Čo je dané ako fenomén predtým, než si o tom vytvoríme vlastnú mienku.
- prvú vrstvu fenoménu tvorí to, vnímame zmyslami
- druhú tvorí podstata=eidos, idea, esencia. Túto zachytávame nezmyslovým poznaním. Filozofia je preto eidetická veda (veda o podstatách), čím a odlišuje od empirických vied (vedy o faktoch)
-podstata fenoménu je ”pravda” vecí, ktorá nezávisí od toho, kto poznáva a aké psychické procesy v ňom prebiehajú. Táto pravda je mimo vecí a priestoru, odlišuje sa od rozmanitosti faktov, je podstatou veci o sebe. Ak sa k nej chceme dostať, musíme ”vyzátvorkovať ”celú realitu, t.j. empirickú ( city, chcenie, motívy,..) a tiež všetko to, čo je na predmete náhodné, terajšie, momentálne. Toto vyzátvorkovanie je cesta, kedy naše čisté vedomie nazerá čistú podstatu. čistá nazeranie je možné intuíciou.
- dielo: Kríza európskych vied –odlišuje tu objektívny svet (vedecký) od ”životného sveta” resp. ”prirodzeného sveta” (Lebenswelt), t.j. každodenného sveta, života. Každú skúsenosť získavame len zo živého sveta, objektívny svet je len konštrukciou.
- na idey fenomenológie nadviazali: Heidegger, Sartre, Hartmann, Scheler, Patočka

Jean- Paul Sartre
- hl. diela: Bytie a ničota, Existencionalizmus je humanizmus
- svojho času člen KS, z kt. r. 1956 na protest voči vojenskej intervencii ZSSZ v Maďarsku vystúpil
- v r. 1964 odmietol Nobelovu cenu za literatúru
- angažoval a v pol. a soc. otázkach (vojna v Alžírsku, vo Vietname, v študentskom hnutí)
- téza: existencia prechádza esenciou (podstatou) - u človeka (nie u prírodných veci, kt. sú už dokončené, vytvorené)
- v stvorenom svete platí, že esencia prechádza existenciu, ale človek existuje vo svete bez Boha. Ak neexistuje Boh, potom bytosťou, kt. existuje skôr, ako možno vymedziť jej podstatu a určiť ju pojmom, je človek. Človek je najprv existencia, je to ”ničota”, z ktorej sa človek stáva niečím až vlastným pričinením.
- Človek je teda ,,vrhnutý do slobody”, ,,odsúdený na slobodu” urobiť zo seba niečo svojim ,,angažovaním” sa vo svete
- existencia sa stáva bytím pre seba. Je absolútne slobodná, t.j. sloboda nie ne vlastnosťou človeka, ale jeho skutočnou existenciou
- prekonávanie odporu, ktorý nám svet kladie, prekonávanie slobody
- jedinou neslobodou človeka je, že nemôže byť neslobodný
- vždy nesieme mimoriadnu zodpovednosť za voľbu seba aj iných. Voľbou seba volím zároveň aj iných. Mám zodpovednosť nielen vo vzťahu k sebe, ale aj k druhému a za druhého. Keďže nemáme nikoho na koho by sme mohli zodpovednosť preniesť, sprevádza náš pobyt vo svete strach a úzkosť.
- svojou vlastnou existenciou sa človek stáva až vo svojej smrti.