More tu podrobil všeobecnej kritike zriadenie založené na súkromnom vlastníctve, sociálno - politické vzťahy vo vtedajšom Anglicku a zobrazil zriadenie, v ktorom vládne spoločenské vlastníctvo, prvý vyložil ideu zospoločenštenia výroby, spojil s ňou ideu komunistickej organizácie práce a rozdeľovania. Základnou hospodárskou bunkou slobodného štátu Utópia je rodina. Výroba je založená na remesle. Obyvatelia Utópie žijú v podmienkach demokratického zriadenia, rovnosti práci, pracujú 6 hodín denne, ostatný čas venujú vedám a umeniu. Veľký význam sa pripisuje všestrannému rozvoju osobnosti, spojenia teoretického vzdelania s prácou, čo predstavuje zárodok socialistických názorov v oblasti výchovy. More nepokladal za nevyhnutný vysoký rozvoj techniky na uskutočnenie socialistického ideálu. Sníval o uskutočnení prechodu k novému zriadeniu pokojnou cestou.
· Tomasso Campanella (pred prijatím do mníšskeho rádu r. 1582 sa volal Giovanni Domenico) (1568 - 1639) - taliansky filozof, jeden z predstaviteľov ranného utopistického komunizmu. Campanella zdieľal Telesiove prírodno filozofické názory, vystupoval proti scholastike. Idei senzualizmu a deizmu (v tom čase pokrokové) spájali sa u neho s nábožensko - mystickými názormi, s nadšením pre mágiu a astrológiu. Za svoju slobomyseľnosť bol prenasledovaný inkvizíciou. Campanella sníval o jednote a blahobyte ľudstva. Roku 1599 sa pokúsil vyvolať povstanie za oslobodenie Talianska. Sprisahanie bolo odhalené a Campanella bol po krutom mučení uvrhnutý do žalára, kde prežil 27 rokov. Tam napísal svoju utópiu Slnečný štát (1602, publikovaná r. 1623) - o ideálnej spoločnosti, v ktorej neexistuje súkromné vlastníctvo, všeobecná práca zaručuje hojnosť, jestvuje tu však prísna reglementácia spôsobu života, moc kňazov má v podstate teokratický charakter. Svoj komunistický ideál Campanella zdôvodnil príkazom rozumu a zákonmi prírody. Slnečný štát mal významnú úlohu vo vývoji pokrokového myslenia.