Dejiny Filozofie v bodoch

1. Čo je to filozofia
- Ak túto otázku položíme všetkým veľkým filozofom, každý odpovie inač. Každý bude obhajovať svoju filozofiu. -Ak položíme otázku, akými predmetmi sa zaoberala filozofia, odpoveď dostaneme všetkými. Neexistuje totiž nič, čo by nebolo predmetom filozofie.
- Dôležité časti filozofie v jej tradičnom delení sú : metfyzika – celok sveta, alebo to čo je zmyslovo neprístupné, ontológia – bytie v jeho celku, logika – náuka o právnom myslení a o pravde, etika o správnom jednaní, teória poznania o poznávaní, estetika o kráse. Ďalej tu máme filozofie prírody, kultúry, spoločnosti, dejín, náboženstve, štáte, práve, reči, hospodárstva, techniky peňazí atď...
- ( Aristoteles rozdelil poznatky na teoretické – duša, bostvo, príroda, praktické – pojmy o zákonoch, fungovania spoločnosti, základoch správania sa ľudí, schopnosti rozprávať, poetické – všetky poznatky o krásne )
- Pre každý z týchto predmetov existuje vzlášť veda, ktorá ho skúma a popisuje.
- Filozofia sa o tieto predmety zaujíma špecifickým spôsobom
- V niektorých vedách sa ale používajú metody, ktoré vznikli vo filozofii a naopak..
- Celok bytia – najrozsiahleší predmet filozofie
- Filozofia sa snaží zaradiť jednotlivé životné javy do velkej súvislosti, nájsť ich spoločný zmysel a spojiť výsledky jednotlivých vied do jednotného obrazu sveta v svetový názor
- Filozofiu charakterizuje myslenie, ako jej vlastný prostriedok.
- Podstata filozofie – klásť otázky a samostatne rozmýšlať a odpovedať.
- Filos – priateľ, milovník , Sofia – múdrosť, filoz. = láska k múdrosti
- Je to najstaršia veda, ktorá zahŕňala dovtedy ( 6.st. ) všetky známe poznatky a neskôr sa z nej začali vyčleňovať rôzne vedy.
- Základné filozofické otázky – ontologická - čo je prvotné ? (bytie – ako vznikol svet) Podľa odpovede na túto otázku sa vyčlenilo viacero prúdov – monisti (materialisti a idealisti), dualisti, pluralisti, gnozeologická – je svet poznateľný ? podla odpovede – gnozeologickí optimisti ( existuje objektivna pravda a clovek je schopny spoznat vsetko ), agnostici ( clovek nie je schopny pochopit podstatu sveta ).

- Podľa základnych filozofických otázok určujeme aj základné filozofické discipliny:
- a) Ontológia – náuka o všeobecnom bytí, zaoberá sa vývojom, štruktúrou,usporiadaním vesmíru, priestorom, časom, postavením človeka vo vesmíre -> boli vypracované rôzne modely sveta: Ptolemajos – geocentrický model sveta (Zem je stredom vesmíru),
- Newton – model sveta na základe zákonov mechaniky,
- Giordano Bruno – heliocentrický model sveta ( Slnko je centrom vesmíru )
- b) Gnozeológia náuka o poznaní
- formy poznávania:
-a) zmyslové poznávanie: empirici (zmyslová skúsenosť), senzualisti (momentálne zmyslové vnímanie). Obidva prúdy využívajú induktívnu metótu – zozbierávajú zmyslivé zážitky a zovšeobecňujú zmysový záver
-b) racionálne poznávanie : využívajú deduktívnu metódu, empirikov obviňujú, že sú povrchní, pretože zmysly klamú. Rozlišujú objektívnu, subjektívnu, relatívnu a absolutnú pravdu (absolutá pravda je iba ak súhlasia s tým, že svet je poznateľný a istý výrok je za hocijakých podmienok nevyvrátiteľný)
-Immanuel Kant – rozdelil zakl. filozoficke otazky ( zaobera sa nimi kazda filoz. Z vlastneho pohladu ): Co mozem vediet? ( tyka sa hranic lud. Rozumu ), Co mozem konat? ( hranice moralneho spravania sa ), V co mozem dufat? ( otazka viery ).
-Filozofiu a jej predmet nemozno presne definovat, pretoze filozofia je pojem vzniknuty v priebehu dejin a stale sa vyvijajuci.
-V konečnom dôsledku pod pojmom filozofia rozumieme problémy, ktoré sa vynorili v priebehu vývoja ľudského ducha, a pokusy o ich riešenie.
Prínos Milétskej školy v dejinách ľudského myslenia

