Stredoveká filozofia
- zač stredoveku- 313 (Milánsky edikt), 476- zánik Západorímskej ríše ; -koniec stredoveku –1492 (obj. Am.), 1517 (M. Luther)
- filozofia feudálnej spol. V stredoveku bolo vládnucou ideológiou náboženstvo. -stredovekú fil. Delíme na 2 obd. – Patristika (100-700)
- Scholastika (700-1500)
Patristika (pater- otec ),- filozofia „cirkevných otcov“
-objavujú sa 2 postoje: Kristus ako syn boží, Logos ako slovo božie. Túto koncepciu reprezentuje Tertullianus- cirkevný otec a zároveň právnik, kt. odmieta filozofiu , na druhej strane provokatívne poukazuje na obmedzenosť viery, ak ju posudzujeme z hľadiska pojmového myslenia. „Verím pretože je to absurdné“.
-jeho učenie je blízke neoplatonizmu
- Origenes (gréc fil.), začína presadzovať filozofiu ako reflexiu obsahov zjavenia- „Boh je nemateriálny a svet stvoril z ničoho“. Veci tohto sveta sú odrazom logu.
Scholastika – r.800, pápež Lev III. korunoval franského kráľa Karola Veľkého za nového cisára (- definitívne rozdelenie s východnou časťou- Byzanciou); kresťanská zodpovednosť monarchu a teokratický charakter štátu. Karol Veľký potreboval pre úradníkov ríše a vyšších duchovných vzdelávaciu ustanovizeň a vhodných učiteľov, preto založil laickú školu, kt. bola pričlenená k dvoru. V 8. a 9. st. stúpa význam vzdelanosti – ako jazyk vzdelancov sa presadila latinčina, kt. sa stala predpokladom internacionality vied. Rozvoj stavby knižníc. - na scholastiku mal vplyv platonizmus, zač. 13. St. aristotelizmus

- Scholastiku delíme na dva prúdy – nominalizmus
- realizmus
- išlo o rozdielne vysvetľovanie vzťahu medzi všeob. a jedinečným (t.j. existujú všeob. pojmy (reálie) samostatne alebo iba v našom myslení)
Realisti uznávali reálnu existenciu univerzálií ( lat. universalis- všeob. ) ako duchovných ideálnych podstát alebo pravzorov –t.j. všeob. pojmy (univerzálie) existujú reálne.
Nominalisti boli toho názoru, že existujú len jednotlivé, individuálne zmyslami vnímateľné veci, kým univerzálie sú iba názvy alebo mená (nomen) a popierali ich reálnu existenciu. Nominalizmus- kládol dôraz na empirické poznanie, slobodomyseľnosť. -Spor o univerzálie určil rozhranie dvoch hlavných strán vo fil. – materializmus a idealizmus
-reprezentanti: Anselm , Abélard