Súčasná filozofia (MO)

23.Súčasná filozofia

Antropologická filozofia /línia/ - skúma človeka ako celok a usiluje sa odhaliť, čím je človek vo svojom vnútri, podstate. Odkrýva bytostnú štruktúru ľudského celku / nie osobitne tela a osobitne duše /
Predstavitelia: MAX SCHELER,HELMUT PLESSNER,ARNOLD GEHLEN,

MAX SCHELER
-bol najvýznamnejší predstaviteľ, patril k najsilnejším osobnostiam nemeckého duchovného života v 19.–20. st.
-bol filozof, psychológ, významný sociológ – dielo : Podstata a formy sympatie
-Schelerov učiteľ bol Rudolf Eucken, na ktorom bol závislý vo svojich začiatkoch- tzv. ranné obdobie
-stredné obdobie- bol predovšetkým kresťanom a teistom diela: Formalizmus v etike a materiálna etika hodnôt, Prevrat hodnôt, Čo je v človeku večné
-záverečné obdobie- opúšťa teizmus a kresťanstvo a zbližuje sa s panteizmom dielo: Miesto človeka v kozme- od jeho vydania sa datuje zrod modernej filozofickej antropológii
jeho predčasná smrť Schelerovi zabránila v plnom rozvedení myšlienok tejto poslednej doby
-Scheler uplatňuje fenomenologickú metódu najmä v náuke o poznaní, predovšetkým v etike, vo filozofii kultúry a náboženstva, teda v oblasti hodnôt.
Podľa Schelera ľudská usilovnosť má byť nie vždy jasné poznanie- cieľ. V každom cieli je určitá hodnota. Človek sa vždy usiluje o hodnoty. Hodnoty sú absolutné, sebestačné a nemenné podstaty. Mení sa jedine naše poznanie hodnôt a náš vzťah k nim. Etiku budovať je možné len na plných a konkrétnych hodnotách. Scheler odporuje kantovskému formalizmu, ktorá chce princíp etiky hľadať vo forme obecne platného zákona. Hodnoty tvoria ríšu podstatných súvislostí. Existujú pozitívne a negatívne hodnoty. Existujú hodnoty vyššie a nižšie. Schelerova hierarchia hodnôt: najnižšie hodnoty sú zmyslového cítenia, hodnoty príjemného a nepríjemného, nad nimi hodnoty vitálneho cítenia, hodnoty ušľachtilého a nízkeho a vyššie stoja duchovné hodnoty poznania, spravodlivosť a jej protiklady a najvyššie sú náboženské hodnoty svätosti. Podľa Schelera sú dôležité hodnoty osobnosti. Pojem osoba má u Schelera hlavné postavenie. Ďalšou dôležitou hodnotou u Schelera je teória lásky. Láska nie je spoločenský cit a nie je to ani súcit. Láska vôbec nie je cit, čistá láska sa vždy obracia k osobe. Súčet všetkých hodnôt milovanej osoby nikdy nevysvetlí lásku. Vždy tu ostane naviac niečo nevysvetliteľného, totiž konkrétna milovaná osoba, pravý objekt lásky, Najvyššia forma lásky je láska božia a láska k Bohu. Scientistická filozofia /línia/- lat.

Scienta znamená veda, skúma filozofiu z prísne vedeckého hľadiska, usiluje sa rozvíjať filozofiu v úzkej nadväznosti na poznatky špeciálnych vied a vylúčiť otázky, ktoré presahujú našu skúsenosť a nemožmo ich empiricky overiť ani vyvrátiť.
Predstavitelia: KARL MARX, FRIDRICH ENGELS, BERTRAND RUSSELL, GEORGE EDWARD MOORE, RUDOLF CARNAP

