V tejto úvahe sa budem snažiť subjektívne zamyslieť nad filozofiou a podať svoj subjektívny názor na ňu. Budem sa snažiť pochopiť a vysvetliť tú tak prastarú vedu, ktorou sa ľudstvo zaoberá už od nepamäti. Prečo sa vôbec ľudstvo zaoberá filozofiou a filozofovaním? Ako je to dnes? Je dnes ešte potrebná filozofia? Práve vysvetlenie pojmu filozofia i odpovede na tieto a podobné otázky sú cieľom tejto mojej krátkej úvahy.
Definícií filozofie je určite mnoho. Každý človek môže inak definovať filozofiu. Každý má svoj názor a práve tým sa stáva filozof. Slovo filozofia je gréckeho pôvodu. Čo teda etymologicky znamená slovo filozofia? Je zložené z dvoch slov: filein – milovať a sofia – múdrosť. Filo – sofia, filozofia znamená teda lásku k múdrosti a filozof je milovník múdrosti. Ten, kto miluje múdrosť, filozofuje. No pôvodný a autentický význam pre Grékov bol hľadanie múdrosti. A hľadanie múdrosti sa začína položením otázky. Filozof je teda človek otázky a hĺbky. Každý má právo na filozofovanie. Preto v histórii ľudstva i dnes existuje mnoho filozofických smerov a prúdov. Každý má svoj pohľad na pozemský či nadzmyslovo - transcendentný svet, na človeka či život. “Filozofia sa teda zaoberá miestom človeka vo svete, jeho vzťahom k svetu, ktorý existuje okolo neho a spolu s ním, jeho životným smerovaním. Osobitosťou filozofických otázok je, že sa vzťahuje na objekt, na subjekt i na celok, ktorý v sebe zahrňuje subjekt aj objekt. Podľa toho, na čo ten – ktorý myšlienkový filozofický smer kladie dôraz, získava daný smer príslušný charakter.” (Mária Fürstová – Jürgen Trinks, Filozofia, 9.) Podľa sv. Tomáša Akvinského “filozofia je veda o posledných príčinách všetkých vecí, získaná svetlom prirodzeného ľudského rozumu” (Stanislav Stolárik, Stručne o dejinách filozofie, 10).
Filozofia je i univerzálna náuka o celku všetkého súcna, o bytí sveta a existencii človeka, o jeho poznávaní pravdy a mravnom konaní. Je to i súhrn základných myšlienkových postojov a názorov. Filozofia v sebe zahŕňa vysvetlenie, čo je princípom všetkých vecí; čo je princípom skutočností ako celku i jej jednotlivých častí, teda subjektu a objektu. Metódu, ktorú filozofia používa pri bádaní pravdy, príčiny a princípu, je metóda racionálneho a logicky usporiadaného argumentu. Cieľ filozofie je spojenie teórie s predvedeckým poznaním pre výlučné zameranie sa na hľadanie pravdy pre ňu samu, nezávisle od praktického využitia. Teda pri štúdiu filozofie ide čisto o hľadanie pravdy.

Úžitok z filozofie je všestranný, hoci sú isté rozdiely medzi klasickou filozofiou a ostatnými vedami. Filozofia je veda čisto teoretická – človek sa ňou zaoberá len vo svojej mysli, vo svojich myšlienkach. Ostatné vedy ako prírodné vedy, humánne vedy, matematika, logika a teológia môžu byť vedy viac – menej praktické – využívajú sa v praktickom živote. Objektom filozofie je hľadanie pravdy, pričom objektom ostatných činných vied je väčšinou spôsob jej realizácie v konkrétnom živote. Avšak filozofia aj napomáha i podporuje ostatné vedy, a to svojimi myšlienkovými postupmi či pochodmi, ktorých úlohou je hľadať a potom aj skúmať pravdu. Bez pomoci filozofie by asi ťažko normálne, plynulo a logicky fungovali ostatné vedy. Teda úžitok z filozofie je enormný. Takisto medzi filozofiou a teológiou je hlboký a spoluzodpovedný vzťah. Už v Sume teologickej vyslovuje sv. Tomáš Akvinský názor, že všetky ostatné vedy – teda aj filozofiu, možno nazvať slúžkami teológie (ancilla theologiae). Musíme si však uvedomiť, že tým nijako nechce poprieť význam filozofie. Naopak uznáva, že teológia môže nadviazať na pravdy rozumu, ktoré sú predmetom filozofie. Filozofia nie je v rozpore s teológiou a jej pravdami zjavenia, veď podľa Tomášovho presvedčenia rozumom možno argumentovať aj v prospech existencie Boha a vyvracať názory odporcov pravej viery. Teológia na tieto argumenty nadväzuje, avšak s tým, že najvyššia pravda, pravda zjavenia, už spadá výhradne do jej kompetencie. Vieru nemožno rozumovo odôvodniť, presahuje totiž rozum a jeho schopnosti. V tomto zmysle je filozofia podriadená teológii. História potvrdzuje, že prepojenie medzi filozofiou a teológiou je obrovské a má i svoje historické opodstatnenie. Terajší pápež Ján Pavol II. to potvrdzuje a vyjadruje v jednej zo svojich encyklík: “Bez prínosu filozofie by sa totiž nemohli ilustrovať teologické obsahy, ako napríklad rozprávanie o Bohu, vzťahy jednotlivých Božských osôb v Najsvätejšej Trojici, stvoriteľská činnosť Boha vo svete, vzťah medzi Bohom a človekom, totožnosť Krista, ktorý je pravý Boh i pravý človek.” (Ján Pavol II., encyklika Fides et ratio, čl. 66, 90.)
Filozofia vychádza zvnútra človeka, z jeho srdca a najmä z mysle. Táto filozofia, vychádzajúca zvnútra človeka, má za úlohu hľadať, objavovať, skúmať, interpretovať a vyjadrovať pravdu o nás i o svete okolo nás pre nás samotných. Pre nás kresťanov je to najmä pravda o Kristovi.

Táto pravda sa ukladá ako všeobecná autorita, ktorá vládne, povzbudzuje a umožňuje kresťanský rast tak človekovi, teológii, ako aj filozofii (porov. Ef 4, 1). Musíme si dať pozor na to, že aj filozofiu môže človek zneužiť. Veď z histórie poznáme tak veľa príkladov, keď určití jedinci doslova využili filozofiu pre svoje vlastné utilitárne a egoistické účely a dopadlo to hrozne. Spomeniem len niekoľko príkladov: fašistická ideologická filozofia Hitlera, komunistická ideologická filozofia Lenina a Marxa. Veď človek má využívať filozofiu, aby sa obohatil a čerpal z nej. Filozofia je tu pre nás, nie my pre filozofiu. Problém bol v tom, že jeden človek využil filozofiu proti druhému – a pritom to nebola filozofia, ale nesprávny názor, formulovaný tak, že sa zdal vedecký. Teda filozofiu považujem aj dnes za veľmi užitočnú a dôležitú vedu, len ju človek musí správne využiť a osvojiť si pre svoj život. Filozofujme i dnes, študujme filozofiu, uvažujme nad jej krásou a hĺbkou! Avšak všetko to konajme s najväčšou zodpovednosťou a pokorou voči Bohu, druhým, sebe samým, svetu i histórii!.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Čo je filozofia? (úvaha)