Podľa Nietzscheho je Sokrates, nie Kristus, skutočný počiatok mentality „ z iného sveta .“

NIHILIZMUS ( „ neviera v nič “ )

Používal tento termín v diagnostickom zmysle na kritiku modernej spoločnosti a tradičnej morálky i náboženstva, tvrdiac, že sú nihilistické. Nihilizmus nie je nevyhnutne popieraním hodnôt ( ani ateizmus podľa Nietzscheho nie je nihilizmom ); oveľa častejšie je to sklamanie a rozhorčenie, ktoré sa prikrývajú veľkými ilúziami. Jeho najradikálnejší obraz nihilizmu ohrozujúceho svet je zhrnutý v téze: „ Boh je mŕtvy.“ Ide o akýsi sociologický pohľad, že dokonca aj ľudia, ktorí sa pokladali za úprimne veriacich, sa vôbec nesprávajú podľa svojej viery. Množstvo ľudí si málo váži a preciťuje pojem Boha, nesnaží sa o osobný a emocionálny kontakt s Bohom.
Podľa neho to, čo motivuje ku kresťanstvu, nie je duchovné a nezištná zbožnosť, na ktorú sa kresťania tak často odvolávajú, ale skôr hnev a pomsta voči bohatším, zdravším, silnejším, inteligentnejším. Smrť Boha sa vzťahuje na veľmi hmatateľnú zmenu v stave myslenia moderného človeka. Akákoľvek silná bola v minulosti viera v Boha, v jeho milosrdenstvo a odplatu, v súčasnosti už neexistuje. Namiesto starého strachu z božieho trestu nenastúpili žiadne nové hodnoty, okrem sklonov, ktoré boli ľuďom vždy vlastné, hoci sa to snažili popierať. Jeden z týchto sklonov, ktorý Nietzsche nazýva „ VÓĽA K MOCI “, bol skutočnou motiváciou ku všetkým zdanlivo nezištným, duchovným aktom. Vôľa k moci je prvotným motívom ľudského správania. Je to fundamentálna sila, ktorá ovláda všetko živé alebo dokonca aj neživé.

PERSPEKTIVIZMUS

Názor, metóda i požiadavka Nietzscheho filozofie v 70. a 80. rokoch tvrdí, že existujú len pravdy pre určitý druh bytostí alebo spoločenstiev, ale nijaká pravda sama osebe.
Kritizuje Kantovu druhú i tretiu „ Kritiku .“ Ľudské bytosti sa u Nietzscheho v podstate líšia podmienkami, talentom a schopnosťami. Vnucovanie jedného univerzálneho systému vzorov je obmedzovaním ľudí s väčšími schopnosťami, je to spriemerňovanie spoločnosti, a ešte sa to celé deje pod honosným menom
„ autonómia.“
2

Vyzdvihuje INŠTINKTA, dokonca tvrdí, že rozum nie je nič viac ako „ systém vzťahov medzi rozličnými vášňami a túžbami.“ Práve inštinkty nami hýbu, robia nás tvorivými a múdrymi, ale zároveň aj hlúpymi. Preto treba rozlišovať medzi inštinktmi, podporovať tie, ktoré prispievajú k životu a usmerňovať tie, ktoré život znehodnocujú.
Nietzsche považuje za zbytočné zdôvodňovať morálku a jej princípy. Lepší spôsob na jej vysvetlenie je ukázať morálku ako súbor princípov a zvykov, ktoré umožňujú človeku zžiť sa so svojím prostredím.