Podľa neho, človek ktorý nevie čo je správne, nemôže to robiť presne tak ako človek, ktorý vie čo správne je nemôže to nerobiť.
-Odkrývaním nevedomosti chce človeka prinútiť k sebaskúmaniu a ponorením do seba, čím chce docieliť aby začali túžiť po mravnom ideáli – byť lepším.

Platónová metafyzika.

-Skutočné je všetko všeobecné a jednotlivé je len nedokonalá napodobnenina všeobecnosti.
-Duša človeka ma podľa platóna 3 časti : myslenie (má svoje sídlo v hlave), cit (v hrudi), žiadostivosť (podbrušku)
-Myslenie – rozum je jedinou nesmrtelnou časťou duše, ktorá sa po vstupe do tela spojuje s ďalšími časťami.
-Nesmrteľná duša nemá začiatok ani koniec a svojoyu podstatou je rovnaká ako duša sveta.
-Všetko naše poznanie je spomienkou na to, čo duša vnímala v predchádzajúcich stavoch a vteleniach
-Podľa Platóna je učenie len spomýnanie na niečo, čo duša už prežila.
-Podľa platóna je cieľom človeka osvojiť si najvyžšie dobro tým, že sa pozdvihuje do nadzmyslového sveta.
-Telo je hrobom duše, zabraňuje jej aby vzlietla do nadreálneho sveta.
-Cnosť je stav, v ktorom s duša k tomuto cieľu približuje.
-Cnosť 4 slovami – múdrosť, statočnosť, spravedlnosť, miernosť
-Platón je presvedčený že medzi súcnom a poznaním je zhoda, že naše poznanie a reč su schopné uchopiť, odrážať štruktúru súcna.
-Ontológia a logika sa kryjú, alebo je možné ich k sebe určite priradiť.
-V Platónovi sa po prvý krát zjednotila tradícia dovtedajšej gréckej racionálnej filozofie s vierou v prevtelovanie, očistenie a vykúpenie.

5. Platónová teória umenia.

-Zanechal veľa spisov. Ale u Platóna tak ako u Aristotela ťažisko jeho pôsobenia bolo v ústnom prejave. Platón hovorí, najvlastnejšie jadro svojej náuky by nikdy nezverilžiadnemu spisu, pretože tým by ich vydal nepriazni a nepochopeniu
-Platónové diela majú poväčšine formu dialógu. Forma dialógu má oproti systematickému rozvýjaniu myšlienok výhodu väčšej názornosti a živosti.
-Skoro vo všetkých prvých spisoch vystupuje Sókrates ako hlavná postava. Je obtiažne povedať, koľko z toho čo tu Sókrates hovorí sú skutočne jeho slová a koľko len prostriedok na vyjadrenie Platónovej myšlienky.
-OBRANA SÓKRATOVA – Prebásnenie Sókratovej obhajoby v súdnom procese vedenom proti nemu.
-POLÍTEÁ – Najrozsiahlejšie Platónové dielo. Dialóg prechádza do problematiky jednotlivca k náuke o spoločnosti a zahrňuje všetky oblasti Platónovej filozofie.
-FAIDROS – Tento dialóg je veľmi dôležitý pre náuku o ideách a pre náuku o troch častiach duše
-ZÁKONY – posledné Platónove dielo, ktoré už nedokončil, a ktoré vydal jeden z jeho žiakov po jeho smrti.
-Paltón v slávnej PODOBNOSTI JASKYNE podáva obraz o ľudského života a ľudksého poznania. Vezením je náš obvyklý spôsob života. Výstup a pohľad na veci hore znázorňuje vzlet duše do sveta ideí. Idee sú formy, rody obecné rysy bytia (eidos – obraz) Ideje sú reálne a ako ukazuje podobenstvo iba oni majú pravú metafyzickú realitu. Viditeľný svet – svet tieňov.

Rozbor podstaty systematickej filozofie Aristotela

-Jeho filozofia je úplne triezva, usiluje sa zhromažďovať a katalogizovať všetko čo je a snaží sa dosiahnuť prísny logický dôkaz na rozdiel od Platónovej básnickej fantázie zameranej ku kráse a ideám.
-Je v prvom rade vedec v širokom zmysle slova. Jeho vedecké poznanie zhrňuje vštky oblasti vedeckého poznania, ale aj on poznáva nad zhromažďovaním a popisom faktov korunu vedenia v poznaní filozofickom, ktoré všetky fakty usporiadava do určitého princípu.
-LOGIKA – Aristoteles odvodil logiku ako vedu vo vlastnom zmysle slova. Logika nemôže ukázať čo musíme myslieť ale ako musíme postupovať aby sme dospeli k správnym výsledkom
­POJEM – Ako získame jasné pojmy, ktoré je možné použiť pre vedecké myslenie ? DEFINÍCIOU. Tá obsahuje znak oddelujúci, rozlišujúci a znak spojujúci, spoločný.