Prínos Milétskej školy v dejinách ľudského myslenia

-Vznik v meste Milét v 6. storočí v malej Ázii pri Egejskom mori. Bolo to najbohatšie mesto – obchodný prístav
-Tháles – bol scestovaný obchodník.
-Bol štátnikom, všestranným prírodovedcom, zaoberal sa astrológiou, predpovedal zatmenie slnka a zmeral výšku pyramíd podľa tieňa, objavil základné matematické poučky.
-Odpovedal na tradičné antické otázky – čo je najťažšie a najlahšie. (poznať sám seba, poradiť druhým), čo je boh (to čo nemá ani začiatok ani koniec) a ako sa dá žiť v dokonalom súlade s cnosťou (tak že nikdy nerobíme to, čo odsudzujeme u druhých)
-Anaximandros – Zem si predstavuje ako voľne sa vznášajúcu v prvopočiatku kvapalnú, postupne vysúšajúcu, pri vysúšaní žili živočíchy, ktoré žili najprv vo vode a potom prešli ďalej. -Pokúša sa o fyzykálne vysvetlenie pohybu hviezd.
-Anaximénes – Pralátka – vzduch ale nie doslova.

Hlásal periodické hlásaniezániku a vzniku sveta
-Učenie všetkých troch Miléťanov sa snaží vysvetliť vznik všetkého súcna z poslednej pralátky alebo látkovo rozumeného praprincípu.
-Ich význam pre následujúcu grécku filozofiu a pre nás nespočíva ani tak v spôsobe, akým sa o to v jednotlivých prípadoch pokúšali, akokoľvek sú jedotlivosti vo svetle novších vedeckých poznatkov zaujímavé, ale v tom že sa po prvý krát pokúsili riešiť túto otázku nezaujato prírodovedeckým myslením nezaujato a pre rozmanitosť javov sa snažia nájsť jeden praprincíp.
-HERAKLEITOS
­ Pochádzal z bohatej rodiny, cieľom jeho filozofie je skúmať seba samého.
­ Myslenie človeka od konkrétneho sveta oddeľoval
­ Problém spočíva v tom, aby sme v tom našli jednotu alebo odlišnosť
­ Niečo iného je v hlave a niečo iného je svet
­ Vníma a vysvetľuje svet ako prvý filozof dialektikou – viesť rozpravu, diskutovať
­ LOGOS- svetový zákon, všetkému dáva jednotu. Úlohou človeka je aby poznal logos – svetový rozum, ktorý všetkému vládne. Tento pojem sa stal Božským slovom kresťanskej teológie
­ Všetko plynie – PANTA RAY, nič netrvá
­Nedá sa vstúpiť 2x do tej istej rieky
­ Predpokladal jednu subtanciu – praoheň, nie ako Miléťania. Praoheň nie doslova – praenergia, ktorá sa stále rozvíja.
­ Veľký zákon podľa ktorého sa z pra-energie stále rozvíja hnohosť je jednota protikladov
­ Každá vec potrebuje k svojmu bytiu protiklad.
­ Ako prvý definoval dialektiku bytia a dialektiku myslenia
­Svoje myšlienky uložil v spise o prírode. Sókratés a cieľ jeho filozofie..

-Narodil sa r. 470 ako syn sochára a porodnej baby v Athénach, ktoré neopúšťal.
-Mal mohutnú postavu pripomínajúcu remeselníka, ktorým aj bol.
-Vyučoval bezsplatne a žil z pohostinstva svojich žiakov a priatel.
-Učenie pozostávalo z rozhovoru, hrou otázok a odpovedí.
-Začínal nevinnými otaźkami až kým nezahnal človeka do kúta, kde musel priznať nevedomosť, čoho chcel S. dosiahnuť
-S. nezanechal nič písomného a preto správny obraz o jeho filozofii sme získali nepriamou metódou na základe spätného usudzovania. (zachované správy od Platóna, Aristotela a Xenofonta)
-Jeho výuka spočívala v tom, že on sa pýtal a žiak odpovedal. Hovoril, že jeho úlohou nie je múdrosť rodiť, ale pomáhať pri zrodení myšlienok druhým.
-Podobnosť so Sofistami bola v uvažovaní iba o človeku s vynechaním prírody. A jeho preslávená veta „Viem že nič neviem“ je rovnako skeptická ako ich učenie.
-Rozdvojená náuka, rozum spája s vierou.