KARL MARX
-narodil sa v Trevíri v Porýnsku, jeho otec vzdelaný advokát, liberál
-študoval na Trevírskom gymnáziu a okrem školy na neho vplýval otec, ktorý formoval jeho duchovný život
-r. 1835 začal študovať na Univerzite v Bonne, po roku štúdia odchádza do Berlína, navštevoval prednášky na právnickej fakulte, oboznámil sa tu s Heglovou filozofiou
-r.1841 získal doktorát na základe rozpravy o všeobecných rozdieloch medzi filozofiou prírody Epikura a Demokrita, prispieval do viacerých ročeniek Reinische Zeitung to bol začiatok Marxovej politickej činnosti a súčasne príklon k socialistickej problematike, keď sa oženil odchádza do Paríža, kde publikoval svoju prácu: Úvod ku kritike Heglovej filozofie práva, zároveň študoval Holbacha, Locka, Helvécia, Saint- Simona
-kon. r.1844 odchádza z Paríža do Bruselu, kde vytvára svoju koncepciu historického materializmu, úlohy zachytil v diele: Bieda filozofie
-v tomto období sa zoznámil s Engelsom a spoločne vydávajú dielo: Manifest komunistickej strany vo febr, 1948, Marx sa postavil na stranu ubiedeného proletariátu proti buržoázie, analyzuje tu kapitalistickú spoločnosť a jej dve triedy buržoázie a proletariátu, súčasne sa tu objavuje teória triedneho konfliktu, ktorá vzniká medzi robotníkmi a vládnucou triedou, tento konflikt je možný riešiť prostredníctvom revolúcie, v rámci triedneho konfliktu rozpracúva a, ekonomický- najdôležitejší
b, politický
c, ideologický
-Manifest sa končí „Proletári všetkých krajín spojte sa“
-r. 1850- 1870 sú hodnotené ako najplodnejšie v živote K. Marxa
-1864 bola založená internacionála Medzinárodné robotnícke združenie, bol členom ústredného výboru, vypracoval aj program činnosti
-na sklonku svojho života sa zaoberal hospodárskym vývojom v spoločnosti, v určitom zmysle dopracoval myšlienku Adama Smitha, Ricarda výsledkom je dielo: Kapitál, Ekonomicko – filozofické rukopisy, Svätá rodina- kritika politickej ekonómie
-vo svojej koncepcii historického materializmu vychádza z predpokladu, že v dejinách vývoja civilizácie, kultúry a myslenia na pôde helenizmu sa rozšírilo a odtiaľ ďalej, treba diferencovať nasledujúce činitele, ktoré aktívne ovplyvnili účasť človeka na tvorbe dejín:
1, Pokusy prekonať útlak človeka človekom
2, Rastúci odpor proti triednej nerovnosti
3, Poskytnúť človeku také vedomosti a schopnosti, ktoré by mu zaručili nezávislosť a možnosť prirodzeného rozvoja a šťastia
-ako odpoveď na útlak jednotným východným despotizmom sa zrodila už na Kréte približne 1300 p. n. l.

utopické koncepcie spoločenskej komúny , ktorej základná zásada bola „Sloboda je najvyšším dobrom každej spoločnosti.“
Marxizmus- je učenie K. Marxa a F. Engelsa rozpracované V. I. Leninom na marxizmus- leninizmus. Predstavuje filozofické, ekonomické a politické učenie, ktoré uplatňuje materialistický prístup vo všetkých oblastiach aj v spoločenskom vývoji. Zahrnuje dialektický materializmus /ontológiu a gnozeológiu/ a historický materializmus /učenie o spoločnosti/.

