Svet je nekonečný sled príčin, z ktorých každá má svoju druhú príčinu atď., až k poslednej, nekonečnej príčine substancie. Náhoda neexistuje, všetko je z božskej nutnosti určené k existencii a činnosti určitého spôsobu. I pre náš rozum je prirodzené považovať veci za nutné, len pod vplyvom nášho nedostatočného poznania sa nám môžu javiť ako náhodné. Všetky veci sú nutné vzhľadom k svojej poslednej príčine, tou je boh = substancia = príroda, táto je večná, a preto neexistuje náhoda.

SLOBODA

Sloboda a nutnosť tvoria jednotu. Slobodné je len to, čo pôsobí len nutnosťou svojej prirodzenosti ( pri substancii = bohu ).

SLOBODA U ČLOVEKA

Človek je jedným z módov, ale je rozpriestranený a mysliaci. Má rozum a vôľu. Človek je slobodný, keď postupuje podľa zásad rozumu. No sloboda bez nutnosti je ľubovôľa, sloboda závisí od poznania človeka, pochopenia nutnosti a od jednania v súlade s nutnosťou ( čiže s prírodnými zákonmi ). Sloboda zahŕňa aktivitu. „ Nikto nemôže byť šťastný, kto zároveň netúži, aby bol, jednal a žil .“ ( s. 284 ). Čím je vec dokonalejšia, tým viac jedná a tým menej trpí.

DOBRO A ZLO

Mravné činy ľudí sa nevymykajú určenosti prírodnými zákonitosťami. Neexistuje absolútne dobro a zlo, ktoré by bolo nezávislé na prirodzených potrebách, záujmoch. Odmieta absolútne etické normy, základ noriem hľadá v prirodzenosti človeka, morálku ale, samozrejme, neodmieta.
3

SNAHA SEBAZÁCHOVY

Najvyšší zákon všetkých živých bytostí ( aj človeka ), ktorý vyplýva z podstaty ( esencie ) vecí. Je to snaha konať podľa zákonov vlastnej prirodzenosti, čiže snažiť sa o osobný prospech. „Všetko, čo napomáha dosiahnutiu prospechu, úžitku, je DOBRO, všetko, čo tomu bráni, je ZLO“. ( s. 265 ). Prospech, šťastie jednotlivého človeka nemôže byť podľa Spinozu v rozpore s prospechom, šťastím druhých ľudí. Jedinec môže dosiahnuť svoje šťastie ( čiže dokonalosť ) jedine v spoločnosti, len v nej môže rozvinúť svoje sily a schopnosti. SPOLOČNOSŤ

Spoločnosť je produkt vzájomnej zmluvy. Človek nemôže žiť osamelo. Ľudia si na základe spoločenskej zmluvy vytvorili štát ( spoločnosť )a spoločné právo, ktoré je určované na základe moci a vôle všetkých. Spoločnosť je zväzok vzájomnej pomoci. Šťastie, prospech jednotlivca je späté s dobrom celej spoločnosti. Spinoza chváli radosť, veselosť, rozkoš, ktorá však neškodí druhým ľuďom. Podľa neho iba poverčivosť vedie k odsúdeniu zábavy. Pre človeka je najužitočnejšia spoločnosť, človek konajúci a žijúci pod vedením rozumu. Len život pod vedením rozumu odpovedá ľudskej prirodzenosti a vytvára zhodu medzi ľuďmi.