Zhoda medzi vierou a vedením /poznaním/ vedie k uznaniu pravdy. Pravda je vždy tá istá, len cesty k nej sú rôzne: v náboženstve je to Božie zjavenie, vo filozofii logické uvažovanie človeka. Centrom je potom filozofický dôkaz Boha.
Predstavitelia: Jacques Maritain, E. Gilson

Jacques Maritain
-novoveký francúzsky filozof, ideológ, profesor a diplomat
-žil na prelome 19/20 st.
-za základné východisko svojej filozofii považoval hľadanie istoty v poznaní, pravdy a zmysle života
-túžil po absolútnej spoľahlivosti etických princípov, vychádzal z názoru, že najvhodnejším typom výchovy nie je autoritársky, ale liberálny, uvedomoval si, že v rôznych obdobiach na rôznych stupňoch kultúrnosti a v rozdielnych stupňoch spoločnosti existujú odlišné druhy humanizmu, prítomný humanizmus spravidla reprezentuje oslava túžob o slobode a spravodlivosti o nedotknuteľnosti práv človeka, humanizmus nie je totožný z metafyzikou, na druhej strane bez pochopenia metafyzickej podstaty nemôže spoznať pravý humanizmus, človek žije v spoločnosti, je to osoba individuálna a samostatne existujúca, rozumná a svojprávna substancia – sui iuris
-diela: Traja reformátori
Umenie a scholastika
Filozofia kresťanstva
Osoba a všeobecné dobro
-v človeku možno dualisticky rozlišovať 2 základné princípy, na materialistický základ, v ktorom do popredia vystupuje psychológia a biológia
-centrom racionálneho vedomia – je intelektuálna a vôľová činnosť
-analyzoval krízový stav myslenia ľudí 20. st., prameňom všetkých nedostatkov je bezradnosť, agnocitizmus, absurdnosť v naturalizme a senzualizme, základnou chybou podľa neho je zámena teocentrizmu za antropocizmus
-jeho filozofický systém spočíva na troch piliéroch, ktorý zakotvil do pevného základu:
-1,gnozeologicko – metafizický piliér, v rámci ktorého rozpracúva teóriu a prax a spája ich do jedného celku
-2,politicko – sociálny piliér, zvýrazňuje humanizmus, zabezpečuje dobro
-3,piliér poriadku a umenia
-estetika má viesť k tomu, čo vystihuje podstatu pojmu, skvelosť tvaru a správny spôsob konania

Fenomenológia: /termín ako prvý použil Lampert v zmysle veda o fenoménoch – javoch/. Fenomenologická metóda začína eidetickou redukciou /vyzátvorkovaním/ - skúma iba podstatu, ktorou je čisté vedomie. Toto vedomie nie je prázdne, jeho vlastnosťou je, že vždy je na niečo zamerané. Zakladateľom fenomenológie E. Husserl sa zaoberal problematikou pravdy. Pravda veci je podstatou fenoménu.