Je ,myšlienkový prúd ktorý našiel odraz vo filozofii a ostatných vedách najviac vo výtvarnom umení.
-Vznik podnietili : pápežská kríza, zrod kapitalizmu a národné zjednotenie na pôde Talianska
-Predstaviteľ reformácie – Martin Luther
-Vedecké bádanie – Bacon, Galilei, Koperník
-Umenie opúšťa úzky rámec služby cirkvi a stáva sa disciplínou, ktorá si kladie za cieľ objavovať a zachytávať krásy reálneho, hmotného sveta
-Nastupuje nový vek – vek rozumu a humanizmu
-Ideálom sa stáva človek ako mysliaca a tvorivá bytosť
-Od umenia sa vyžaduje aby zachytávalo myslenie, postoje a zážitky človeka, aby venovalo pozornosť realite, prírode a problémom v ktorých sa premieta vzťah človeka ku svetu a ľudskému spoločenstvu
-ARCHITEKTÚRA
-Opúšťa vysoké a rozsiahle priestory a prispôsobuje sa človeku.
-Architekti uplatňujú princíp zlatého rezu, podľa ktorého sa komponenty stavieb odvodzujú od proporcií ľudského tela
-Horizontálna priamka, prísna harmónia a súmernosť jednotlivých častí, ktoré pôsobia až chladnou a premyslenou vážnosťou a racionálnosťou
-Staticky pokojné vrstvenie horizontálnych poschodí
-Fasáda je plošná, s maliarskou grafikou
-Murivo sa skladá z lomového kameňa ale uplatňuje sa aj tehla
-Znižuje sa obsah vápna a na spevnenie sa pridáva slama alebo uhlie
-Zvýšená pozornosť sa venuje svetským stavbám – zámkom, pevnostiam, radniciam, mestským opevneniam, palácom, letným sídlam, obytným domom, nemocniciam, knižniciam
-Architektúra predstavuje návrat k antickým motívom
-Teória umenia zažíva veľký rozkvet
-Architektonickým nosným článkom je stena ktorá je súčasne miestom na realizáciu maliarskej výroby
-Na zastropenie sa používajú klenby, prednosť sa dáva najmä uzavretým kopuliam
-Ako podporný článok sa používa hladký oblý stĺp
-Využíva sa aj stĺpcové zábradlie a polopiliere
-Okná majú obdĺžnikový tvar nad ktorým sú trojuholníkové alebo oblúkovité nadstavce
-často sa vyskytujú aj poloblúkové okná a pri sakrálnych stavbách aj kruhové
-Louvre v Paríži, Escorial – kráľovský zámok v Španielsku, radnice v Antverpách – Holandsko, Hrad v Budíne
-Renesančný sloh preniká najmä na východné Slovensko
-K rozvoju stavebníctva dochádza za Mateja Korvína – opevnenia a hrady – Komárno, Levice, Nové zámky. Radnice v Bardejove a Levoči, Panenský hrad v B. Štiavnici
-Domy v Prešove, zvonica v Kežmarku a v poprade
-Letohrádok kráľovnej Anny v Prahe
-SOCHÁRSTVO
-Plastická tvorba je úplne v zajatí štúdia ľudskej postavy podľa modelu, snaží sa vytvoriť harmonický typ renesančnej ľudskej osobnosti
-Telo sa stáva estetickou záležitosťou – anatomická, pohybová a proporčná stránka je východiskom umeleckej tvorby
-Vyriešil sa problém odčlenenia sochárstva od architektúry a socha sa stala samostatným svojbytným dielom Línia a objem sa stali najdôležitejším výrazovým prostriedkom
-Materiál – kov, kameň, mramor a pálená hlina.
-MALIARSTVO
-Perspektíva, anatómia ľudského tela, fyzika, náuka o farbách
-Pop prvý raz sa použila geometricky konštruovaná perspektíva čím sa dosiahla ilúzia hĺbky
-Maliari rannej renesancie sa najviac sústreďujú na zobrazovanie pohybu a ľudského tela na základe poznatkov z anatómie
-Ideálom krásy sa stáva človek plný života a optimizmu
-Typickými technikami bola freska a oľejomaľba
-Veľkú úlohu hrali svetlo a tieň pri dosahovaní efektu perspektívy
-Farba sa uplatňovala na vyjadrovanie plastickosti tvarov
-Maliarstvo vyjadruje realistický názor na život
-SANDRO BOTTICELLI – Talianský maliar, maľoval aj Sixtínsku kaplnku. Námety z mytológie, vytváral symbolické alegórie, obrazy madon, náboženské scény aj sociálne motívy. Zrodenie Venuše, Primavera, Ukrižovanie
-PIETER BRENGBEL – zmysel pre detail. Motívy : sedliacky život, krajinomaľba, biblické námety. Sedliacka svadba, Zimná krajina, Vraždenie neviniatok, Slepci, Mrzáci, Detské hry
-FILIPPO BRUNELLESCHI – sochár a architekt. Zakladateľ a tvorca renesančnej architektúry. Sakrálna architektúra má jednoliaty harmonický a svetelne vyvážený priestor
-ANTONIO CORREGGIO – milánsky maliar, autor lyrických a dramatických scén kde dôležité miesto hrá živ´svetlo. Ďen a noc
-DONATELLO – florenský sochár, veľký znalec antiky. Tvorba má hlbokú psychologickú charakterizáciu a monumentálny realizmus. Socha Dávida, reliéf Madona s Dieťaťom
-ALBRECHT DURER – nemecký maliar a grafik. Väčšina prác sú drevorezy. Jeho tvorbu ovplyvnil pobyt v Taliansku. Ružencová slávnosť, Narodenie Krista, Klaňanie sa troch kráľov, Adam a Eva
-LEONARDO DA VINCI – univerzálny umelec a vedec – sochár, staviteľ, hudobník, básnik, anatóm, vynálezca, maliar. V jeho dielach sa odráža pokoj , vyrovnanosť a krása.

