Dosiahne sa že aj panovník podlieha právnym normám
-ROUSSEAU
-Osvietenec, sociológ a politický mysliteľ, pedagogický teoretik
-Jeden z najegocentrických filozofov
-Bol inšpiráciou pre Tolstoja a Nietzeho
-Spolupodielal sa na encyklopédii
-Ostro vystupuje proti ateizmu a materializmu
-Ak nie som lepší ako iní, tak som aspoň iný
-Exhibicionista – sexuálny život, dlho hľadal spoločníčku
-Stráca sa individualita a jedinečnosť človeka
-So vznikom štátu sa stráca sloboda, ktorá je základom ľudskej dôstojnosti
-Egoizmus je pôvodcom všetkého zla
-Ten kto prišiel prvý a ohradil si svoje územie je egoista a je pôvodcom všetkého zla
-Len city a pocity sú pravdivé

Immanuel Kant a podstata antropologického obratu, jeho prínos do estetickej teórie

-Spolu s Hegelo tvoria základ filozofie 19. storočia
-Všetko mal vypočítané časovo aj priestorovo
-Vyhýbal sa rozptýleniu
-Geografia, matematika, filozofia, teológia
-Dualista – existuje svet vecí o sebe (čistá podstata vecí) a svet javov (zmyslový svet)
-1. prekonáva rozdiel empirikov a racionalistov : naše poznanie je ovplyvnené 2 elementami 1. zmyslovou skúsenosťou (tvorí materiál), 2. rozumom (tvorí formu)
-jeho filozofia má 2 obdobia : predkritické a kritické. Medzník medzi týmito obdobiami je dielo Kritika čistého rozumu
-Predkritické obdobie : prírodovedecké otázky: vznik slnečnej sústavy, usporiadanie vesmíru, teória prílivu a odlivu, relatívnosť pohybu. Vychádza zo zákonov Newntovej fyziky. Na nič nové neprišiel.
-Kozmogonická hypotéza : na princípe príťažlivosti a odpudivosti vysvetľuje vznik a zánik vesmíru.
-Kantova kozmologická hypotéza bola v jeho čase revolučná, aj keď nenašla bezprostredný ohlas. Podľa nej je východiskom stavu vývinu chaos, v nekonečnom priestore vesmíru rozptýlené čiastočky hmoty. Tie sa na základe dvoch síl –príťažlivej a odpudivej, zhlukujú do celkov, vytvárajú slnečné sústavy. Tento proces však pokračuje a tie isté sily neskôr spôsobia návrat k chaosu. Táto teória je označovaná ako Kant–Laplaceova hypotéza zániku planét.
-Kant bol prívržencom leibnizovsko-wolffovskej filozofie, do ktorej bol uvedený svojim učiteľom. Ten sa dá označiť za dogmatický racionalizmus. Tj. Filozofia rozumu, ktorá stojí na stanovisku že čo môj rozum hovorí je pravdivé a to aj bez pomoci skúseností. Racionalisti nepochybovali ani o nadzmyslovej metafyzike a dokonca metafyzické systémy budovali, ale postupovali pri to dogmaticky tj. Bez predchádzajúceho kritického skúmania.
-Tu sa ale v Kantovom myslení rysuje obrat. Začal pochybovať o oprávnenosti realizmu a tým aj možnosti metafyziky v starom zmysle. Veľmi ho ovplyvnil empirik Locke (nič nie je v rozume čo nebolo pred tým v zmysloch) a tiež Hume.
-Nová definícia Kantovej Metafyziky : Veda o hraniciach ľudského rozumu. -Od tejto chvíle je Kantovou úlohou určiť hranice ľudského rozumu. -Kritika čistého rozumu sa skladá z náuky o elementoch a metodológie. Náuka o elementoch sa skladá z estetiky (schopnosti zmyslovosti) a logiky (schopnosti myslenia). Logika sa skladá z analytiky a dialektiky o rozume
-Všetky poznania začínajú skúsenosťou. Túto vetu Empirikou hovorí Kant ako prvú.
-Musíme sa skúmať, či existuje niečo čo máme pred všetkými skúsenosťami tj. A priori.

Empirické poznanie je vždy získané a posteriori teda potom – zo skúseností. Čistá a priora je tá, ktorej nie je primiešané nič empirického
-U Kanta je dôležité rozlíšiť rozdiel medzi súdmi analytickými a syntetickými. Analytické sú tie, ktoré obsahujú časť výsledku už v počiatku. Tj. Guľa – je guľatá. Syntetický znamená skladajúci, teda Táto guľa je zlatá. V pojme guľa nie je znak zlatej, zlatá vychádza z našich skúseností.ä
-Filozofická antropológia je náuka o človeku. Kant v tejto súvislosti hovorí vo svojej logike že tri otázky : Čo môžem vedieť, V čo môžem dúfať a Čo mám činiť sa dajú zhrnúť do jednej Čo je človek. Rozlišoval fyziologickú (čo z človeka robí príroda) a pragmatickú antropológiu (čo zo seba môže a má urobiť človek ako jednajúca bytosť).
-TRANSCENDENTÁLNA ESTETIKA
-Znamená to skúmanie mohutnosti a schopnosti zmyslového poznania
-Zmyslovosť je naša schopnosť prijímať to čo na nás pôsobí z vonku a čo sa nás dotýka. Zmysly a iba zmysli nám poskytujú názory, teda bezprostredné predstavy predmetov. Môže sa zdať že predstava ruže je už ďalej neanalytická – nečleniteľná ale nie je tomu tak. Máme rôzne zmysli : čuch, zrak a hmat. -Zmysli nám dávajú iba materiál pre predstavu ruže. Je v nás ešte niečo, čo materiál usporiada a to v priestore a čase. Predstava teda nie je materiál – látka, ale už formovaná látka.
-Priestor : Môžem si odmyslieť vôňu a farbu ale nie priestor. Predstava priestoru je a priori. Sme to my, ktorý k veciam pripájame predstavu priestoru. Zmyslový aparát človeka je organizovaný tak, že všetko čo vôbec vnímame sa nám musí ZJAVIŤ vo forme vedľa seba v priestore. -Čas : Aj čas je nám daný a priori. Čas je čistá forma nášho vnútorného zmyslu. Pozorujeme v sebe rôzne prestavy, city a iné stavy mysli, ktoré majú spoločné to že prebiehajú v čase. Pretože čas je nutná forma nášho predstavovania, je nie len formou nášho vnútorného názoru (tak ako je priestor formou vonkajšieho názoru) ale našich názorov vôbec.
-Možnosť matematiky : Geometria sa zaoberá vzťahmi priestorovými. Aritmetika prevádza výpočty. Každý výpočet je pridávanie jednotiek, teda spočíva v čase.