Hegel – univerzalistická teória panlogizmu. Estetika ako súčasť jeho filozofického systému

-Jeho filozofia je kvázi PANLOGIMUS, teda „všetko je logické“.

Univerzalistická preto, lebo sa zaoberá všetkými disciplínami : ontológia (bytie), gnozeológia (o poznaní), antropológia (o človeku), dejiny filozofie, filozofia dejín, logika (náuka o správnom myslení), filozofiou náboženstva a problematikou umenia (estetikou)
-PANLOGIZMUS – Celý náš svet je logicky usporiadaný, jednotlivé časti na seba nadväzujú, súvislosť medzi človekom , dejinami a jeho výtvormi. SVET NIE JE CHAOS
-Jeho práca FENOMENOLÓGIA DUCHA – zaoberá sa človekom, jeho myslením a nadväznosťou ľudského myslenia na ľudské dejiny. S rozvojom histórie sa rozvíja aj ľudské myslenie. -Celý svet je SYSTÉM. Výsledkom systému je život. Systém je štrukturovaná sústava častí, tie sa navzájom ovplyvňujú a pritom sa riadia určitými pravidlami. -Realita okolo nás musí mať podobný charakter ako naše myslenie. Skutočnosť má duchovný charakter, lebo aj naše myslenie má duchovný charakter.
-Podľa Hegela existuje ABSOLUTNO – niečo ideálne (čistá logika). Absolútno sa stále mení. Keď sa mení v prírode, je to filozofia prírody. Keď sa mení v človeku, je to filozofia Ducha
-Všetko aj tak stále so sebou súvisí
-DIEALEKTIKA má 3 stupňe : téza (duch ešte spí, každý mozog funguje izolovane), antitéza (človek si uvedomuje že neexistuje preto, aby bol sám, objektívny rozum – viac pokope), syntéza (sebapochopenie, svetový duch spoznáva sám seba na vyššej úrovni. Deje sa v 3 oblastiach : umenie, náboženstvo, filozofia)
-Zo všetkého robí triády
-ABSOLUTNO SA MENÍ NA PRÍRODU ALEBO FILOZOFIU DUCHA (podstata jeho filozofie)
-FILOZOFIA DUCHA sa mení na Subjektívny duch (človek), Objektívny duch (spoločnosť, právo, morálka a správnosť) a Absolútny duch (výsledky duchovnej činnosti človeka – umenie, filozofia, náboženstvo)
-DIALEKTIKA PRÁCE je proces, kedy človek svojou činnosťou vytvára sám seba. Človek sa v práci spredmetňuje.
-DIALEKTIKA je každé myslenie, ktoré rešpektuje a uznáva dynamizmus, zachytáva zmeny v čase a zmeny v priestorových súvislostiach.
-Dialektika je chápaná ako všeobecná, ktorá je obsiahnutá vo všetkom.

Arthur Schopenhauer, jeho filozofia a názory na umenie

-Tvorí takú filozofiu akou je on sám
-Prehnane drzý, sebavedomý, arogantný, úhlavný nepriateľ s Hegelom
-Chcel veľmi aby ho obdivovali, ale stal sa slávnym až po smrti
-Existencialisti čerpajú z jeho filozofie
-SVET AKO VôĽA A PREDSTAVA – dielo ktoré neskončilo v zbere,jeho hlavné dielo, čerpá z Kantovho dualizmu
-Toto dielo vyjadruje iba jednu myšlienku. Nato aby ju však povedal, potreboval knihu. Tá myšlienka sa týka toho, čo ľudia doposiaľ márne hľadali pod slovom filozofia. Podľa toho z akej strany sa na túto myšlienku pozeráme je to buď metafyzika, etika, alebo estetika
-SVET AKO PREDSTAVA : Je to to isté ako Kantovo učenie, podľa ktorého sú všetky veci dané ako iba ako javy.

Velmi tesne tu nadväzuje na Kanta a používa Kantovu filozofiu na vstup do jeho filozofie. -SVET AKO VôĽA – Z vonku sa podstate vecí priblížiť nemôžme. Keď akokoľvek skúmame, vždy máme iba obrazy a mená. Naše rozhodnutia obvykle nebývajú zreťazením jasných myšlienok ale z temnej hlbiny. Vôľa určuje charakter, vôla jediná nikdy neochabne. V ríši života je najsilnejším prejavom vôle vôľa rozmnožovať sa. Rozum je iba nástrojom nerozumnej vôle
-ŽIVOT AKO UTRPENIE
-Vôľa je nekonečná, naplnenie obmedzené. Zetaný podmi a túžbami nikdy nenájdeme šťastie a kľud. Z každej uspokojivej žiadosti ihneď rastie nová. Bolesť je vlastnou realitou života. Čo máme, to si nedokážeme vážiť, až keď to stratíme, uvedomíme si toho hodnotu. Zápas, vojna a desivé ničenie pohlcovať a byť pohlcovaný, to je život.
-ESTETICKÁ CESTA VYKÚPENIA – Človek sa môže stať čistým poznávajúcim subjektom oslobodeným od vôle. Poznanie, v ktorom je to umožnené je umenie, dielo génia. Umenie je pozorovanie vecí nezávisle na vôli. Je to útek z reality. Hudba je nabezprostrednejším obrazom vôle a vnútra samého. -ETICKÁ CESTA VYKÚPENIA – únik z pozemského vedenia, stav nirvány. Friedrich Nitzsche ako filozof a teoretik úlohy umenia v dejinách kultúry

-Veľa cestoval po vysokých horách - ALPY a tam bol sám so svojimi myšlienkami
-Život a filozofiu reprezentuje ako tragédiu ľudského ducha
-Bolo mu odporné všetko čo bolo ženské, mal veľa priateliek ale nakoniec ostal sám.
-Všetky jeho diela majú vysokú umeleckú hodnotu.
-Jeho dielo ZARÁTURŠTA – bol to občan ktorý v mladosti vystúpil na horu a tam žil 30 rokov. Potom sa vrátil medzi roľníkov a vytvoril nové náboženstvo
-Kniha spočíva v tom, že Z. prichádza medzi ľudí a oznamuje im že ich čaká šťastný život. Že príde ďelší stupeň vývinu človeka – nadčlovek. Chápe ho ako bilogicky nového človeka ktorý bude mravný, učený a krásny. -Je to dielo, ktoré obsahuje filozofickú myšlienku v básnickom štýle. Chcel ukázať že človek nie je posledným článkom vo vývoji živočíšstva. Človek by sa mal snažiť žiť šťastne, mal by byť sám sebou a mala by byť odstránená davová psychóza. Je to POETICKÁ BÁSEŇ O FILOZOFICKÝCH MYŠLIENKACH. Chcel písať tak ako myslí, je to jeden z najúprimnejších filozofov
-VEČNÝ NÁVRAT – dielo ktoré prišlo až po jeho smrti. Tvrdí, že všetko čo existuje (človek) sa v dejinách opakuje, čo prichádza do rozporu s nadčlovekom, ktorý sa stále vyvíja.