Bytie je všetkým súcnam spoločné: jednoducho sú.
- bytie je najvšeobecnejší pojem, a preto je nedefinovateľný
- jediné súcno, ktoré vie o svojom bytí (že je!!), je človek
- poznávať svoje vlastné bytie znamená existovať
- ľudské bytie je existencia, zatiaľ, čo iné veci iba sú
- 2 formy existencie: 1.Človek ako bytie -vo svete, t.j. človek a svet jestvujú vo
vzájomnej závislosti, je do sveta začlenený,
vzájomne sa ovplyvňujú
2. Človek ako bytie- k smrti- t.j. či si uvedomuje svoju
konečnosť, smrteľnosť
- má pred smrťou úzkosť a snaží sa ju ovládnuť
- celý jeho život je starosť o to, ako čo najdlhšie unikať smrti
- vie, že v okamihu smrti je celkom sám, opustený a osamelý
- keďže existencia je krátka, človek jej prikladá úžasnú cenu
- nikdy nie je čl. úplne v prítomnosti, ale obzerá sa do minulosti a hľadí do budúcnosti, a to všetko v časovom rozpätí medzi narodením a smrťou
- neautentické bytie, do ktorého sa utiekame pred strachom zo smrti, nazýva neosobným ,,man” (man sagt = hovorí sa). V ňom sa stráca naša autenticita, jedinečnosť a správame sa tak, ako sa správa, ako sa žije, ako sa myslí,. aj problém konečno kladie neosobne: musí sa zomrieť. - existencia čl. je vymedzená časom a priestorom
- vedecké poznanie nie je schopné porozumieť zmyslu bytia (Husserl)
- v skutočnosti veci nepoznáva, ale na ne len zvonka ,,zíza”
- poznanie nie je len pasívne prijímanie poznatkov, ale tvorivý akt (učenie)

Max Scheler
- zakladateľ fil. antropológie
- dielo: Miesto človeka v kozme
-rozlišuje tri stupne psychických síl v človeku: 1. telesnosť (afekty, inštinkty, nevedomie)
2. vedomie (myslieť, cítiť, poznať)
3. duch (sebauvedomenie)
-Duch=celostnosť ľudskej bytosti. Cesta ľudského ducha k Bohu vedie cez vnútro duchovnej osoby (zvnútornené prežívanie pocitov)

Arnold Gehlen
-chápe človeka ako konajúcu bytosť. Človek je tzv. nedostatkovou bytosťou (nehotovou, otvorenou) ”vďaka” nedostatočnej inštinktívnej výbave, ktorú kompenzuje konaním. - Konanie=most medzi človekom a prostredím. Konanie- aktívny proces, ktorým človek vytvára ”kultúru”, ktorá ho spätne formuje. Kultúra a technika umožňujú človeku prežiť.

Gadamer
- zakladateľ modernej filoz. hermeneutiky
- formuje myšlienku, podľa ktorej porozumenie bytiu sveta úzko súvisí s jazykom (a tiež s ním súvisiacimi tradíciami, zvykmi, predsudkami,..). Predsudok =nevyhnutné východisko každého poznania, tradícia. Je predpokladom vedeckého ”objektívneho” chápania.