FRIDRICH ENGELS
-narodil sa v Barme, v rodine bohatého továrnika, kde panovalo ovzdušie puritánskeho pietizmu, študoval na gym. V rodnom meste, už ako žiak podliehal vplyvu liberálneho učiteľa dejín, ešte pred ukončením gymn., opúšťa gymn, na otcove želanie sa venuje obchodnej praxi v Brémach tu sa stretol so široko rozvinutým ekonom. životom, čo mu neskôr umožnilo zblížiť s liberálnou demokraciou, tu prekonáva svoju osobnú krízu, u neho sa inak uskutočňuje ako u Marxa oslobodenie, polit. Oblasti a to príklonom k národným tradícií, študoval národné ľudové knižky, v ktorom hrdinovia sú symbolmi boja za slobodu
-r. 1839 sa čoraz viac začal prikláňať k demokratickému liberalizmu, oslobodzoval sa od pietizmu a uprednostňoval široko chápaný racionalizmus, po ukončení vojenskej služby sa vrátil domov, na príkaz otca sa vybral do Manchestru, cestou sa stavil v Kolíne, kde sa stretol s Marxom, počas svojho pobytu v Anglicku sa podrobne zoznámil so spoločensko- politickou a sociálnou situáciou v priemysle ako aj dopadom sociálnych nedostatkou na robotníkou
-v r. 1845- 48 sa zdržiaval v Paríži spolupracoval v organizácií s Marxom- Zväz komunistov, výsledkom ich činnosti bol Manifest komunistickej strany
-po Marxovej smrti sa dom F. Engelsa stal spolkom vtedajších Marxistov, Engels zomrel v Londýne
-diela: Pôvod rodiny súkromného vlastníctva a štátu
Ludwig Feuerbach a rozpad nemeckej klasickej filozofie
Vývin socializmu od utópie k vede
Dialektika prírody
-Engels vo svojej fil. Koncepcii sa sústredil na dialektiku a na historický materializmus, v rámci dialektického materializmu zdôrazňuje, že svet je tvorený materiálnou podstatou a riadi sa dial. material., zákonitosťou je postup od najjednoduchšieho pohybu hmoty a jej vývoja až po najzložitejšie, vyvrcholením spoločenskej formy pohybu je mysliaci človek
-hist. materializmus vychádza z praktických potrieb človeka, z praktickej činnosti charakterizuje v rámci sociálnej ekonomickej štruktúry spoločnosti, existujúcu ekon. základňu, ktorú tvorí daný spôsob výroby, členený na výrobné sily a výrobné vzťahy, od ekon.

základne závisí spoločenská nadstavba, duchovný život, kde patria jednotlivé formy spoloč. vedomia, predpokladom ich existencie a napredovania vývoja je základňa
-v rámci mater. myslenia poukazuje na ten fakt, že myslenie je výsledkom jej špecifické vlastnosti hmoty, produktom vysoko organizovanej hmoty- mozgu.

BERTRAND RUSSELL
-patrí k najznámejším filozofom západného sveta, preslávil sa aj ako vynikajúci matematik, dielo: Principia Mathematica- najvýznamnejšie dielo, kde zahrnul základy matematiky
-Russel bol známy aj svojím verejným vystupovaním od 1.sv. vojny, dostal sa aj do väzenia
-inklinoval k platonizmu, ale vývoj jeho myšlienok dosvedčuje celá rada spisov, ktoré sa týkajú všetkých oblastí filozofie: logiky, teórie poznania, filozofie prírody a zamýšľa sa nad náboženstvom a nad spravodlivosťou v ľudskej spoločnosti
-k Russelovým najdôležitejším spisom patrí dielo: Ľudská vedomosť, Russel nevytvoril žiadny systém, vždy pracoval na špeciálnych skúmaniach. Jediný skutočný nástroj poznania vidí v prírodovede. Tá bola aj vzorom pre jeho filozofiu. Čím bol Russell starší, tým viac sa blížil k pozitivizmu a bol skeptický ku všetkému, čo nespadá do oboru uznávaného pozitivizmom.
Svoju náuku o realite označoval aj ako “logický atomizmus“ Podľa Russella neexistuje ani hmota, ani duch, ba ani on iba zmyslové dáta. Podľa Russella je náboženstvo postrádateľné a je dokonca zlom. Je typické pre nevyspelého človeka, Postačujúcim životným ideálom je život vedený láskou a orientovaný vedomosťou.
Iným anglickým mysliteľom, ktorý sa tiež obracal proti novoidealistickým tendenciám a je považovaný za zakladateľa anglického novorealizmu je GEORGE EDWARD MOORE. Jeho učenie je podobné Russellovnu učeniu a má takmer rovnaký vplyv.