-Vznik v meste Milét v 6. storočí v malej Ázii pri Egejskom mori. Bolo to najbohatšie mesto – obchodný prístav
-Tháles – bol scestovaný obchodník.
-Bol štátnikom, všestranným prírodovedcom, zaoberal sa astrológiou, predpovedal zatmenie slnka a zmeral výšku pyramíd podľa tieňa, objavil základné matematické poučky.
-Odpovedal na tradičné antické otázky – čo je najťažšie a najlahšie. (poznať sám seba, poradiť druhým), čo je boh (to čo nemá ani začiatok ani koniec) a ako sa dá žiť v dokonalom súlade s cnosťou (tak že nikdy nerobíme to, čo odsudzujeme u druhých)
-Anaximandros – Zem si predstavuje ako voľne sa vznášajúcu v prvopočiatku kvapalnú, postupne vysúšajúcu, pri vysúšaní žili živočíchy, ktoré žili najprv vo vode a potom prešli ďalej. -Pokúša sa o fyzykálne vysvetlenie pohybu hviezd.
-Anaximénes – Pralátka – vzduch ale nie doslova.

Hlásal periodické hlásaniezániku a vzniku sveta
-Učenie všetkých troch Miléťanov sa snaží vysvetliť vznik všetkého súcna z poslednej pralátky alebo látkovo rozumeného praprincípu.
-Ich význam pre následujúcu grécku filozofiu a pre nás nespočíva ani tak v spôsobe, akým sa o to v jednotlivých prípadoch pokúšali, akokoľvek sú jedotlivosti vo svetle novších vedeckých poznatkov zaujímavé, ale v tom že sa po prvý krát pokúsili riešiť túto otázku nezaujato prírodovedeckým myslením nezaujato a pre rozmanitosť javov sa snažia nájsť jeden praprincíp.
-HERAKLEITOS
­ Pochádzal z bohatej rodiny, cieľom jeho filozofie je skúmať seba samého.
­ Myslenie človeka od konkrétneho sveta oddeľoval
­ Problém spočíva v tom, aby sme v tom našli jednotu alebo odlišnosť
­ Niečo iného je v hlave a niečo iného je svet
­ Vníma a vysvetľuje svet ako prvý filozof dialektikou – viesť rozpravu, diskutovať
­ LOGOS- svetový zákon, všetkému dáva jednotu. Úlohou človeka je aby poznal logos – svetový rozum, ktorý všetkému vládne. Tento pojem sa stal Božským slovom kresťanskej teológie
­ Všetko plynie – PANTA RAY, nič netrvá
­Nedá sa vstúpiť 2x do tej istej rieky
­ Predpokladal jednu subtanciu – praoheň, nie ako Miléťania. Praoheň nie doslova – praenergia, ktorá sa stále rozvíja.
­ Veľký zákon podľa ktorého sa z pra-energie stále rozvíja hnohosť je jednota protikladov
­ Každá vec potrebuje k svojmu bytiu protiklad.
­ Ako prvý definoval dialektiku bytia a dialektiku myslenia
­Svoje myšlienky uložil v spise o prírode. Sókratés a cieľ jeho filozofie..

