.
-Najgeniálnejšia kniha : GEOMETRIA – základy analytickej geometrie, posunul matematiku dopredu
-METEORY : význam chutí a vôní. Meteor. Javy. Vysvetľuje chute : soľ štípe na jazyku, lebo kryštáliky soli sú ostré a pichajú. Kryštáliky vody sú okrúhle, necítime chuť
-MEDITÁCIE : základné vysvetľovania jeho filozofie. Náročná kniha ale pekná a pestrá štylizácia. Zaoberá sa dvoma otázkami : 1. spoľahlivosť nášho poznania, 2. vzťah 2 substancií (dualista)
-Substanciu chápe ako vec, jav nezávislý od všetkého ostatného
-Zaoberá sa spoľahlivosťou našeho myslenia. Je typický tým že pri vyriešení problému nadhodí nové úvahy.
-Vychádza z matematiky, ktorá je pre neho najdôležitejšia veda a je vzorom pre iné vedy aj keď je možno dôležitá aj logika. Ostatné vedy sú problematické.
-Uvažuje 2+2 = 4 ale o všetkom na svete sa dá pochybovať
-Cogito, ergo sum – Pochybujem, myslím, teda som
-Obsah myslenia sa dá spochybniť, ale samotný akt nie.
-Mýliť sa je výsada slobodného človeka, človek by sa mal vyhýbať omylom. Omyl je hriech, ale človek bez hriechu nie je človek.
-Rozoberá vzčťah dvoch substancií – hmoty (prejavuje sa cez geometrické tvary, dôležitá vlastnosť – rozprestieravosť) a mysľe (základ myslenia. Charakt. Pre človeka a boha)
-Človek je jediná bytosť ktorá má myseľ i hmotu – spojenie dvoch substancií
-Zaoberá sa otázkov čo je dôležitejšie – telo alebo duša ?. Telo je deliteľné, myseľ ostáva nedotknutá. Duša robí človeka človekom. Telo a duša sú prepojené – úraz, hlad
-SPINOZA
-Bol veľmi skromný, odmieta blahobyt. Jeho filozofický jazyk je veľmi náročný
-Všetko treba vnímať z hladiska včnosti a jednoty
-Panteizmus – príroda je boh
-Jednota – každý človek si musí uvedomiť že je súčasťou jednoty
-Monista – uznáva existenciu jednej jedinej substancie
-Substanciu charakterizujú 2 pojmy :
-ATRIBÚTY – je ich nekonečne veľa, čl. je schopný poznať 2 – rozprestranenosť a myslenie (kvet a báseň, kvet + báseň = modus – konkrétny prejav substancie). Vo všetko je prísny determinizmus, žiadna náhoda. Za všetkým sú prísne zákony prírody. Človek je schopný pochopiť základy prírody keď sa zbaví všetkého iracionálneho (city, vášne, predstavy)
-ŠŤASTIE – závisí od úrovne poznania človeka, čím viac spoznáva – tým je šťastnejší. Vrchol šťastia je rozumová láska k Bohu. Za nesporné východisko poznania pokladá idey, ktoré sú nám dané racionálnou intuíciou.

Treba sa oprieť o výšší rozum
-Človek vytvára dedukcie
-Dielo : Etika – matematizuje filozofiu
-Za najoptimálnešie štátne zriadenie považuje demokraciu
-LEIBNIZ
-Koncepcia 2 právd : pravda rozumu (analytické vety – matematické, sú východiskom dedukcie) a pravda faktu (založená na skúsenosti)
-Empirik Lock povedal : Nič nie je v rozume čo predtým nebolo v zmysloch. LEIBNIZ súhlasí a pridáva : okrem rozumu samého. Základ je síce v zmysloch ale to podstatné robí rozum
-MONADOLÓGIA – jeho učenie o monádach (základné jednotky sveta, je ich nekonečné množstvo a sú duchovného charakteru)
-Bol pluralista – monády nemajú okná. Každá monáta je sebestačná, navzájom sa neovplyvňujú, nič z nej nevychádza, nič nepríjíma. Každá monáda má v sebe info o všetkých ostatných monádach
-HIARARCHIA MONÁD : TEMNÉ MONÁDY – majú minimálnu schopnosť vnímania, anorganický svet, človek v bezvedomí, HMLISTÉ MONÁDY – rastliny a zvieratá, moment vnímania citlivejší, JASNÉ MONÁDY – Logické myslenie, vnímanie na najvýššiej úrovni – od 3. roku, MONÁDA MONÁD – PRAMONÁDA usmerňuje ostatné monády a umožňuje ich existenciu – spoločný základ
-L mal vysoké IQ, sám sa naučil latinčinu
-Spolu s pascalom bol nainteligentnejší
-Skonštruoval ponorku, jednoduchý počítací stroj
-Potreba svet. Mieru
-LOCKE
-Nič nie je v rozume. Napr. jablko – všímame si najprv tvar, veľkosť, obrysy
-Pred vnímaním je naše vedomie nepopísaná doska – tabula rasa. Postupne sa cez zmysli naše vnímanie napĺňa informáciami
-Vystupuje proti akýmkoľvek vrodeným ideám
-Vystúpil zásadne proti Descartesovi
-Všetko čo vieme pochádza zo zmyslov – teda empíriou
-HUME
-Diplomat, zásadne odmieta D., kritizuje L.
-Logicky a filozoficky veľmi dôsledný
-Nič nemôže prekonať naše predstavy o svete
-Naše posnanie je vyslovene iba subjektívne
-Egoizmus, ktorý uznáva vlastné subjektívne dobro je správny
-Kauzalita – vzťah príčiny a účinku – najtajomnejší vzťah sveta – subjektívna konštrukcia vzťahov –formácia kauzality závisí na zvykoch a viere
-Svet pre nás je iba klam, ktorý si človek vymýšla
-Agnosticizmus nepoznateľný– svet je nepoznateľný, popiera metafyziku – ontológiu
-Agnosticizmus relatívny – vždy niečo predsa existuje a ukazuje sa to ako nepoznateľné
-Bol nadšený ako deti vnímajú svet – dospelý = unáhlené závery, predsudky
-BERKELEY
-Predstaviteľ subjektívneho realizmu
-Chémia, matematika, cestoval
-Bol subjektívny idealista
-Lock a D. nemajú pravdu
-Každý človek vníma svet po svojom
-Všetko okolo nás sú iba komplexy pocitov a vnemov
-Ľudské myslenie je ovplyvnené dispozíciami subjektu
-Stretávame sa s reálnym svetom iba prostredníctvom našeho vedomia