-Z kultúrneho hladiska začalo grécko dobývať Rím. Do ríma boli povolaní grécky umelci a stavitelia a v Ríme začali vyrastať mohutné chrámy v gréckom štýle a jednoducho grécka vzdelanosť ovládla Rím podobne ako helénistický východ.
-O Aristotela sa opierala v prvom rade helenistická veda, ale vlatstna filozofia helenisticko-rímska sa opierala skôr o Platóna a Sokrata.
-Stoicisti založili na Aristotelových základoch svoju logiku
-

Šecifickosť helenistickej filozofie, stoicizmus, epikureizmus, skepticizmus

-Kultúra grécka sa rýchlo rozširovala a stala sa základom všeobecnej vzdelanosti v 3 štátoch, ktoré vznikli rozpadom Alexandrovej ríše. Makedóna, Sýria a Egypt
-Grécka kultúra nadobudla národného charakteru a stala sa kultúrou všetkého ľudstva
-Túto kultúru nazývame výrazom Helénizmus, teda od smrti Alexandra (a skoro súčasne aj Aristotela)
-STOICIZMUS
­Stoicistickú školu založil Zénón v Athénach
­Najdôležitejšia časť stoicistickej filozofie – etika, ktorá sa dotýka Sokrátovskej škole kynikov.
­Priznáva Ďaleko dôležitejšie miesto poznaniu
­Makcus Aurelius prijal stoistiku ako 12 ročný a zostal jej verný po celý život.
­Najdôležitejši predstavitelia Seneca, Macus Aurelius a otrok Epiktétos
­Stoikovia delia svoj systém na logiku, fyziku a najvyžšiu – etiku
­Logiku stavali na Aristotelových základoch. Rozdelujú ju na rétoriku, teda hovoriť sám (monogicky) a dialektiku tj umenie hovoriť s ostatnými (dialogicky). Skutočnosť stojí na jednotlivom ako hovorí Aristoteles
­10 kategórií Aristotelových redukujú na 4
­Fyzika – materialistická, monistická, zákonitosť, boh, panteistická.
­Etika – Kľučovým motívom je ŽIVOT V SÚLADE S PRÍRODOU.

­Jej oponentom je špatnosť, ktorá spočíva v nerozumnom živote., teda necnostnom.
­Všetko Ďalšie, život, zdravie, majetok, česť, ktoré si ostatní cenia, alebo choroba, smrť chudoba, otroctvo, čoho sa boja je pre stoikov ľahostajné.
­Zo všetkého najdôležiťejšie je teda rozoznať, čo je dobre, čo je špatné a čo je ľahostajné. ­Afekty (pudy, vášne) nám motajú rozum sú ľahostajné a nútia nás aby sme sa o ne usilovali. Úlohou človeka je teda neustály boj proti afektom.
­Kto dosiahol stavu zbavenia sa vášní, je múdry. Iba takýto človek je slobodný.
-EPIKUREJCI – človek ktorý sa usiluje o pohodlný a požitkársky život. ­Epikúros - Ži skryto
­Tiež zaraďuje Epikúros pred etiku ako podstupeň logiku a fyziku
­LOGIKA účí ako zabrániť omylom
­Fyzika je tiež len predstupeň správneho jednania.