-Narodil sa r. 470 ako syn sochára a porodnej baby v Athénach, ktoré neopúšťal.
-Mal mohutnú postavu pripomínajúcu remeselníka, ktorým aj bol.
-Vyučoval bezsplatne a žil z pohostinstva svojich žiakov a priatel.
-Učenie pozostávalo z rozhovoru, hrou otázok a odpovedí.
-Začínal nevinnými otaźkami až kým nezahnal človeka do kúta, kde musel priznať nevedomosť, čoho chcel S. dosiahnuť
-S. nezanechal nič písomného a preto správny obraz o jeho filozofii sme získali nepriamou metódou na základe spätného usudzovania. (zachované správy od Platóna, Aristotela a Xenofonta)
-Jeho výuka spočívala v tom, že on sa pýtal a žiak odpovedal. Hovoril, že jeho úlohou nie je múdrosť rodiť, ale pomáhať pri zrodení myšlienok druhým.
-Podobnosť so Sofistami bola v uvažovaní iba o človeku s vynechaním prírody. A jeho preslávená veta „Viem že nič neviem“ je rovnako skeptická ako ich učenie.
-Rozdvojená náuka, rozum spája s vierou.
Podľa neho, človek ktorý nevie čo je správne, nemôže to robiť presne tak ako človek, ktorý vie čo správne je nemôže to nerobiť.
-Odkrývaním nevedomosti chce človeka prinútiť k sebaskúmaniu a ponorením do seba, čím chce docieliť aby začali túžiť po mravnom ideáli – byť lepším.

Platónová metafyzika.

-Skutočné je všetko všeobecné a jednotlivé je len nedokonalá napodobnenina všeobecnosti.
-Duša človeka ma podľa platóna 3 časti : myslenie (má svoje sídlo v hlave), cit (v hrudi), žiadostivosť (podbrušku)
-Myslenie – rozum je jedinou nesmrtelnou časťou duše, ktorá sa po vstupe do tela spojuje s ďalšími časťami.
-Nesmrteľná duša nemá začiatok ani koniec a svojoyu podstatou je rovnaká ako duša sveta.
-Všetko naše poznanie je spomienkou na to, čo duša vnímala v predchádzajúcich stavoch a vteleniach
-Podľa Platóna je učenie len spomýnanie na niečo, čo duša už prežila.
-Podľa platóna je cieľom človeka osvojiť si najvyžšie dobro tým, že sa pozdvihuje do nadzmyslového sveta.
-Telo je hrobom duše, zabraňuje jej aby vzlietla do nadreálneho sveta.
-Cnosť je stav, v ktorom s duša k tomuto cieľu približuje.
-Cnosť 4 slovami – múdrosť, statočnosť, spravedlnosť, miernosť
-Platón je presvedčený že medzi súcnom a poznaním je zhoda, že naše poznanie a reč su schopné uchopiť, odrážať štruktúru súcna.
-Ontológia a logika sa kryjú, alebo je možné ich k sebe určite priradiť.
-V Platónovi sa po prvý krát zjednotila tradícia dovtedajšej gréckej racionálnej filozofie s vierou v prevtelovanie, očistenie a vykúpenie.

