Odporúčalo by sa mať nezávislý príjem, ak chceme byť politicky činný v tom zmysle že žijeme pre politiku. To je predpokladom žiť pre a nie z politiky. Teda je žiadúce, aby politik mal taký príjem, nad ktorým by nemusel uvažovať. Nie je žiaduce, aby bol politikom povedzme podnikateľ, lekár, či robotník, pretože sa dá len ťažko nahradiť či zastúpiť na dobu počas ktorej by naplno , „z duše“ a z vlastného presvedčenia vykonával politickú prax. Ešte dôležitejšie je však to, aby ho politika nezvádzala k obohacovaniu , čo je príklad terajšieho politického života SR (príkladov je tu veľa..). Ďalej tu mame i problém, ktorý mne osobne opäť veľmi pripomína dnešný stav v našom štáte. Teda nahrubo povedané ,každý kto vstupuje do politiky má ambície „žiť pre politiku“, ale ako sprievodný jav je i ekonomická výhodnosť mať sa lepšie. Na druhej strane i ekonomicky slabší jedinci môžu robiť politiku bez toho, aby im bol prednejší ekonomický prospech politického účinkovania. Je však pravdepodobnejšie, že ľudia ekonomicky slabšie stavaní budú mať oveľa väčšiu tendenciu prepadnúť práve tomu menej dôležitému ,teda ekonomickej prosperite svojho účinkovania v politike. Ďalšia vec, ktorá mne „bije do očí“ je ,že politiku ovládajú najlepšie tí, ktorých jediná túžba je ekonomický prospech ! Nazval by som to asi takto i keď to nie je z mojej hlavy. A to tak ,že „najlepších politikov musíme hľadať v krčmách“.

Politika teda je alebo čistý úrad ( ak je politik finančne nezávislý ), alebo je politik len „úradník“ ( ak žije len s politiky) a potom sa nevyhýba ani rôznym „prilepšeniam“ svojho príjmu. Jednoducho povedané politik by mal byť človek ,ktorý ma morálne vedomie ,aby neuprednostňoval svoje potreby pred potrebami štátu. A čo to je morálne vedomie - morálka vôbec je? Morálka nám reguluje medziľudské vzťahy človeka k človeku, k sociálnej skupine, k národu, k celému ľudstvu ale aj k prírode. Ďalej poukazuje na dobro na zlo, spravodlivosť na nespravodlivosť, na čestnosť na nečestnosť .Morálka je dvojdimenziálny pojem: „je a má byť“. A tu nastáva problém kompromisu medzi politikou a morálkou. Pretože rovnováha – kompromis v myslení každého jednotlivca je pochopená rozdielne. Závislé od vzdelania, prijatej svojej vnútornej stupnici hodnoť, vzťahu k sociálnej skupine, motivácie atd. Preto možno povedať ,že čo osobnosť to rozdielny názor ,rozdielne hodnotenie situácie a teda aj rozdielne rozhodnutia. V niektorých prípadoch prevažujú aspekty morálne ,inokedy politické. A tak isto s istotou môžeme povedať ,že s takými rozhodnutiami časť súhlasí a časť nie.

Tento hlavolam , ktorý je už dávno známi, hovorí o únosnosti politického rozhodnutia. Poistením proti zlým rozhodnutiam sú demokratické voľby. Vládnuca strana (koalícia) je vždy v nevýhode, pretože opozícia môže argumentovať ďaleko jednoduchšie morálnymi princípmi, zatiaľ čo vláda je nútená jednať racionálne, často i nepopulárne. Viac-menej je nezbytne ,aby fungovali demokratické princípy, pretože keď po uchopení moci(napr. voľbami) znemožní vládnuca strana budúce slobodne voľby – vystriedanie opozície, vzniká spôsob totalitnej vlády s deformáciou politických ,ale aj morálnych princípov). Charakteristickým rysom týchto politických systémov je priorita moci, bez ohľadu na morálne či etické princípy. Môj názor je, že politika sa má zaoberať takými vecami, ktoré by ľuďom priniesli úžitok. V politike sa majú voliť také prostriedky k dosiahnutiu cieľa, aby cieľ kompenzoval jej nevýhody. Politika musí byt dostatočné silná ,aby dokázala obhájiť jak ciele svojho snaženia, tak i prostriedky k ich dosiahnutiu. Nieje bezpodmienečne nutné ,aby bola politika „pekná“ ,ale aby bola efektívna a ľuďom prospešná. Dalo by sa to rozoberať oveľa hlbšie a dlhšie ,ale jedno sa dá povedať isto. Miesto politiky v morálke je rovnako potrebne a dôležité ako aj miesto morálky v politike.....