Čo je trochu v rozpore ,pretože nie každé vládnuce rozhodnutie vedie k tomu ,že sú ľudia šťastný. Súvisí to aj s tým , že povaha ľudí je vrtkavá a to že keď sa nechajú o niečom presvedčiť , toto presvedčenie nemá dlhé trvanie hlavne v závislosti od sľúbeného a splneného čo je klasicky prípad politikov - politické strany. Umenie vládnuť sa totiž nerozvíja vo svete ideálnej morálky, ale v reálnom svete kde sú úplne iné pravidla založené na ľudskej nedokonalosti čo by som skôr nazval ľudskou snahou o prežitie v ťažkom svete. Z hľadiska účelu vlády nie je dôležitý len dobrý výsledok vládnutia ,ale aj cesta ktorá k nemu viedla ,tak tomu je alebo aspoň by malo byť v každom civilizovanom svete. A keď nad tým všetkým tak trochu porozmýšľam a zamyslím sa či je pri ovládaní množstva väčšmi potrebný trest ,alebo dobrota tak mi vyplýva len jedno a to ,že ak pri vládnutí množstva budem preferovať trest pred dobrotou tak sa raz určite „množstvo obráti proti mne” ,ale naopak keď budem preferovať dobrotu pred trestom ,tak si nezískam potrebnú autoritu na vládnutie. To všetko neplatí len pri ovládaní množstva ,ale a to uvediem na konkrétnych ,si myslím veľmi dobrých príkladoch v každodennom živote : Chodím do školy ,kde takisto podlieham určitým pravidlám ,ktorými by som sa mal riadiť. No ako každý vieme predsa len nie každý školák je „zapálený“ pre každý predmet a prístup k nemu rovnako a tak si určí svoje priority sám ako mu to vyhovuje. Profesor ktorý v tomto prípade hraje rolu „vládcu“ si je toho viac než vedomí. A ak chce aby jeho snaha o vzdelanie žiakov nebola zbytočná ,tak si väčšinou aj po krátkych skúsenostiach vzdelávania uvedomí ,že sa nemôže vybrať cestou „dobroty“ aspoň nie cestou „absolútnej dobroty“ ,pretože dobre vie ,že ak by sa ňou vydal ,žiaci by mu nevenovali dostatočnú pozornosť a tým by sa ovplyvnila presnejšie zmenšila efektivita jeho práce, čo by malo za následok zníženie kvality znalosti študentov. Zároveň si je ale aj vedomí ,že “cesta trestu“ tiež nie je tou najlepšou. Alebo podobný ešte lepší príklad zo života a to jednoduché rodičovstvo - vychovávanie deti. A to v tom zmysle ,že ak rodičia uprednostnia cestu prvú , cestu „dobroty“ tak si vychovávané dieťa zvykne dostavať všetko zadarmo a stane sa tak rozmaznaným ,čo by malo za následok napríklad vzniknutie problému s osamostatnením - nezávislosťou v dospelosti. Na druhu stranu cesta druha ,cesta „trestu“ by tiež nebola dobrým riešením a mala by možno ešte oveľa horši výsledok. Takýchto príkladov je v našom živote viac než dosť.