Existencializmus- znamená životný postoj a spôsob života. Širším pojmom je filozofia existencie. Centrom pozornosti je ľudská existencia. Ľudská existencia je možnosť, ktorá nie je uzavretá, stála alebo statická. Pojem bytie k smrti vyjadruje konečnosť existencie, bytie vo svete znamená strach, opustenosť a osamelosť vrhajú do jednotlivca do sveta. Človek musí odhaliť túto vrhnutosť do sveta, a vtedy sa prejavuje slobodné rozhodovanie človeka ako bytia. Človek musí spoznať „slobodu“, „existenciu“. “autenticitu“. Vzťah človeka a sveta je neharmonický. Naše konanie motivuje iba budúcnosť. Človek je neslobodný v tom, že vlastnou voľbou musí nanovo budovať svoje bytie pre seba a nanovo ho udržiavať. Človek je vrhnutý do slobody.

Príčinou mojej neslobody je popri veciach aj iný človek.
Predstavitalia: MARTIN HEIDEGGER, KARL JASPERS,JEAN PAUL SARTRE, GABRIEL MARCEL,SOREN KIERKEGAARD,MAURICE MERLEAU PONTY

MARTIN HEIDEGGER
-bol filozof, básnik, ovplyvnil ho jeho učiteľ Edmund Husserl
-Heidegger vypracoval otázky o bytí a o čase, učil, že bytie človeka sa nedá chápať ako predmet, ako substanciu, ako súcno, ale treba skúmať bytie človeka, poukazovať na bytie človeka, ktoré Heidegger nazýva pobyt. Heidegger skúma základnú štruktúru ľudského pobytu, aby mohol položiť základy náuky o bytí. Táto časť jeho učenia je najznámejšia. Podľa Heideggera je základnou ľudskou skúsenosťou úzkosť. V úzkosti nejde o iné súcno, je to úzkosť o bytí na svete ako také – ide o možnosť vlastného nebytia. V úzkosti sa človek stretáva s vlastnou smrťou.
Iné významné Heideggerove myšlienky venoval vývoju modernej vedy, diela:
Veda a zamyslenie, Čas obrazu sveta
-Heidegger sa zaoberal Nietzschovými myšlienkami

KARL JASPERS
- vytvoril najobsiahlejší a pritom najucelenejší systém existenciálnej filozofi, jeho pôvodným oborom bola psychológia, prechod k filozofii znamená dielo: Psychológia svetonázoru
- jeho najdôležitejšie a hlavné dielo je trojzväzková Filozofia, ďalším dielom, kde podáva svoju filozofiu- Duchovná situácia doby
-v posledných rokoch začal pracovať na diele Filozofická logika, v r. 1947 vyšiel prvý zväzok O pravde
- v diele Veľkí filozofovia sa dôkladne zaoberal filozofickou tradíciou, ale súčastne sa však vyjadroval i k životným problémom súčasnosti v diele Atómová bomba a budúcnosť človeka
- Jaspers ukazuje na existenciálnu filozofiu človeka, že je viac ako všetko, existenciu nejde popísať pojmami, ale možno ju vyjasniť kategórií, medzi ktoré patria sloboda, komunikácia, dejinnosť /historičnosť/
sloboda – podľa neho existenciu nieje možné myslieť, lebo existencia sa uskutočňuje v čine, je slobodná
komunikácia – existencia sa môže uskutočňovať najsamprv v existenciálnom spojení s iným bytím sebou samým, toto spojenie sa nazýva komunikácia
dejinnosť – čím sa individuálny človek stane, to je situačne podmienené ľuďmi, s ktorými sa stretne, dejinnosť nieje totiž časovosť. Má dva aspekty: Viem, že som v čase a súčasne viem, že sám som čas. Dejinnosť je jednota času a večnosti. V okamžiku sa čas a večnosť stáva identickým. - podľa Jaspersa existujú situácie, v ktorých sa existencia uskutočňuje bezprostredne.

Sú to situácie, ktoré nejde zmeniť ani obísť: smrť, utrpenie, zápas, vina.
-podľa neho je kľúčovou šifrou bytie v stroskotaní, práve stroskotanie sa môže stať šifrou pravého bytia.
Jaspersova filozofia je pesimistická.
Jaspers napísal: „ Keby bolo možné technickými prostriedkami zničiť základy ľudského života, sotva môžeme pochybovať, že by k tomu jedného dňa aj došlo….

