Príčinou mojej neslobody je popri veciach aj iný človek.
Predstavitalia: MARTIN HEIDEGGER, KARL JASPERS,JEAN PAUL SARTRE, GABRIEL MARCEL,SOREN KIERKEGAARD,MAURICE MERLEAU PONTY

MARTIN HEIDEGGER
-bol filozof, básnik, ovplyvnil ho jeho učiteľ Edmund Husserl
-Heidegger vypracoval otázky o bytí a o čase, učil, že bytie človeka sa nedá chápať ako predmet, ako substanciu, ako súcno, ale treba skúmať bytie človeka, poukazovať na bytie človeka, ktoré Heidegger nazýva pobyt. Heidegger skúma základnú štruktúru ľudského pobytu, aby mohol položiť základy náuky o bytí. Táto časť jeho učenia je najznámejšia. Podľa Heideggera je základnou ľudskou skúsenosťou úzkosť. V úzkosti nejde o iné súcno, je to úzkosť o bytí na svete ako také – ide o možnosť vlastného nebytia. V úzkosti sa človek stretáva s vlastnou smrťou.
Iné významné Heideggerove myšlienky venoval vývoju modernej vedy, diela:
Veda a zamyslenie, Čas obrazu sveta
-Heidegger sa zaoberal Nietzschovými myšlienkami

KARL JASPERS
- vytvoril najobsiahlejší a pritom najucelenejší systém existenciálnej filozofi, jeho pôvodným oborom bola psychológia, prechod k filozofii znamená dielo: Psychológia svetonázoru
- jeho najdôležitejšie a hlavné dielo je trojzväzková Filozofia, ďalším dielom, kde podáva svoju filozofiu- Duchovná situácia doby
-v posledných rokoch začal pracovať na diele Filozofická logika, v r. 1947 vyšiel prvý zväzok O pravde
- v diele Veľkí filozofovia sa dôkladne zaoberal filozofickou tradíciou, ale súčastne sa však vyjadroval i k životným problémom súčasnosti v diele Atómová bomba a budúcnosť človeka
- Jaspers ukazuje na existenciálnu filozofiu človeka, že je viac ako všetko, existenciu nejde popísať pojmami, ale možno ju vyjasniť kategórií, medzi ktoré patria sloboda, komunikácia, dejinnosť /historičnosť/
sloboda – podľa neho existenciu nieje možné myslieť, lebo existencia sa uskutočňuje v čine, je slobodná
komunikácia – existencia sa môže uskutočňovať najsamprv v existenciálnom spojení s iným bytím sebou samým, toto spojenie sa nazýva komunikácia
dejinnosť – čím sa individuálny človek stane, to je situačne podmienené ľuďmi, s ktorými sa stretne, dejinnosť nieje totiž časovosť. Má dva aspekty: Viem, že som v čase a súčasne viem, že sám som čas. Dejinnosť je jednota času a večnosti. V okamžiku sa čas a večnosť stáva identickým. - podľa Jaspersa existujú situácie, v ktorých sa existencia uskutočňuje bezprostredne.