Filozofia v bodoch

Filozofia a teória umenia v antickom Grécku. (Stručný prehľad najvýznamnejších filozofických teórií a názorov na umenie)

Rozdelenie :
1.Ranná Grécka filozofia
a)Milétska fil. Škola (hľadanie arché)
b)Pytagorejská fil. Škola (prazákon)
c)Eleátska fil. Škola (pohyb)
d)Herakleitos z Efézu (praenergia)
e)Atomisti
f)Sofisti

2.Klasické obdobie gr. fil.
Prírodná filozofia, dobro - zlo
a)Sokrates
b)Platón
c)Aristoteles

3.Poklasické obdobie gr. filozofie
Zameriava sa na etiku človeka
a)Stoici
b)Epikurejci
c)Skeptici
d)Novoplatonisti
e)Eklektici

Ranná grécka filozofia
-V čase keď sa začínala vyvíjať grécka filozofia, existovala už filozofia v oriente (India, Čína) ale tá je nám myšlienkovo vzdialená a nemá ucelený systém. -Vyvíja sa v kolonizačných oblastiach Grécka (Malá Ázia)
-Moreplavci – obchodníci obchodovali s Orientom a okrem nového tovaru (mince a tak) priniesli aj nové myšlienky.

-a. Milétska škola : Pri meste Milétos bohaté mesto obchodné prístavné centrum, žiadne diela sa nezachovali, Celá ich filozofia sa zaoberá materializmom, hladaním arché - pralátkou – to z čoho všetko vniká a na čo sa obráti. Fyzické otázky – ako vznikol svet.

-Tháles – voda. Podstata sveta – prírodné vedy. Najťažšie je poznať sám seba a najlahšie poradiť druhému. Zatmenie, veľkosť pyramídy. -Anaximandros – arché = apeiron (nedefinovateľné, neobmedzené, neohraničené). Keďže založil nový pojem, bol považovaný za prvého filozofa. Pokúša sa vysvetliť akého tvaru je zem. Je to valec, ktorý volne pláva vo vzduchu. Hviezdy – pozostatky z prstenca. Nakreslil 1. mapu sveta. Všetko vzniká vo vode, časť vody sa vysuší a potom odznova.

-Anaximénes – arché = vzduch (prenesený význam - oživujúci dych, duša). Zhusťovanie – oblaky, voda, zem a zrieďovanie – oheň. -b. Pytagoréjska filozofická škola : Okolo mesta Krokon (juh Talianska). Títo nehľadajú pralátku ale prazákon. Náboženský spolok. Prísne zákony, zvieratá –e-ee

-Pythagoras – Veľmi významný obchodník a cestovateľ. V strede jeho filozofie bola matematika. Prazákon – základom bytia sú čísla a číselné vzťahy. Oproti Milétskej škole je to ideové. Použil prvý krát slovo filozof, preto lebo sa nechcel nazývať sofos teda mudrc. a tak sa nazval milovník múdrosti. Prvý použil slovo kozmos. Nazval svet kozmom – niečim usporiadaným podľa číselných vzťahov. Dôkazom toho je pre Phytagora hudba. Každé teleso pri pohybe vydáva zvuk podľa toho ako rýchlo a koľko váži. -c.

Eleátska škola – Vznikla v tom istom roku ako Pythagorejská. Zaoberajú sa pohybom. -Xenofánes – Prvý ateista v histórii (čo neverí v boha). Bohovia netvoria ľudí ale naopak. Ak je niečo dokonalé je len jedno. Boh roztrúsený v prírode – guľa bez začiatku a konca.(panteizmus). Zo zeme všetko vzniklo a do zeme všetko zanikne čím sa približuje k Milétskej škole. -Parmelides – Bytie je prítomné všade, je nekonečné, tj. Nebytie neexistuje, tj. Pohyb neexistuje. Zmysly klamú. Skutočné abstraktné myslenie. -Zenón – apória o letiacom šípe a korytnačke. Všetko o pohybe. Podľa Aristotela je zakladateľ dialektiky. -d. Herakleitos z efézu. Nezaraďuje sa do žiadne fil. Školy. Pochádzal z bohatej rodiny, cieľ jeho filozofie je skúmať seba samého, Myslenie človeka od konkrétneho sveta oddeľoval, Problém spočíva v tom, aby sme v tom našli jednotu alebo odlišnosť, Niečo iného je v hlave a niečo iného je svet, Vníma a vysvetľuje svet dialektikou – viesť rozpravu, diskutovať, LOGOS – svetový zákon, úlohou človeka je aby poznal LOGOS – svetový zákon. LOGOS sa stal božským slovom kresťanskej teológie. Všetko plynie PANTA REY. Nedá sa vstúpiť 2x do tej istej rieky. Každá vec potrebuje k svojmu bytiu protiklad. Svoje myšlienky uložil v spise o prírode. Predpokladal jednu subtanciu – praoheň (praenergia, ktorá sa stále rozvíja), nie ako Miléťania

-e. atomisti – LEUKIPOS a DEMOKRITOS

-LEUKIPOS – zachovalo sa málo, väčšina sa pripisuje DEMOKRITOVI. Prísny determinizmus – všetko je vopred dané, všetko má svoju príčinu, nič sa nedeje náhodne.