JEAN PAUL SARTRE
-francúzsky existencionalizmus musíme odlišovať od nemeckého existen.
-Sartre napísal aj teoretické diela, medzi najdôležitejšie patrí Bytie a ničota
-Sartre vytvoril filozofiu, ktorá dokáže zlúčiť negatívne myšlienky s možnosťami pozitívneho jednania.
Existencia v Sartrových zmysloch je prosté, čisté, holé bytie, bytie o osobe, čo si „čo ani nie je tým, čím je, proste je“ Človek je. Najprv je naopak skôr ničotou. A akoby v ustavičnom tvorené z ničoho sa najprv musí učiniť tým čím je. Je „odsúdený k slobode. Človek je slobodný a môže sa angažovať vo svete. Sartre je ateista. A tvrdí, že človek je zodpovedný sebe a nie nikomu inému a už vôbec nie Bohu. Sartre sa od začiatku usiloval o poznanie a formovanie spoločenského a politického života. Sartrovi sa vytýkalo jeho radikálne poňatie slobody, že prehliada, že človek nie je absolutne slobodný.

Pozitivizmus- základným princípom pozitivizmu je vychádzať z faktov, Pozitívnym nazývame niečo skutočné na rozdiel od negatívneho neskutočného. Pozitívne označujeme aj to čo je zmysluplné, užitočné a čo môžeme definovať.
Pozitivizmus delíme na tri etapy:
a, klasický pozitivizmus, zakladateľ Auguste Comte, anglickí preds. Herbert Spencer, John Stuart Mill
b, empiriokritizmus- švajčiarsky filozof Avenárius, rakúsky filozof Mach, ak má byť poznanie hodnoverné a má pochádzať so skúseností musí sa oslobodiť od rozumových predstáv
c, 20 roky 20 st. novopozitivizmus- nové vedecké poznatky Rudolf Carnap, viedenská škola

AUGUSTE COMTE
Pochádzal z franc. mesta Monpelier, študoval na polytechnickom inštitúte, tu sa stal zakladateľom pozitivizmu a pozitívnej sociológie, v Paríži založil krúžok, dielo: Kurz pozitívnej filozofie
- za jediný zdroj poznatkov považuje vedu a skúsenosť, formuje zákon o vývine spoločnosti, ktoré má tri fázy:
1, teologické štádium- človek sa usiluje poznať skutočnosť na princípe nad
prirodzeného Boha
2, metafyzické štádium- ľudia skutočnosť vysvetľujú na základe abstraktných pojmov
3,pozitívne štádium- vysvetľovanie skutočnosti na základe vedeckých poznatkov
-na základe pozitívnej klasifikácie Comte rozdelil filozofiu podľa všeobecnosti a jednoduchosti, za základ všetkých vied považoval matematiku a dovŕšením sústavy vied bola sociálna fyzika, v spoločenských názoroch Comte odmietal revolučné zmeny, spoločnosť môže dosiahnuť poriadok a harmóniu – cestou reforiem, najvyšším princípom pre Comta bola láska, dobro



24. Súčasná filozofia
Pragmatizmus: smer blízky filozofií života. Pojmy, predstavy, súdy sú len pravidlami konania. Pravdivé sú len vtedy, ak sú pre človeka užitočné, ak sú prínosom pre jeho konanie bez ohľadu na to, či sa zhodujú s objektívnou skutočnosťou, alebo nie. Včeobecné pravdy neexistujú, pretože to, čo je pre jedného užitočné, inému môže škodiť. Funkciou myslenia je vytvárať návyky na konanie.

