Je niečím hotovým, dokončeným. Absurdnosť existencie, lebo až smrťou sa dopracuje k vlastnej zavŕšenosti.


Albert Camus
dielo: Mýtus o Syzifovi

Karl Jasper
- profesor v Heidelbergu
- zaoberal sa otázkou nemeckej viny vo vojne, otázkou studenej vojny, atómového ohrozenia a povojnového vývinu Nemecka
- hl. dielo: Filozofia (1932)
- jeho filozofiu sám označuje za filozofovanie- niečo nezavŕšené, otvorené, procesuálne, kde kladenie otázok má väčšiu hodnotu ako hotové odpovede(na rozdiel od empirických vied)
- pokusy chápať bytie pomocou kategórii prenikajú len k určitému druhu bytia, ale nie bytiu vôbec. Bytie vôbec je to, v čom nachádzame, čo nás obklopuje. je to horizont, ku ktorému sa môžeme približovať, ale ktorý sa nám zakaždým posunie. Bytie tak ostáva stále neuzavretá. Práve filozofovanie je prenikanie, presahovanie určitých druhov bytia až k bytiu obklopujúcemu.(presahovať niečo = transcendovať niečo)
- My sme existencia. Existencia je to, čím sa stávame na základe našej slobody, rozhodovania, voľby činu. Nie je teda daná, je to postupné sebautváranie človeka, a preto je teda nemôžeme opisovať ako nejakú vec. Človek, ktorý utvára sám seba je vždy viac než to, čo o sebe objektívne a vedecky vie.
- Naša existencia sa bezprostredne realizuje v 2 spôsoboch:
a. V hraničných situáciách (smrť, utrpenie, vina, náhoda sveta), v ktorých človek zisťuje, že s predchádzajúcou rutinou už nezvláda danú situáciu. Práve otrasnosť zo stroskotania mu môže ukázať cestu k svojej autenticite, t.j. k tomu aby bol sám sebou.
b. V medziľudskej komunikácii, v otvorenosti pre iného človeka. Nemožno ju redukovať na každodenné rutinné rozhovory, tvorené otázkami napr.: ,,Ako sa máš ?” a odpoveďami napr.: ,,Fajn, je super počasie. ”

Martin Heidegeer
- profesor z Freiburgu
- zo začiatku sympatizoval s nacionálnym socializmom. Po II. svetovej vojne nemohol prednášať z politických dôvodov. Neskôr sa však k pedagogickej práci vrátil. - jazyk jeho filozofie je osobitný, často pracuje s pôvodom slov, pátra po ich pôvodných významoch
- hl. dielo: Bytie a čas
- vracia sa k otázke bytia (nem. Sein) ako zákl. otázke celej filozofie
- všetko, čo nejakým spôsobom je, tradičná ontológia pokladala za súcno (nem. Seiendes), resp. druhy súcna
- Hedeggera ale zaujíma bytie samého súcna, to, že súcno je.