Matematická dedukcia je podľa neho jediná dôveryhodná metóda a prostriedok poznania sveta. V diele ETIKA Spinoza podobne ako Eukleides vo svojej geometrii vychádza z DEFINÍCIÍ ( tieto presne vymedzujú pojmy ), ďalej uvádza AXIÓMY
( základné vety ), z týchto sú potom vyvodzované jednotlivé vety, tvrdenia a dôkazy. Pridáva ešte poznámky, v ktorých sa k problému voľne vyjadruje, a vysvetlivky, ktoré sú dôsledkami viet a tvrdení.

SUBSTANCIA = BOH = PRÍRODA

Substancia je PRÍČINA SAMA SEBE ( causa sui ), je jediná, nestvorená, absolútna, je príčina všetkých príčin, večná a nekonečná, úplne dokonalá, obsahuje v sebe všetko existujúce, je nehybná, nemenná, neviditeľná. Toto všetko sa týka i prírody. Navyše stotožňuje substanciu a boha, takže i prírodu.

SPINOZOV PANTEIZMUS

„ Deus sive natura “ ( boh čiže príroda ).
Boh u Spinozu nie je osobný, ale ide o vnútorný princíp sveta, jeho neustály
( večný ) a nemenný zdroj. Boh stráca teologický charakter a stáva sa hmotou, je to nekonečne mnohorodá príroda. Všetko, čo existuje, je boh, a boh je všetko, čo existuje.

ATRIBÚTY

Vyjadrujú najpodstatnejšie vlastnosti, kvalitu substancie. Dokonalá substancia obsahuje nekonečné množstvo nekonečných atribútov, tieto tvoria podstatu a formu jej bytia. My však môžeme poznať len 2 atribúty: ROZPRIESTRANENOSŤ
MYSLENIE
Oba atribúty sú večné, nestvorené a nekonečné. Substancia je vec rozpriestranená aj mysliaca, z toho vyplýva že i príroda je oduševnená
( HYLOZOIZMUS ). Táto oduševnenosť je všeobecná, ale pod myslenie Spinoza zahŕňa i javy psychické, ktoré sa líšia u ľudí a ostatných živých bytostí, aj keď len kvantitatívne. Odmieta fyzickým predmetom pripisovať psychiku aj myslenie, čo je paradox s jeho učením o atributívnosti myslenia.


2
MÓDY

Stavy alebo spôsoby, slúžia k objasneniu jedinečných ( konkrétnych ) vecí. Módy sú konečné, v protiklade k substancii, ich existencia nevyplýva z ich podstaty, vznikli vďaka vonkajšej príčine, delia sa, pôsobia na seba, nachádzajú sa v zmene, pohybe, priestore a čase. Svet vo svojej jednote a mnohosti delí na: 1. prírodu tvoriacu ( natura naturans ) – to sú substancie a atribúty
2. prírodu tvorenú ( natura naturata ) – módy ( zmyslovo vnímatelné veci v priestore a čase ). DETERMINIZMUS

Zdôrazňuje nutnosť, všeobecnú príčinnosť, pričom odmieta náhodu.