Chce vysvetliť prirodzené súvislosti medzi vecami. Že bohovia do nich nezasahujú a žijú niekde medzi svetom a nás sa nestarajú. Ide o to, aby bol z človeka zhodený strach od nadpozemských mocností
­Označuje ako jediný cieľ človeka – blaženosť a definuje ju ako získavanie slastí a vyhýbanie sa strastiam
-SKEPTICI
­Skeptici – pochybovači, ktorí pravé poznanie považujú za zásadne nemožné.
­Veľký počet rozmanitých filozofických systémov vzbudzovalo pochybnosti o filozofickom poznaní vôbec.
­Rozlišujú sa 3 periody skeptickej filozofie
­Charakteristická je pre antickú skepsu náuka o tropoch. Sú to hľadiská, ktoré všetky dokazujú nepoznateľnosť pravdy
­Ainsesidémos ich uvádza 10
­Rozdiel živých bytostí

­Rozdiel ľudí
­Odlišnosť zmyslových orgánov
­Rozdielnosť subjektívnych stavov
­Rozdielnosť postavenia, vzdialenosti a miestneho okolia objektu
­Zmiešanie s tým, čo je iného druhu
­Odlišné účinky objektov
­Relatívnosť všetkých javov a vnemov
­Častosť alebo riedkosť vnemov
­Rôznosť výchovy, zvyku, mravu, náboženských a filozofických názorov

9. Historické podmienky diferencovanosti filozofie v antickom Ríme. Hlavné filozofické teórie

-Vzmáhajúca sa moc Ríma v dlho trvajúcich vojnách zjednotila najprv celú Itáliu a potom začala s dobývaním gréckych a helénistických štátov vo východnej časti Stredozemného mora a vytvárať veľkú ríšu.
-Z politického pohľadu grécko len menilo jednu cudziu nadvládu za druhou. -Z kultúrneho hladiska začalo grécko dobývať Rím. Do ríma boli povolaní grécky umelci a stavitelia a v Ríme začali vyrastať mohutné chrámy v gréckom štýle a jednoducho grécka vzdelanosť ovládla Rím podobne ako helénistický východ. A špeciálne tak to platilo aj pre filozofiu.
-Rímsky eklektizmus (vyberači, každý si vybral čo sa mu hodilo s gréckej filozofie)
-Cicero – vynikajúci predstaviteľ rímskeho eklektizmu
-Základom jeho filozofických názorov je skepticizmus spojený so všetkými myšlienkami filozofických škôl.