Mona Lisa, Posledná večera, Kľananie troch kráľov
-MICHELANGELO BUNARROTI – florenský maliar, sochár a architekt. Snažil sa vyjadriť zmysel existencie človeka, stvárniť bolestné záchcevy ľudského srdca a mučivú trízeň. Vytvoril základ nového slohu - baroka. Stavba chrámu sv. Petra v Ríme, , Ráno, Večer, Deň a noc, resky v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne s motívom posledného súdu. Obrátenie Pavla, Ukrižovanie sv. Petra, Svorenie sveta
-RAFFAEL – maliar a architekt vrcholnej renesancie – idealizoval ľudské telo a v dynamických kompozíciach vyjadril mimiku postáv. Nástenné diela vo Vatikáne, Sixtínska Madona, ďalšie obrazy madon, Chrám sv. Petra v Ríme

Racionalizmus a racionálna a empirická noetická filozofia

-V klasickej novovekej filozofii 17. – 18. storočie je 1 základný problém. AKÉ POZNANIE, AKÉ METÓDY POZNANIA DOKÁŽU ČO NAJEFEKTÍVNEJŠIE A NEJPRAVDIVEJŠIE ODPOVEDAŤ.
-Do popredia sa dostáva Gnozeológia náuka o poznaní
-formy poznávania:
-a) racionálne poznávanie : využívajú deduktívnu metódu, empirikov obviňujú, že sú povrchní, pretože zmysly klamú. Rozlišujú objektívnu, subjektívnu, relatívnu a absolutnú pravdu (absolutá pravda je iba ak súhlasia s tým, že svet je poznateľný a istý výrok je za hocijakých podmienok nevyvrátiteľný). DESCARTES, SPINOZA, LEIBNIZ (Nemecko)
-b) zmyslové poznávanie: empirici (zmyslová skúsenosť), Využíva induktívnu metótu – zozbieravajú zmyslové zážitky a zovšeobecňujú zmyslový záver. F. BACON, LOCKE, BARKLEY, HUME
-Smer ktorý sa snažil prekonať konflikt medzi nimi sa volá OSVIETENSTVO (vyberail myšlienky ktoré sa hodili – nie najlepšie riešenie.
-DESCARTES
-Filozof s maskou – chránil svoju filozofiu, vyhýbal sa ľuďom, skrýval sa
-Masku sníma iba v korešpondencii – dopisuje si s mnohými vedcami sveta – 1x medinárodná spolupráca vedy
-Svoju genialitu spoznal už ako študent – aj matematickú aj filozofickú
-Zaoberal sa balistikou (delostrelectvo)ˇ
-Teoretické poznatky chcel uplatniť v praxi, nechal sa naverbovať do vojska – spoznáva nových ľudí, kultúru, krajiny
-Najdôležitejší u človeka je rozum, nikto sa nepríde sťažovať, že ho má málo. Každý vedie svoj rozum inač – rozdiely v myslení
-Dielo : Rozprava o metóde – útla kniha ako predslov ku knihám : Geometria, Optika, Meteory – odporúča (neprikazuje) ako správne viesť rozum, aby sme dospeli k faktom a niečo sa naučili.
-4 základné pravidlá : 1. Pravda je len to čo je rozumu jasné, 2. Keď je to tažké, rozčleniť to na čiastkové a najprv vyriešiť tie, 3. pri výskume si robiť presné zápisy, 4..