Atomistická teória a Demokritos
-za zakladateľa sa považuje Leukippos, ktorého existenciu potvrdzuje len Aristoteles ; Leukippou žiak bol Demokritos- spoluzakladateľ atomistickej teórie
Demokritos pochádzal z Abdér v Trácii; jeho rodičia boli bohatí aristokrati, zdedený majetok mu umožnil cestovať po orientálnych krajinách- navštívil Perziu, Egypt.
- vo svojom filozofickom učení čerpal z eleátskej filozofie; jeho diela sú označované ako encyklopédie starovekého sveta, svedčí o tom aj výrok Aristotela, že „Demokritos rozmýšľal o všetkom“, - bol považovaný za najuniverzálnejšiu hlavu medzi starovekými Grékmi, okrem filozofie sa zaoberal aj matematikou a kozmológiou. - diela: Malé usporiadanie sveta ; O rozume
-podľa Demokrita existujú dva prvopočiatky vecí: atómy a prázdno (prázdny priestor), pritom atómy sú podľa Demokrita nedeliteľné čiastočky hmoty (atomos- nedeliteľný), k základným vlastnostiam atómov patrí tvrdosť, nepriepustnosť, určitý tvar; sú nemeniteľné večné, stále sa pohybujú;- líšia sa nevzájom len formou, veľkosťou, polohou a usporiadaním; -iné vlastnosti ako zvuk, farbu, chuť a pod. atómy nemajú. Tieto vlastnosti existujú podľa Demokrita len podmienečne- „nezávisia od podstaty samotných vecí“. Spájaním atómov vznikajú telesá –rozpad atómov spôsobuje zánik telies. Aj duša sa skladá z atómov a to z atómov ohňových, guľových , ľahko pohyblivých. Po zániku telesnej schránky duša sa rozpadá a zaniká. Nekonečné množstvo atómov sa neustále pohybuje v nekonečnom prázdne. Atómy sa premiestňujú v rôznych smeroch, niekedy vzájomne na seba narážajú a vytvárajú atómové víry. Z vírivého pohybu atómov sa vytvára nekonečné množstvo „vznikajúcich a zanikajúcich“ svetov – tieto nestvorili bohovia, ale vznikajú a zanikajú prirodzeným spôsobom, podľa zákona nevyhnutnosti. -Demokritovo vnímanie sveta je kauzálne –deterministické, dospel až k fatalizmu, zamieta náhodilosť a pokladá ju za výmysel ľudí, ktorí nevedia vysvetliť príčinnú súvislosť javov.
-rozlišujeme dva druhy poznania: zmyslové a racionálne. Vo svojej teórii poznania vychádza Demokritos z predpokladu, že cez zmyslové vnímanie sa dostávame k pochopeniu a uchopeniu jemných obrázkov (idolov), ktoré svojím povrchom vtláčajú do vzduchu a informujú nás o zloženinách. Celý poznávaný materiál sa vníma zmyslami, ktoré však poskytujú len „nejasné“ poznanie predmetov.