základne závisí spoločenská nadstavba, duchovný život, kde patria jednotlivé formy spoloč. vedomia, predpokladom ich existencie a napredovania vývoja je základňa
-v rámci mater. myslenia poukazuje na ten fakt, že myslenie je výsledkom jej špecifické vlastnosti hmoty, produktom vysoko organizovanej hmoty- mozgu.

BERTRAND RUSSELL
-patrí k najznámejším filozofom západného sveta, preslávil sa aj ako vynikajúci matematik, dielo: Principia Mathematica- najvýznamnejšie dielo, kde zahrnul základy matematiky
-Russel bol známy aj svojím verejným vystupovaním od 1.sv. vojny, dostal sa aj do väzenia
-inklinoval k platonizmu, ale vývoj jeho myšlienok dosvedčuje celá rada spisov, ktoré sa týkajú všetkých oblastí filozofie: logiky, teórie poznania, filozofie prírody a zamýšľa sa nad náboženstvom a nad spravodlivosťou v ľudskej spoločnosti
-k Russelovým najdôležitejším spisom patrí dielo: Ľudská vedomosť, Russel nevytvoril žiadny systém, vždy pracoval na špeciálnych skúmaniach. Jediný skutočný nástroj poznania vidí v prírodovede. Tá bola aj vzorom pre jeho filozofiu. Čím bol Russell starší, tým viac sa blížil k pozitivizmu a bol skeptický ku všetkému, čo nespadá do oboru uznávaného pozitivizmom.
Svoju náuku o realite označoval aj ako “logický atomizmus“ Podľa Russella neexistuje ani hmota, ani duch, ba ani on iba zmyslové dáta. Podľa Russella je náboženstvo postrádateľné a je dokonca zlom. Je typické pre nevyspelého človeka, Postačujúcim životným ideálom je život vedený láskou a orientovaný vedomosťou.
Iným anglickým mysliteľom, ktorý sa tiež obracal proti novoidealistickým tendenciám a je považovaný za zakladateľa anglického novorealizmu je GEORGE EDWARD MOORE. Jeho učenie je podobné Russellovnu učeniu a má takmer rovnaký vplyv.

Existencializmus- znamená životný postoj a spôsob života. Širším pojmom je filozofia existencie. Centrom pozornosti je ľudská existencia. Ľudská existencia je možnosť, ktorá nie je uzavretá, stála alebo statická. Pojem bytie k smrti vyjadruje konečnosť existencie, bytie vo svete znamená strach, opustenosť a osamelosť vrhajú do jednotlivca do sveta. Človek musí odhaliť túto vrhnutosť do sveta, a vtedy sa prejavuje slobodné rozhodovanie človeka ako bytia. Človek musí spoznať „slobodu“, „existenciu“. “autenticitu“. Vzťah človeka a sveta je neharmonický. Naše konanie motivuje iba budúcnosť. Človek je neslobodný v tom, že vlastnou voľbou musí nanovo budovať svoje bytie pre seba a nanovo ho udržiavať. Človek je vrhnutý do slobody.