5. Platónová teória umenia.

-Zanechal veľa spisov. Ale u Platóna tak ako u Aristotela ťažisko jeho pôsobenia bolo v ústnom prejave. Platón hovorí, najvlastnejšie jadro svojej náuky by nikdy nezverilžiadnemu spisu, pretože tým by ich vydal nepriazni a nepochopeniu
-Platónové diela majú poväčšine formu dialógu. Forma dialógu má oproti systematickému rozvýjaniu myšlienok výhodu väčšej názornosti a živosti.
-Skoro vo všetkých prvých spisoch vystupuje Sókrates ako hlavná postava. Je obtiažne povedať, koľko z toho čo tu Sókrates hovorí sú skutočne jeho slová a koľko len prostriedok na vyjadrenie Platónovej myšlienky.
-OBRANA SÓKRATOVA – Prebásnenie Sókratovej obhajoby v súdnom procese vedenom proti nemu.
-POLÍTEÁ – Najrozsiahlejšie Platónové dielo. Dialóg prechádza do problematiky jednotlivca k náuke o spoločnosti a zahrňuje všetky oblasti Platónovej filozofie.
-FAIDROS – Tento dialóg je veľmi dôležitý pre náuku o ideách a pre náuku o troch častiach duše
-ZÁKONY – posledné Platónove dielo, ktoré už nedokončil, a ktoré vydal jeden z jeho žiakov po jeho smrti.
-Paltón v slávnej PODOBNOSTI JASKYNE podáva obraz o ľudského života a ľudksého poznania. Vezením je náš obvyklý spôsob života. Výstup a pohľad na veci hore znázorňuje vzlet duše do sveta ideí. Idee sú formy, rody obecné rysy bytia (eidos – obraz) Ideje sú reálne a ako ukazuje podobenstvo iba oni majú pravú metafyzickú realitu. Viditeľný svet – svet tieňov.

Rozbor podstaty systematickej filozofie Aristotela

-Jeho filozofia je úplne triezva, usiluje sa zhromažďovať a katalogizovať všetko čo je a snaží sa dosiahnuť prísny logický dôkaz na rozdiel od Platónovej básnickej fantázie zameranej ku kráse a ideám.
-Je v prvom rade vedec v širokom zmysle slova. Jeho vedecké poznanie zhrňuje vštky oblasti vedeckého poznania, ale aj on poznáva nad zhromažďovaním a popisom faktov korunu vedenia v poznaní filozofickom, ktoré všetky fakty usporiadava do určitého princípu.
-LOGIKA – Aristoteles odvodil logiku ako vedu vo vlastnom zmysle slova. Logika nemôže ukázať čo musíme myslieť ale ako musíme postupovať aby sme dospeli k správnym výsledkom
­POJEM – Ako získame jasné pojmy, ktoré je možné použiť pre vedecké myslenie ? DEFINÍCIOU. Tá obsahuje znak oddelujúci, rozlišujúci a znak spojujúci, spoločný.
Najväčší dôraz kladie Aristotelova náuka na to, aby vzostup od obecného k zvláštnemu a výstup od zvláštneho k obecnému sa odohrával v správnom poradí (živočích, pes, jazvečík ..)
­KATEGÓRIA – Tento výraz bol zavedený Aristotelom. Vyznačuje rôzne možné hladiská, z ktorých je možné sa na vec pozerať. SUBSTANCIA, KVANTITA, KVALITA, VZŤAH
­SÚD – Pojmy spojujeme do súdov. Aristoteles rozlišuje súdy do rôznych tried : kladné, záporné, obezné, čiastočné, jedinečné atď..
­ÚSUDOK – Súdy spojujeme v úsudky. Náuka o úsudku je jadrom Aristotelovej logiky. Je to odvodenie nového súdu z iných súdov. V centre náuky o úsudku stojí tzv sylogizmus, ktorý sa skladá z troch častí. Všetci ľudia sú smrteľní, Aristoteles je človek. , Aristoteles je smrteľný
­DôKAZ – je logické odvodenie jednej vety z iných viet prostredníctvom úsudkov. Musíme ale vychádzať z axiómy. ­INDUKCIA – postup ktorým vetu dokazujeme tým, že zodpovedáme otázky ktoré pod ňu spadajú (železo je lahšie ako voda)
-PRÍRODA
­FYZIKA – Jeho fyzika je skôr teoretickou fyzikou a veľa krát metafyzikou. Zaoberá sa základnými pojmami : prietorom, časom, látkov, pričinou, pohybom. Načrtávajú obraz vesmíru, ktorým tu prechádzame.

­STUPŇOVITÁ RÍŠA ŽIVÝCH BYTOSTÍ – A. Je zakladateľom systematickej a zrovnávaciej zoologie. Výsledky sú prirodzene z časti nesprávne a nepresné. Ale stali sa v jeho veku základom všetkých ďalších prác v tejto vede.
-METAFYZIKA
­JEDNOTLIVÉ A OBECNÉ – Čo je skutočné ? Jednotlivé, alebo obecné ? latón povedal, že jednotliviny sú len nedokonalé kópie obecného. Aristotéles s ním nesúhlasí.
­LÁTKA A FORMA – Látka je druhým pôsobiacim princípom Aristotelovej metafyziky.
­4 PRÍČINY SÚCNA – Látka, forma, príčina, účel (miska)
­TEOLÓGIA –
-ANTROPOLOOGIA, ETIKA A POLITIKA – zdatnosť, cnosť, štát
-Aristetolovi chýba strhujúca výrečnosť a smelý myšlienkový vzlet Platónov. Hodnotu logiky A. Precenil a dá sa pochybovať o tom, či s figúrami, ktoré vytvoril sa dá nejako pracovať. Faktom zostáva že položil základy tejto vedy.
-Prírodovedecké spisy obsahuju veľa omylov, hlavne v astronómii. Ale treba myslieť na to, že Aristoteles nemal z čoho vychádzať a bol prvým priekopníkom. Nemal hodiny, teplomer, ďalekohlad, barometer atď. -Prvý krát zhromaždil velké množstvo faktov a predbežne ich usporiadal. Žila z neho celá stredoveká filozofia. Prínos Aristotela do gréckej teórie umenia

-Kultúra grécka sa rýchlo rozširovala a stala sa základom všeobecnej vzdelanosti v 3 štátoch, ktoré vznikli rozpadom Alexandrovej ríše. Makedóna, Sýria a Egypt
-Grécka kultúra nadobudla národného charakteru a stala sa kultúrou všetkého ľudstva
-Z politického pohľadu grécko len menilo jednu cudziu nadvládu za druhou.
-Z kultúrneho hladiska začalo grécko dobývať Rím. Do ríma boli povolaní grécky umelci a stavitelia a v Ríme začali vyrastať mohutné chrámy v gréckom štýle a jednoducho grécka vzdelanosť ovládla Rím podobne ako helénistický východ.
-O Aristotela sa opierala v prvom rade helenistická veda, ale vlatstna filozofia helenisticko-rímska sa opierala skôr o Platóna a Sokrata.
-Stoicisti založili na Aristotelových základoch svoju logiku
-

Šecifickosť helenistickej filozofie, stoicizmus, epikureizmus, skepticizmus

-Kultúra grécka sa rýchlo rozširovala a stala sa základom všeobecnej vzdelanosti v 3 štátoch, ktoré vznikli rozpadom Alexandrovej ríše. Makedóna, Sýria a Egypt
-Grécka kultúra nadobudla národného charakteru a stala sa kultúrou všetkého ľudstva
-Túto kultúru nazývame výrazom Helénizmus, teda od smrti Alexandra (a skoro súčasne aj Aristotela)
-STOICIZMUS
­Stoicistickú školu založil Zénón v Athénach
­Najdôležitejšia časť stoicistickej filozofie – etika, ktorá sa dotýka Sokrátovskej škole kynikov.
­Priznáva Ďaleko dôležitejšie miesto poznaniu
­Makcus Aurelius prijal stoistiku ako 12 ročný a zostal jej verný po celý život.
­Najdôležitejši predstavitelia Seneca, Macus Aurelius a otrok Epiktétos
­Stoikovia delia svoj systém na logiku, fyziku a najvyžšiu – etiku
­Logiku stavali na Aristotelových základoch. Rozdelujú ju na rétoriku, teda hovoriť sám (monogicky) a dialektiku tj umenie hovoriť s ostatnými (dialogicky). Skutočnosť stojí na jednotlivom ako hovorí Aristoteles
­10 kategórií Aristotelových redukujú na 4
­Fyzika – materialistická, monistická, zákonitosť, boh, panteistická.
­Etika – Kľučovým motívom je ŽIVOT V SÚLADE S PRÍRODOU.

­Jej oponentom je špatnosť, ktorá spočíva v nerozumnom živote., teda necnostnom.
­Všetko Ďalšie, život, zdravie, majetok, česť, ktoré si ostatní cenia, alebo choroba, smrť chudoba, otroctvo, čoho sa boja je pre stoikov ľahostajné.
­Zo všetkého najdôležiťejšie je teda rozoznať, čo je dobre, čo je špatné a čo je ľahostajné. ­Afekty (pudy, vášne) nám motajú rozum sú ľahostajné a nútia nás aby sme sa o ne usilovali. Úlohou človeka je teda neustály boj proti afektom.
­Kto dosiahol stavu zbavenia sa vášní, je múdry. Iba takýto človek je slobodný.
-EPIKUREJCI – človek ktorý sa usiluje o pohodlný a požitkársky život. ­Epikúros - Ži skryto
­Tiež zaraďuje Epikúros pred etiku ako podstupeň logiku a fyziku
­LOGIKA účí ako zabrániť omylom
­Fyzika je tiež len predstupeň správneho jednania.
Chce vysvetliť prirodzené súvislosti medzi vecami. Že bohovia do nich nezasahujú a žijú niekde medzi svetom a nás sa nestarajú. Ide o to, aby bol z človeka zhodený strach od nadpozemských mocností
­Označuje ako jediný cieľ človeka – blaženosť a definuje ju ako získavanie slastí a vyhýbanie sa strastiam
-SKEPTICI
­Skeptici – pochybovači, ktorí pravé poznanie považujú za zásadne nemožné.
­Veľký počet rozmanitých filozofických systémov vzbudzovalo pochybnosti o filozofickom poznaní vôbec.
­Rozlišujú sa 3 periody skeptickej filozofie
­Charakteristická je pre antickú skepsu náuka o tropoch. Sú to hľadiská, ktoré všetky dokazujú nepoznateľnosť pravdy
­Ainsesidémos ich uvádza 10
­Rozdiel živých bytostí

­Rozdiel ľudí
­Odlišnosť zmyslových orgánov
­Rozdielnosť subjektívnych stavov
­Rozdielnosť postavenia, vzdialenosti a miestneho okolia objektu
­Zmiešanie s tým, čo je iného druhu
­Odlišné účinky objektov
­Relatívnosť všetkých javov a vnemov
­Častosť alebo riedkosť vnemov
­Rôznosť výchovy, zvyku, mravu, náboženských a filozofických názorov

9. Historické podmienky diferencovanosti filozofie v antickom Ríme. Hlavné filozofické teórie

-Vzmáhajúca sa moc Ríma v dlho trvajúcich vojnách zjednotila najprv celú Itáliu a potom začala s dobývaním gréckych a helénistických štátov vo východnej časti Stredozemného mora a vytvárať veľkú ríšu.
-Z politického pohľadu grécko len menilo jednu cudziu nadvládu za druhou. -Z kultúrneho hladiska začalo grécko dobývať Rím. Do ríma boli povolaní grécky umelci a stavitelia a v Ríme začali vyrastať mohutné chrámy v gréckom štýle a jednoducho grécka vzdelanosť ovládla Rím podobne ako helénistický východ. A špeciálne tak to platilo aj pre filozofiu.
-Rímsky eklektizmus (vyberači, každý si vybral čo sa mu hodilo s gréckej filozofie)
-Cicero – vynikajúci predstaviteľ rímskeho eklektizmu
-Základom jeho filozofických názorov je skepticizmus spojený so všetkými myšlienkami filozofických škôl.