Teória pragmatizmu má umožňovať človeku realizáciu a sebarealizáciu v praktickom ľudskom živote.
Predstavitelia: William James, John Dewey, Ferdinand C. S. Schiller, Charles S. Peirce

William James
-narodil sa v New Yorku, bol starším bratom spisovateľa Henryho Jamesa, študoval vo Francúzsku, vyučoval až do svojej smrti na Harvardskej univerzite, najprv anatómiu a psychológiu
-jedným z jeho najznámejších diel sú Princípy psychológie, potom sa obrátil na filozofiu, jeho najdôležitejšie diela sú:
Vôľa k viere, Druhy náboženskej skúsenosti, Pluralistické univerzum, Zmysel pravdy
-James definuje pragmatizmus ako postoj, ktorý odhliada od prvých vecí, princípov, kategórií a možných nutností a obracia sa k posledným veciam, k plodom, výsledkom a faktom. Pre pragmatizmus je charakteristický jeho zvláštny pojem pravdy: užitočnosť, hodnota, úspešnosť, to sú kritéria pravdy. James používa tiež typicky americké výrazy ako „profit“ – zisk, „results“ – výsledky. Pravdivé je len to, čo sa osvedčuje svojimi praktickými dôsledkami. James čerpal podnety od Američana Charlesa S. Pierce, je to Jamesov predchodca. Pojem pragmatizmus prevzal Pierce od Kanta.
-ale vedľa pragmatizmu u Jamesa rozoznávame tri ďalšie dôležité rysy:
-prvý je „ dynamizmus“. Svet nie je nič hotové, je to ustavičné dianie. I naše myslenie je prúd, plynutie, systém vzťahov.
-druhý je „ pluralizmus“. Svet sa nedá vyložiť z jedného princípu. Skutočnosť sa skladá z veľa samostatných oblastí. Vysvetľuje ho na polyteizme starých národov
-tretím je „ skeptická nepredpojatosť“. Je to typicky americké. Odmieta myšlienku, že ľudská skúsenosť je najvyššou formou skúsenosti.

John Dewey

-jeho filozofia je ešte americkejšia než Jamesova, Dewey je predovšetkým významným, sociálne orientovaným reformátorom pedagogiky, jeho dielo Demokracia a výchova dodnes silne pôsobí na americkú pedagogiku.
-najdôležitejšie filozofické diela: Štúdie z teoretickej logiky, Etika, Tvorivý rozum, Rekonštrukcia vo filozofii, Ľudská povaha a ľudské chovanie
-bol náboženský človek a zaujímal sa o náboženstvo, jeho filozofia pôsobí ako obhajoba náboženstva a filozofie, venuje sa najmä prírodným vedám a praktickým skúsenostiam
-jeho filozofia je nazývaná aj inštrumentalizmus, pretože podľa neho majú myšlienky inštrumentálnu hodnotu
-rast, vývoj to sú jeho kľúčové slová

Súčasná náboženská filozofia alebo Novoveký tomizmus – Novotomizmus: obnovenie tomizmu v katolicizme. Smer sa usiluje dať do súladu vieru a poznanie.

Zhoda medzi vierou a vedením /poznaním/ vedie k uznaniu pravdy. Pravda je vždy tá istá, len cesty k nej sú rôzne: v náboženstve je to Božie zjavenie, vo filozofii logické uvažovanie človeka. Centrom je potom filozofický dôkaz Boha.
Predstavitelia: Jacques Maritain, E. Gilson

