Sú to situácie, ktoré nejde zmeniť ani obísť: smrť, utrpenie, zápas, vina.
-podľa neho je kľúčovou šifrou bytie v stroskotaní, práve stroskotanie sa môže stať šifrou pravého bytia.
Jaspersova filozofia je pesimistická.
Jaspers napísal: „ Keby bolo možné technickými prostriedkami zničiť základy ľudského života, sotva môžeme pochybovať, že by k tomu jedného dňa aj došlo….

JEAN PAUL SARTRE
-francúzsky existencionalizmus musíme odlišovať od nemeckého existen.
-Sartre napísal aj teoretické diela, medzi najdôležitejšie patrí Bytie a ničota
-Sartre vytvoril filozofiu, ktorá dokáže zlúčiť negatívne myšlienky s možnosťami pozitívneho jednania.
Existencia v Sartrových zmysloch je prosté, čisté, holé bytie, bytie o osobe, čo si „čo ani nie je tým, čím je, proste je“ Človek je. Najprv je naopak skôr ničotou. A akoby v ustavičnom tvorené z ničoho sa najprv musí učiniť tým čím je. Je „odsúdený k slobode. Človek je slobodný a môže sa angažovať vo svete. Sartre je ateista. A tvrdí, že človek je zodpovedný sebe a nie nikomu inému a už vôbec nie Bohu. Sartre sa od začiatku usiloval o poznanie a formovanie spoločenského a politického života. Sartrovi sa vytýkalo jeho radikálne poňatie slobody, že prehliada, že človek nie je absolutne slobodný.

Pozitivizmus- základným princípom pozitivizmu je vychádzať z faktov, Pozitívnym nazývame niečo skutočné na rozdiel od negatívneho neskutočného. Pozitívne označujeme aj to čo je zmysluplné, užitočné a čo môžeme definovať.
Pozitivizmus delíme na tri etapy:
a, klasický pozitivizmus, zakladateľ Auguste Comte, anglickí preds. Herbert Spencer, John Stuart Mill
b, empiriokritizmus- švajčiarsky filozof Avenárius, rakúsky filozof Mach, ak má byť poznanie hodnoverné a má pochádzať so skúseností musí sa oslobodiť od rozumových predstáv
c, 20 roky 20 st. novopozitivizmus- nové vedecké poznatky Rudolf Carnap, viedenská škola

AUGUSTE COMTE
Pochádzal z franc. mesta Monpelier, študoval na polytechnickom inštitúte, tu sa stal zakladateľom pozitivizmu a pozitívnej sociológie, v Paríži založil krúžok, dielo: Kurz pozitívnej filozofie
- za jediný zdroj poznatkov považuje vedu a skúsenosť, formuje zákon o vývine spoločnosti, ktoré má tri fázy:
1, teologické štádium- človek sa usiluje poznať skutočnosť na princípe nad
prirodzeného Boha
2, metafyzické štádium- ľudia skutočnosť vysvetľujú na základe abstraktných pojmov
3,pozitívne štádium- vysvetľovanie skutočnosti na základe vedeckých poznatkov
-na základe pozitívnej klasifikácie Comte rozdelil filozofiu podľa všeobecnosti a jednoduchosti, za základ všetkých vied považoval matematiku a dovŕšením sústavy vied bola sociálna fyzika, v spoločenských názoroch Comte odmietal revolučné zmeny, spoločnosť môže dosiahnuť poriadok a harmóniu – cestou reforiem, najvyšším princípom pre Comta bola láska, dobro



24. Súčasná filozofia
Pragmatizmus: smer blízky filozofií života. Pojmy, predstavy, súdy sú len pravidlami konania. Pravdivé sú len vtedy, ak sú pre človeka užitočné, ak sú prínosom pre jeho konanie bez ohľadu na to, či sa zhodujú s objektívnou skutočnosťou, alebo nie. Včeobecné pravdy neexistujú, pretože to, čo je pre jedného užitočné, inému môže škodiť. Funkciou myslenia je vytvárať návyky na konanie.