,Oxforde
-v rámci 7 slobodných umení ( gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia ,muzika ) získala opäť stabilné miesto filozofia
-aristotelizmus sa stal hrozbou pre kresťanskú vieru
-v r.1277 ho cirkev oficiálne odsúdila
významný predstavitelia :

Albert Veľký ( 1200-1280)
-študoval vš. čo sa v tej dobe študovať dalo-predovšetkým medicínu a prírodné vedy
-jeho súčastníci ho naz. Dr. universalis
-ako jediný stred. filozof dostal prímenie Veľký
-patril do rádu dominikánov
-v jeho diele sa nachádza pokus o súborové transformovanie aristotelizmu do stredovekého myslenie
-svojimi komentármi obsiahol celé Aristotelovo dielo
-v prirodzený rozum má svoju oblasť v logike,etike a metafyzike
-pripravil pôdu pre vystúpenie svojho žiaka Tomáša Akvinského

TOMÁŠ AKVINSKÝ ( 1225-1274)
- nar. sa v Neapole,pochádza zo šľachtickej rodiny
- v jeho diele vrcholí výrazná tendencia scholastickej folizofie,kt. ju zbližovala s Aristotelizmom
- jeho zámerom bolo vybudovať rozsiahli systém,kt. by v sebe zahrňoval všetky oblasti poznania
- jeho učenie dostalo názov tomizmus,v dnešnej podobe novotomizmus
- jeho dielo Suma teologická –vyslovuje tu názor,že vš. ostatné vedy sú slúžkami filozofie
- ale uznáva, že teológia môže nadviazať na pravdy rozumu
- filozofia nie je v rozpore s s teológiou a jej pravdami zjavenia
- opísal tzv súcno ,je to vš.

čo existuje
- využíva pojmy Aristotelovej filozofie: substancia-samostatné súcno
akcidencie-jestvujú iba so substanciou

-pojmy možnosť a skutočnosť nadväzujú na pohyb s vývin vecí
-látka a forma súvisia s procesom uskutočňovania vecí
-vzťah medzi všeobecnou a konkrétnou skutočnosťou vyjadruje dvojicou pojmou-podstata a existencia

-teodicea- chápanie dobra ako jedinej skutočnosti, voči,kt. je zlo iba nedostatočnosťou a neprítomnosťou

-spojenie duše( formy) a tela (látky) tvorí substanciu človeka
-v ľud. duši A. rozlišuje myslenie a vôľu
-poznanie pokladá za skúsenosť nadobudnutú zmyslovým vnímaním
-absolútnym dobrom je Boh


Odsúdenie aristotelizmu
- v r.1255 prevzala tzv. artistická fakulta , z kt. neskôr vznikla filozofická fakulta ,kt. prevzala všetky Aristotelove knihy
- učitelia boli povinný jeho diela komentovať a využívali pri tom Averroove komentáre
- -z toho vzišiel smer „latinského averoizmu“ ,kt. predstavitelia sa dostávali do sporu s ortodoxnou cirkvou
- horlivý zástancovia tejto viery sa domnievali ,že tento smer je nebezpečný
- učitelia na artistickej fakulte museli skladať prísahu, že sa nebudú zaoberať otázkami teológie
- týmto dosiahli oddelenie teológie a filozofie a aj odsúdenie aristotelovho diela


NOVÉ PODNETY PO ROKU 1277
- svedectvom konfliktu medzi teológiou a filozofiou je dielo J.D.Scotusa

Johannes Duns Scotus (1270-1308)
-patril k mladšej františ. škole
-pre jeho dôslednú argumentáciu ho naz. dr.subtilis – dôkladný,precízny
-prirodzené vedenie je isté len ak sa môžeme oprieť o zmyslové nazeranie,preto o nadprirodzených veciach môžeme mať iba neostré,sprostredkované poznanie
-svoju pozornosť venoval tomu čo je individuálne,jedinečné – tým pripravoval nominalistické riešenie problému
-ako františkán hlásal primát vôle nad intelektom:vo vzťahu k obsahom ,kt. pokladá za um, vôľa postupuje autonómne a výberovo
-obhajoval slobodu vôle, stojí na stanovisku indeterminizmu
-kritizuje metafyziku
-jeho filozofia má charakteristické znaky renesančného myslenia

Wiliam Occam (1285-1349)
- františkánsky filozof, pôsobil v Paríži
- vystupuje ako predstaviteľ nominalizmu
- skutočné je len to,čo je jednotlivé
- všeobecné pojmy sú určené na pomenúvanie viacerých vecí
- významné sú jeho myšlienky o troch princípoch:
1.) princípe všemohúcnosti,kt. platí len pre Boha-je založený na tom,že Boh mohol vš.veci stvoriť aj inak,toto chápanie sa môže chápaŤ aj ako irracionalizmus,lebo nedovoľuje človeku poznať dôvody existencie vecí a vzťahov vo svete
2.) princípe protirečenia ,kt je záväzný pre človeka aj pre Boha-tvorí spojovací článok medzi Bohom a človekom a pokúša sa odvrátiť nebezpeěnstvo irracionalizmu a svojvôle
3.) princíp ekonómie,kt. platí len pre človeka- naz. sa Occamova britva ,kt.

znie:“ súcna sa nemajú zmnožovať pokiaĽ to nie je nevyhnutné“
-pri objasňovaní nejakej veci máme vychádzať z čo najmenšieho počtu pojmov


-kritizuje metafyziku a jej pojmové prostriedky-substancia,akcidencia,existencia....


Mystické myslenie
- predstavoval ho Majster Eckhart
- nemecký mysliteľ
- hlása ideu splynutia človaka s Bohom,nemá však na mysli emocionálny stav,ale vzájomnú jednotu –spojenie rozumu človeka s Božím myslením.



NESKORÁ SCHOLASTIKA
-obdobie po roku 1350 zjavne nedosiahlo vo filozofii rozlet ako storočie predtým
-skúmali sa témy ako gravitácia,teória rýchlosti,pohybu...
-zhodnotenie stredoveku pomáha nájsť odpoveď na otázku o vzniku novoveku.