Vplyv arabskej fil. na stredoveké fil. myslenie
Arabská fil.- delí sa na dve časti: Východná s centrom v Bagdade a Západná s centrom v Córdobe. - najstarší bagdadskí filozofi boli zároveň aj lekári a reprezentanti prírodovedného učenia
IBN SINA Abu Ali – Avicenna
-tadžický fil.
(980-1037), pre jeho všestranné vedomosti ho prirovnávali k Aristotelovi, nazývali ho aj „knieža filozofov“
dielo: Kniha uzdravenia (v arabštine ), Kniha poznania, - v týchto knihách vysvetľuje logiku, fyziku, matematiku, metafyziku; Kánon medicíny- jej lat. preklad sa v Európe používal do 17.st. - jeho fil. učenie je blízke aristotelizmu bolo protirečivé
- systém poznatkov založený na skúsenostiach, pozorovaniach a log. dôkazoch
- uznáva existenciu boha, nehmotnosť duše, no súčasne hlása večnosť a nestvoriteľnosť hmoty;
-vychádzajúc z predpokladu, že božský rozum je prameňom všeobecnosti a jednoty , pokladal hmotu za príčinu početnosti a rozličnosti jednotlivých vecí. -obmedzoval úlohu boha, zavrhoval dogmu koránu o vzkriesení mŕtvych

IBN ROŠD Mohamed – Averroes
-pokrokový arabský mysliteľ a učenec, žil v Španielsku v obd. Kordobského kalifátu
(1126-1198)
- bol lekárom, právnikom
- dostal prívlastok komentátor
- rozdelil poznanie na vieru, teológiu a filozofiu
Bol presvedčený, že k čistej pravde sa môžeme dopracovať len prostredníctvom fil., kt. ale nie je dostupná každému, preto ostatní sa musia uspokojiť len s vierou.

Tým rozpracoval teóriu dvoch právd (veritas duplex)
- neskôr na túto fil. nadviazali novovekí fil. Na základe tejto teórie existujú 2 vzájomne nezávislé okruhy právd –teolog. a filozof. Averroes pokladá boha a hmotu za dve síce večné, ale rovnako nezávislé príčiny. Hmota teda existuje večne- je nestvoriteľná a boha môžeme vnímať len ako 1. príčinu zmien.