V stredoveku sa stala najsilnejším spojencom rozvíjajúca sa teológia a filozofia. Aristotelova filozofia umiereného realizmu a jeho názory na umenie

-Silný vplyv Platóna, bol jeho žiakom. -Arisotelovi chýba strhujúca výrečnosť a smelý myšlienkový výstup Platónov. Bol vedec. Založil Logiku – náuka o správnom myslení. Narozdiel od optimistického Platóna, ktorý sa pohyboval vo svojich ideálnych nesplniteľných fantáziách (ale veľmi príťažlivo a zaujímavo) ma Aritoteles triezveho ducha. Usiluje sa o zhromažďovanie, katalogizovanie všetkého čo existuje a o prísne logický dôkaz na rozdiel od Platónovej básnicky okrídlenej fantázii, zameranej ku kráse a ideám. -Je v prvom rade vedec v širokom zmysle slova. Jeho vedecké poznanie zhrňuje všetky oblasti vedeckého poznania, ale aj on poznáva nad zhromažďovaním a popisom faktov korunu vedenia v poznaní filozofickom, ktoré všetky fakty usporiadava do určitého princípu.
-LOGIKA – Aristoteles odvodil logiku ako vedu vo vlastnom zmysle slova. Logika nemôže ukázať čo musíme myslieť ale ako musíme postupovať aby sme dospeli k správnym výsledkom
­POJEM – Ako získame jasné pojmy, ktoré je možné použiť pre vedecké myslenie ? DEFINÍCIOU. Tá obsahuje znak oddelujúci, rozlišujúci a znak spojujúci, spoločný. Najväčší dôraz kladie Aristotelova náuka na to, aby vzostup od obecného k zvláštnemu a výstup od zvláštneho k obecnému sa odohrával v správnom poradí (živočích, pes, jazvečík ..)
­KATEGÓRIA – Tento výraz bol zavedený Aristotelom. Vyznačuje rôzne možné hladiská, z ktorých je možné sa na vec pozerať. SUBSTANCIA, KVANTITA, KVALITA, VZŤAH
­SÚD – Pojmy spojujeme do súdov. Aristoteles rozlišuje súdy do rôznych tried : kladné, záporné, obezné, čiastočné, jedinečné atď..
­ÚSUDOK – Súdy spojujeme v úsudky. Náuka o úsudku je jadrom Aristotelovej logiky. Je to odvodenie nového súdu z iných súdov. V centre náuky o úsudku stojí tzv sylogizmus, ktorý sa skladá z troch častí. Všetci ľudia sú smrteľní, Aristoteles je človek. , Aristoteles je smrteľný
­DôKAZ – je logické odvodenie jednej vety z iných viet prostredníctvom úsudkov. Musíme ale vychádzať z axiómy. ­INDUKCIA – postup ktorým vetu dokazujeme tým, že zodpovedáme otázky ktoré pod ňu spadajú (železo je lahšie ako voda)
-PRÍRODA
­FYZIKA – Jeho fyzika je skôr teoretickou fyzikou a veľa krát metafyzikou. Zaoberá sa základnými pojmami : prietorom, časom, látkov, pričinou, pohybom. Načrtávajú obraz vesmíru, ktorým tu prechádzame.
­STUPŇOVITÁ RÍŠA ŽIVÝCH BYTOSTÍ – A. Je zakladateľom systematickej a zrovnávaciej zoologie.

Výsledky sú prirodzene z časti nesprávne a nepresné. Ale stali sa v jeho veku základom všetkých ďalších prác v tejto vede.
-Najvyšší pojem – druh – rod – kategória. Keď uvažujeme, spájame jedn. pojmy. Spojením pojmov dostávame súd (Platón je filozof). Spájaním súdov vznikajú úsudky. Úsudky sú podkladom pre dôkazy. Z dôkazov vyplývajú definície. LOGIKa pracuje na dvoch princípoch : PRINCÍP PROTIREČENIA (protikladné výpovede nemôžu byť pravdivé), PRINCÍP VYLÚČENIA TRETIEHO (Každá výpoveď je buď pravdivá alebo nie. Tretia možnosť neexistuje). METAFYZIKA- Skúma sa nadprirodzené bytie, v mnohorakosti sa hľadá jednota. Najviac sa líší od Platónovej filozofie. Dualista – každá vec sa skladá z látky a formy.
-METAFYZIKA
­JEDNOTLIVÉ A OBECNÉ – Čo je skutočné ? Jednotlivé, alebo obecné ? Platón povedal, že jednotliviny sú len nedokonalé kópie obecného. Aristoteles s ním nesúhlasí.
­LÁTKA A FORMA – Látka je druhým pôsobiacim princípom Aristotelovej metafyziky.
­4 PRÍČINY SÚCNA – Látka, forma, príčina, účel (miska)
­TEOLÓGIA –
-ANTROPOLOOGIA, ETIKA A POLITIKA – zdatnosť, cnosť, štát
-Aristetolovi chýba strhujúca výrečnosť a smelý myšlienkový vzlet Platónov. Hodnotu logiky A. Precenil a dá sa pochybovať o tom, či s figúrami, ktoré vytvoril sa dá nejako pracovať. Faktom zostáva že položil základy tejto vedy.
-Prírodovedecké spisy obsahuju veľa omylov, hlavne v astronómii. Ale treba myslieť na to, že Aristoteles nemal z čoho vychádzať a bol prvým priekopníkom. Nemal hodiny, teplomer, ďalekohlad, barometer atď. -Prvý krát zhromaždil velké množstvo faktov a predbežne ich usporiadal. Žila z neho celá stredoveká filozofia. Renesančný humanizmus a jeho predstavitelia

-Vznik v Taliansku, rozšírenie na sever, kde dosahuje vrchol
-Nový pohľad na boha – má svoje postavenie ale mení sa orientácia. Do poredia vzťah človek
-K najdôležitejším udalostiam prechodného obdobia (15. –16) – vynález kompasu, strelného prachu a kníhtlače
-Astronomické predstavy boli založené na predstave že zem je stredom vesmíru. Túto teóriu vyvrátil poľský astronóm Mikuláš Koperník, ktorý hovoril o tom, že zem je hviezda krúžiaca okolo slnka a ešte sa otáča okolo svojej osi. -Bol vo filozofii oživený záujem o antiku.
-Humanizmus vytýčil ideál vzdelania orientovaný antikou, vzdelanie čisto ľudského rázu a nie teologického. Za otca humanizmu sa považuje Petrarca a jeho súčasník Boccaccio. -Humanizmus zasiahol všetky obory duchovného života a z Talianska sa rozšíril do všetkých krajín západnej Európy.