referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Otília
Štvrtok, 12. decembra 2019
Albert Schweitzer životopis
Dátum pridania: 14.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: stepik
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 404
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.5
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 2m 30s
Pomalé čítanie: 3m 45s
 
14.januára 1875 sa narodil Albert Schwetzer - významný lekár, filozof, teológ, humanista, čestný doktor mnohých univerzít, držiteľ mnohých ocenení, titulov, rádov, čestných občianstiev a hlavne ocenenia najvyššieho - Nobelovej ceny mieru z roku 1952. Je tvorcom tzv filozofie úcty k životu, ktorá bola jeho celoživotným krédom : "Etika je zodpovednosť voči všetkému, čo žije, rozšírená tak, že nikde nekončí. Znamená to, že dobré je život podporovať a chrániť a zlé je život ničiť a brať. Nikto nesmie zatvárať oči a myslieť si, že utrpenie, od ktorého sa odvrátil, vlastne neexistuje..."

Keď sa v roku 1905 odhodlal 30ročný doktor filozofie a docent teológie štrasburskej univerzity A.S., že bude študovať medicínu, vyvolalo to v kruhoch jeho priateľov a známych nielen prekvapenie, ale aj nesúhlas a kritiku. S. mal vtedy za sebou už mnoho odborných filozofických a teologických prác, bol nielen známym kazateľom, ale aj organistom - niektorí znalci ho dodnes považujú za najvernejšieho interpreta Bachovej hudby. Napriek prekážkam svoje rozhodnutie zrealizoval a vedený svojím vnútorným hlasom a súcitom k trpiacim sa v roku 1911 prihlásil Parížskej misijnej spoločnosti, že bude pracovať ako dobrovoľný lekár v Gabune v Afrike. Pracoval tu vďaka svojej obdivuhodnej obetavosti a trpezlivosti v najťažších podmienkach, neúnavne liečil napriek nedostatku liekov, materiálu, hladu. Väčšinu potrebných peňazí získaval sám svojimi knihami, prednáškami a koncertami v Európe i Amerike a vďaka nim i pomoci podporovateľov sa mu podarilo postaviť v Lambaréné nemocnicu a neskôr i osadu pre postihnutých malomocenstvom. Uprostred prvej svetovej vojny, po hlbokom kritickom rozbore súčasnej bezvýchodiskovosti etiky moderného človeka, dochádza Schweitzer k formulácii nového chápania etiky - tzv FILOZOFIE ÚCTY K ŽIVOTU. Podľa tejto morálky je človek mravný iba vtedy, ak mu je každý život - aj život zvieraťa a rastliny - posvätný a ak pomáha každému životu, ktorý je ohrozený a v núdzi. Oprávnená je len univerzálna etika pocitu zodpovednosti, rozšírená do priestoru bez hraníc voči všetkému živému. Žiadny život nesmie byť zničený zbytočne a svojvoľne, ak má byť nejaký obetovaný, tak len z dôvodu nezbytnej nutnosti. Iba v takomto prehĺbení etických prvkov vidí Schweitzer cestu späť ku kultúre, ktorá môže svetu priniesť skutočný mier.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Súvisiace linky
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.