Vyzýval k empirickému skúmaniu prírody, zdôrazňoval význam zmyslových orgánov ako hlavného zdroja ľudských poznatkov, vystupoval proti špekulatívno-sylogistickej metóde, ktorá bola charakteristická pre scholastiku. Telesio mal veľký vplyv na Bruna a Campanellu a stal sa jedným z predchodcov F. Bacona. Pri vysvetľovaní prírody vychádzal z toho, že hmota, ktorá vypĺňa celý priestor (čím vylučoval prázdno), je práve taká večná ako boh. Telesio ako aj iní prírodní filozofi jeho doby, zastával hylozistické názory (život a teda aj citlivosť sú vlastné všetkým veciam v prírode). Jeho rozvinutý systém kozmologických názorov vychádzal z myšlienky, podľa ktorej teplo a chlad ako protikladné a nehmotné princípy, usilujúce sa o sebazáchovu, bojujú o hmotu. Pritom je teplo skoncentrované na Slnku a chlad na Zemi. Hlavné dielo : O podstate vecí podľa ich vlastných princípov (1565).
· Giordano Bruno (1548 - 1600) - taliansky filozof, bojovník proti scholastickej filozofii a rímskokatolickej cirkvi, vášnivý propagátor materialistického svetonázoru, ktorý u neho nadobudol formu panteizmu. Po osem ročnom väzení bol inkvizíciou v Ríme upálený. Brunov svetonázor sa vytvoril pod vplyvom ideí antickej filozofie (najprv novoplatónstva a pytagorovstva a potom materialistov Empedokla, Anaxagora, Epikura aLucretia) talianského voľnomyšlienkarstva epochy renesancie a vtedajšej vedy, najmä heliocentrickej Kopernikovej teórie. Bruno dôsledne stotožňoval nekonečného boha s prírodou a hlásal nekonečnosť samej prírody ešte rozhodnejšie ako Kuzánsky, ktorý na neho vplýval. Bruno využil Kopernikov objav a usiloval sa konkretizovať fyzikálny a astronomický zmysel tohto filozofického princípu, zbavujúc súčasne Kopernikovu teóriu veľmi podstatných nedostatkov : tradičnej predstavy o konečnosti sveta uzavretého vo sfére nehybných hviezd, názoru, podľa ktorého je Slnko nehybné a tvorí absolútny stred vesmíru. Tým dospel k záveru o nespočetnom množstve svetov, ako aj o ich obývanosti. Odstránil prírodnofilozofický dualizmus scholastiky a tvrdil, že pozemský a nebeský svet je fyzikálne homogénny a skladá sa zo zeme, vody, vzduchu a éteru. Pod vplyvom novoplatónstva pripúšťal jestvovanie svetovej duše, chápanej ako princíp života a ako duchovná substancia, ktorá sa nachádza vo všetkých veciach bez výnimky a tvorí ich hybný princíp. Tým sa Bruno takisto ako väčšina antických materialistov dostal k hylozistickému stanovisku, k presvedčeniu, že hmota je aktívnou samohybnou substanciou a človek so svojim vedomím je čiastočkou jedinej prírody. Bruno rozvinul aj viacero dialektických téz : o jednote, spojitosti a univerzálnom pohybe v prírode, o zhode protikladov tak v nekonečne veľkom, ako aj nekonečne malom.