Jacques Maritain
-novoveký francúzsky filozof, ideológ, profesor a diplomat
-žil na prelome 19/20 st.
-za základné východisko svojej filozofii považoval hľadanie istoty v poznaní, pravdy a zmysle života
-túžil po absolútnej spoľahlivosti etických princípov, vychádzal z názoru, že najvhodnejším typom výchovy nie je autoritársky, ale liberálny, uvedomoval si, že v rôznych obdobiach na rôznych stupňoch kultúrnosti a v rozdielnych stupňoch spoločnosti existujú odlišné druhy humanizmu, prítomný humanizmus spravidla reprezentuje oslava túžob o slobode a spravodlivosti o nedotknuteľnosti práv človeka, humanizmus nie je totožný z metafyzikou, na druhej strane bez pochopenia metafyzickej podstaty nemôže spoznať pravý humanizmus, človek žije v spoločnosti, je to osoba individuálna a samostatne existujúca, rozumná a svojprávna substancia – sui iuris
-diela: Traja reformátori
Umenie a scholastika
Filozofia kresťanstva
Osoba a všeobecné dobro
-v človeku možno dualisticky rozlišovať 2 základné princípy, na materialistický základ, v ktorom do popredia vystupuje psychológia a biológia
-centrom racionálneho vedomia – je intelektuálna a vôľová činnosť
-analyzoval krízový stav myslenia ľudí 20. st., prameňom všetkých nedostatkov je bezradnosť, agnocitizmus, absurdnosť v naturalizme a senzualizme, základnou chybou podľa neho je zámena teocentrizmu za antropocizmus
-jeho filozofický systém spočíva na troch piliéroch, ktorý zakotvil do pevného základu:
-1,gnozeologicko – metafizický piliér, v rámci ktorého rozpracúva teóriu a prax a spája ich do jedného celku
-2,politicko – sociálny piliér, zvýrazňuje humanizmus, zabezpečuje dobro
-3,piliér poriadku a umenia
-estetika má viesť k tomu, čo vystihuje podstatu pojmu, skvelosť tvaru a správny spôsob konania

Fenomenológia: /termín ako prvý použil Lampert v zmysle veda o fenoménoch – javoch/. Fenomenologická metóda začína eidetickou redukciou /vyzátvorkovaním/ - skúma iba podstatu, ktorou je čisté vedomie. Toto vedomie nie je prázdne, jeho vlastnosťou je, že vždy je na niečo zamerané. Zakladateľom fenomenológie E. Husserl sa zaoberal problematikou pravdy. Pravda veci je podstatou fenoménu.

Je to nadčasový zmysel reálnej veci, nachádza sa mimo priestoru a času, čiže je to podstata veci o sebe.
Predstavitelia: Edmund Husserl, Max Scheler, Martin Heidegger/ vyústil do existencializmu/, P. Ricouer/ existenciálna fenomenológia/, M. Merleau- Ponty

Edmund Husserl
-patrí k najvplyvnejším filozofom 20.st.
-narodil sa v Prostejove na Morave, učil v Halle, Freiburgu, kde aj zomrel
-svoje prvé filozofické dielo vydal, keď bol svojím vzdelaním matematik a prírodovedec – Filozofia aritmetiky, v tomto diele ukazuje základný črt je filozofii, snaha o radikálne prísne založenie vedeckého a filozofického poznania, vybudované na filozoficky a psychologicky jasných základoch
-diela: Logické skúmania
Idea k čistej fenomenológii a fenomenologickej filozofie – základné dielo fenomenologickej školy
Ročenka pre filozofiu a fenomenologické bádanie
Formálna a transcendentálna logika
-po Husserlovej smrti sa ukázalo, že jeho vydané spisy tvoria menšiu časť z celej jeho mysliteľskej práce, preto v roku 1950 vychádza Husserliana jeho archivované diela
-pre Husserla je charakteristická neobvyklá precíznosť pozorovania a analýzy, rovnako ako neprekonateľná intelektuálna poctivosť
-vstupnou bránou Husserlovým myslením sú je Karteziánske meditácie – rozšírená verzia jeho parížskych prednášok
–Husserl rozpracúva náuku o jazykových výrazoch a vôbec jazyka a jeho štruktúru, podáva filozofickú teóriu gramatiky, ktorá patrí k jeho najhodnotnejším činom
-názor, skúsenosť, predstava, myslenie, hodnotenie nazýva Husserl fenomén, a preto sa veda o týchto vedomostiach nazýva fenomenológia
-zvlášť v diele Ideách položil základy k tejto novej filozofii, zaoberal sa vzťahom fenomenológie k pozitívnym vedám a predovšetkým jej odlíšenia k psychológie
-základným pojmom fenomenológie je pojem jav- idea, esencia,
-k základom fenoménu alebo súdne vrstvy: 1, vonkajšia – vnímame ju zmyslami,2, vnútro – podstata fenoménu, ktorú vnímame duchovným nariadením alebo nezmyselným poznaním.

Zdroje:

hans joachim storig -