referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Branislava
Sobota, 14. decembra 2019
Čo je filozofia? (úvaha)
Dátum pridania: 16.04.2004 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Kulan
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 902
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3.3
Priemerná známka: 2.93 Rýchle čítanie: 5m 30s
Pomalé čítanie: 8m 15s
 
V tejto úvahe sa budem snažiť subjektívne zamyslieť nad filozofiou a podať svoj subjektívny názor na ňu. Budem sa snažiť pochopiť a vysvetliť tú tak prastarú vedu, ktorou sa ľudstvo zaoberá už od nepamäti. Prečo sa vôbec ľudstvo zaoberá filozofiou a filozofovaním? Ako je to dnes? Je dnes ešte potrebná filozofia? Práve vysvetlenie pojmu filozofia i odpovede na tieto a podobné otázky sú cieľom tejto mojej krátkej úvahy.
Definícií filozofie je určite mnoho. Každý človek môže inak definovať filozofiu. Každý má svoj názor a práve tým sa stáva filozof. Slovo filozofia je gréckeho pôvodu. Čo teda etymologicky znamená slovo filozofia? Je zložené z dvoch slov: filein – milovať a sofia – múdrosť. Filo – sofia, filozofia znamená teda lásku k múdrosti a filozof je milovník múdrosti. Ten, kto miluje múdrosť, filozofuje. No pôvodný a autentický význam pre Grékov bol hľadanie múdrosti. A hľadanie múdrosti sa začína položením otázky. Filozof je teda človek otázky a hĺbky. Každý má právo na filozofovanie. Preto v histórii ľudstva i dnes existuje mnoho filozofických smerov a prúdov. Každý má svoj pohľad na pozemský či nadzmyslovo - transcendentný svet, na človeka či život. “Filozofia sa teda zaoberá miestom človeka vo svete, jeho vzťahom k svetu, ktorý existuje okolo neho a spolu s ním, jeho životným smerovaním. Osobitosťou filozofických otázok je, že sa vzťahuje na objekt, na subjekt i na celok, ktorý v sebe zahrňuje subjekt aj objekt. Podľa toho, na čo ten – ktorý myšlienkový filozofický smer kladie dôraz, získava daný smer príslušný charakter.” (Mária Fürstová – Jürgen Trinks, Filozofia, 9.) Podľa sv. Tomáša Akvinského “filozofia je veda o posledných príčinách všetkých vecí, získaná svetlom prirodzeného ľudského rozumu” (Stanislav Stolárik, Stručne o dejinách filozofie, 10).
Filozofia je i univerzálna náuka o celku všetkého súcna, o bytí sveta a existencii človeka, o jeho poznávaní pravdy a mravnom konaní. Je to i súhrn základných myšlienkových postojov a názorov. Filozofia v sebe zahŕňa vysvetlenie, čo je princípom všetkých vecí; čo je princípom skutočností ako celku i jej jednotlivých častí, teda subjektu a objektu. Metódu, ktorú filozofia používa pri bádaní pravdy, príčiny a princípu, je metóda racionálneho a logicky usporiadaného argumentu. Cieľ filozofie je spojenie teórie s predvedeckým poznaním pre výlučné zameranie sa na hľadanie pravdy pre ňu samu, nezávisle od praktického využitia. Teda pri štúdiu filozofie ide čisto o hľadanie pravdy.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Zdroje: Ján Pavol II.: encyklika Fides et ratio, Don Bosco, Bratislava 1998, Fürstová, M. a Trinks, M.: Filozofia, SPN, Bratislava 1996, Kiczko, L. a kolektív: Dejiny filozofie, SPN, Bratislava 1993, Kubík, P.: Dejiny filozofie – starovek, Dobrá kniha, Bratislava 2000, Petráčková, V. - Kraus, J. a kolektív: Slovník cudzích slov, SPN, Bratislava 1997, Stolárik, S.: Stručne o dejinách filozofie, Kňaz. sem. sv. Karola Boromejského, Košice 1998
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.