Nad týmto stojí iné, vyššie poznanie, ktoré je „jasné“ pestrejšie – racionálne- poznanie prostredníctvom rozumu. Analýzou dospieva toto poznanie k odhaleniu atómov a prázdna (zachytávame vnútorné skladbu a odhaľujeme atóm).
-svojimi politickými názormi bol Demokritos predstaviteľom antickej demokracie a odporcom otrokárskej aristokracie.
-Demokritov materializmus ďalej rozvinul grécky filozof Epikuros a neskôr rímsky filozof Lucrétius Carus. Sofisti
-z gr. sofist -mudrc; -starogrécki filozofi, ktorí vystupovali v 5.st. pred Kr. Učenie sofistov predstavuje zásadný obrat v riešení filozofickej problematiky, čo bolo podmienené aj otrokársko-demokratický zriadením v Grécku zvlášť za vlády Perikla. Zmena filozofickej tematiky sa viaže na pôsobenie sofistov, ktorí nepredstavovali školu v pravom zmysle, ale boli to skôr príslušníci nového občianskeho stavu- profesionálnych platených učiteľov múdrosti a výrečnosti. Sofisti netvorili jednotnú školu. Spoločné v ich názoroch bolo odmietanie náboženstva., racionalistické vysvetľovanie prírodných javov, etický a sociálny relativizmus. Relativizmus sa prejavil v ich úvahách o spol., práve a zákonoch. Zákony sú výtvormi ľudí, a teda právo zodpovedá záujmom zákonodarcu. Pri rozvíjaní tejto tendencie dospievajú až k názoru, že právo nie je nič iné než svojvôľa mocných. Ich činnosť súvisela s potrebou pripraviť mladých slobodných občanov na zvládnutie ich budúcich politických a občianskych povinností v mestských štátoch pollis. Sofisti sa preto zaoberali filozofiou, sociálnou a antropologickou problematikou. V centre pozornosti bol človek, ktorého mali pripraviť do života. Zaoberali úzko vyhranenými disciplínami – 7 slobodných umení (gramatika, rétorika, aritmetika, geometria, hudba, astronómia, dialektika), dôraz kládli aj na logiku a matematiku. Ich učenie malo poučný charakter. To im umožnilo zaujať pozornosť más, rozvíjať ich myslenia dvíhať celkovú kultúrnu úroveň. –cieľom sofistov bolo naučiť žiakov využívať získané poznatky v diskusiách a polemikách, pretože ich aktívna účasť v politickom živote si vyžadovala predovšetkým rétorické schopnosti -reč považovali za najdôležitejší nástroj človeka, veľký dôraz kládli na štýl a formu vyjadrenia a najmä na spôsob argumentácie, učili ako využívať a často zneužívať jazykové prostriedky. „Ten kto vie presvedčivejšie hovoriť má napokon aj pravdu.“
-v dejinách filozofie sa ustálilo delenie sofistov na 2 skupiny: