Klasické obdobie gr. filozofie
-Filozofia je sústredená v Aténach
-a. Sokrates : Narodil sa r. 470 ako syn sochára a porodnej baby v Athénach, ktoré neopúšťal. Mal mohutnú postavu pripomínajúcu remeselníka, ktorým aj bol. Vyučoval bezsplatne a žil z pohostinstva svojich žiakov a priatel. Učenie pozostávalo z rozhovoru, hrou otázok a odpovedí. Začínal nevinnými otaźkami až kým nezahnal človeka do kúta, kde musel priznať nevedomosť, čoho chcel S. dosiahnuť S. nezanechal nič písomného a preto správny obraz o jeho filozofii sme získali nepriamou metódou na základe spätného usudzovania. (zachované správy od Platóna, Aristotela a Xenofonta) Jeho výuka spočívala v tom, že on sa pýtal a žiak odpovedal. Hovoril, že jeho úlohou nie je múdrosť rodiť, ale pomáhať pri zrodení myšlienok druhým. Podobnosť so Sofistami bola v uvažovaní iba o človeku s vynechaním prírody. A jeho preslávená veta „Viem že nič neviem“ je rovnako skeptická ako ich učenie. Rozdvojená náuka, rozum spája s vierou. Podľa neho, človek ktorý nevie čo je správne, nemôže to robiť presne tak ako človek, ktorý vie čo správne je nemôže to nerobiť. Odkrývaním nevedomosti chce človeka prinútiť k sebaskúmaniu a ponorením do seba, čím chce docieliť aby začali túžiť po mravnom ideáli – byť lepším. Nitze – keby nebolo Xantipy, nebolo by ani Sokrata. Chcel aby každý sám pochopil čo je dobro. -b. Platón : Zanechal veľa spisov. Ale u Platóna tak ako u Aristotela ťažisko jeho pôsobenia bolo v ústnom prejave. Platón hovorí, najvlastnejšie jadro svojej náuky by nikdy nezveril žiadnemu spisu, pretože tým by ich vydal nepriazni a nepochopeniu. Platónove diela majú poväčšine formu dialógu. Forma dialógu má oproti systematickému rozvíjaniu myšlienok výhodu väčšej názornosti a živosti. Skoro vo všetkých prvých spisoch vystupuje Sókrates ako hlavná postava. Je obtiažne povedať, koľko z toho čo tu Sókrates hovorí sú skutočne jeho slová a koľko len prostriedok na vyjadrenie Platónovej myšlienky. Existencia 2 svetov : svet zmyslový a svet ideí. Svet ideí – pravé bytie. Eros – pud hľadania, Duša človeka má 3 časti : Myslenie, Cit, Žiadostivosť.
-ARISTOTELES : Syn lekára – vplyv, ako 17 ročný člen pl. Akadémie, silný vplyv Platóna. Stal sa vychovávaťelom Alexandra Veľkého. V aténach založil fil. Školu Lýceum. Falošné obvinenie z bezbožnosti.

Útek z Atén pred popravou – nedovolím aby sa Atény 2x prehrešili voči múdrosti. Popiera v sebe filozofa. Stále čítal knihy. Nikdy nepripustil aby dlho spal. Vedomí si svojej múdrosti. Mnohé vedy ho považujú za svojho zakladateľa. –Pojmy - základy logiky. Najvyšší pojem – druh – rod – kategória. Keď uvažujeme, spájame jedn. pojmy. Spojením pojmov dostávame súd (Platón je filozof). Spájaním súdov vznikajú úsudky. Úsudky sú podkladom pre dôkazy. Z dôkazov vyplývajú definície. LOGIKa pracuje na dvoch princípoch : PRINCÍP PROTIREČENIA (protikladné výpovede nemôžu byť pravdivé), PRINCÍP VYLÚČENIA TRETIEHO (Každá výpoveď je buď pravdivá alebo nie. Tretia možnosť neexistuje). METAFYZIKA- Skúma sa nadprirodzené bytie, v mnohorakosti sa hľadá jednota. Najviac sa líší od Platónovej filozofie. Dualista – každá vec sa skladá z látky a formy.

Poklasické obdobie gr. filozofie – etika človeka
-Neprinieslo nič nové, iba nadväzuje na 3 velikánov. Prelínajú sa náboženské kultúry. Obyčajní ľudia pociťujú strach, zmätok, pesimizmus. Filozofia sa zameriava iba na etiku – ako žiť šťastne bez strachu zo smrti, utopenia, bolesti. -a. Stoici : 1. Starší stoicizmus (Zenon z Kitia, Kleantes, Chrisippos), 2. Stredný, 3. Rímsky (Seneca, Epiktetos, Marcus Aurelius). Duševná vyrovnanosť v akejkoľvek situácii. Pochopiť osud a žiť svoj osud. -MARCUS AURÉLIUS – filozof na tróne. Rozhovory so sebou samým.
-CICERO – Rečník, štátnik, filozof. Zaviedol pojem humanizmus
-SENECA – Človek je človekom posvätný
-ZENON Z KITIA – Zakladateľ stoicizmu. Kúpil stĺporadie, kde sa stoici schádzali. Každý človek je mikrokozmom – vyzdvihnutá individualita človeka. -B. Epikurejci – protinožci ku stoikom ZENON – EPIKUROS
-EPIKUROS – najzatracovanejší filozof v dejinách filozofie. Veľa jedol a pil. Väčšina ľudí ho nenávidela. Rozum je najväčším majetkom. Ak máme prežívať rozkoš, musí tam byť aj rozum, lebo skôr či neskôr budeme nešťastní. 4 liečivé zákony : 1. Bohov sa netreba báť, 2. Smrti sa netreba báť, 3. Zlu sa dá ľahko vyhnúť, 4. Dobro sa dá ľahko získať. Kto to dodržiava je štastný. Ži v tajnosti.
-C. Skeptici– Pyrrhón z Elidy je zakladateľ. Prikláňal sa k nim aj Cicero. Pochybujú o možnosti poznať svet. Nemôžeme vedieť nič o vonkajších veciach. Odporúčajú zdržať sa súdenia. Ak sa zbavíme nároku spoznávať svet, dospejeme do stavu duševného pokoja. Úsilie dosiahnuť duševný pokoj by mal byť východiskom prakt. Života.
-d. Novoplatonisti– Hl. predstaviteľ – Plotinos. Nevydával diela, zachovali sa vďaka jeho žiakovi.