-DEMOKRITOS – učenie o atómoch sa považuje za pravdivé do konca 19. stor. Boh veľmi bohatý, vzdelaný – mohol cestovať. Hudba, astronómia, anatómia a filozofia. Bol úplný materialista (duša človeka je smrteľná). Najväčší vplyv od Herakleita. Zástanca determinizmu

-f. sofisti – KRITIAS, PROTAGORAS a GORIAS

-prechod od rannej gr. filozofie k zlatému veku, sú realistickí, praktickí a vypočítaví. Vojna s Peržanmi, Milétos zničený, všetko sa presunulo do Athén. Neuznávajú absolútnu objektívnu pravdu. Pravdu má ten, kto si ju dokáže presadiť (ten kto má dar reči). Celú pozornosť upriamili na človeka. Otvorili cestu trom velikánom (Sokrates, Platón a Aristoteles). Prichádzajú s kritikou spoločnosti, dali základy pre vedu.

-KRITIAS – Hŕstka ľudí si vytvorila zákony a náboženstvo na zastrašenie ostatných, aby mohli ľahšie presadzovať svoju vôľu.
-PROTAGORAS – Sám človek si určuje všetky normy. Čo je pre neho pravdivé, dôležité, dobré, zlé. Obvinili ho z bezbožnosti.

Útek z Atén.
-GORGIAS – považuje sa za 1. učiteľa rétoriky. Sofisti si nechávali za svoju prácu platiť, boli neobľúbení. Veľa zarobil

Klasické obdobie gr. filozofie
-Filozofia je sústredená v Aténach
-a. Sokrates : Narodil sa r. 470 ako syn sochára a porodnej baby v Athénach, ktoré neopúšťal. Mal mohutnú postavu pripomínajúcu remeselníka, ktorým aj bol. Vyučoval bezsplatne a žil z pohostinstva svojich žiakov a priatel. Učenie pozostávalo z rozhovoru, hrou otázok a odpovedí. Začínal nevinnými otaźkami až kým nezahnal človeka do kúta, kde musel priznať nevedomosť, čoho chcel S. dosiahnuť S. nezanechal nič písomného a preto správny obraz o jeho filozofii sme získali nepriamou metódou na základe spätného usudzovania. (zachované správy od Platóna, Aristotela a Xenofonta) Jeho výuka spočívala v tom, že on sa pýtal a žiak odpovedal. Hovoril, že jeho úlohou nie je múdrosť rodiť, ale pomáhať pri zrodení myšlienok druhým. Podobnosť so Sofistami bola v uvažovaní iba o človeku s vynechaním prírody. A jeho preslávená veta „Viem že nič neviem“ je rovnako skeptická ako ich učenie. Rozdvojená náuka, rozum spája s vierou. Podľa neho, človek ktorý nevie čo je správne, nemôže to robiť presne tak ako človek, ktorý vie čo správne je nemôže to nerobiť. Odkrývaním nevedomosti chce človeka prinútiť k sebaskúmaniu a ponorením do seba, čím chce docieliť aby začali túžiť po mravnom ideáli – byť lepším. Nitze – keby nebolo Xantipy, nebolo by ani Sokrata. Chcel aby každý sám pochopil čo je dobro. -b. Platón : Zanechal veľa spisov. Ale u Platóna tak ako u Aristotela ťažisko jeho pôsobenia bolo v ústnom prejave. Platón hovorí, najvlastnejšie jadro svojej náuky by nikdy nezveril žiadnemu spisu, pretože tým by ich vydal nepriazni a nepochopeniu. Platónove diela majú poväčšine formu dialógu. Forma dialógu má oproti systematickému rozvíjaniu myšlienok výhodu väčšej názornosti a živosti. Skoro vo všetkých prvých spisoch vystupuje Sókrates ako hlavná postava. Je obtiažne povedať, koľko z toho čo tu Sókrates hovorí sú skutočne jeho slová a koľko len prostriedok na vyjadrenie Platónovej myšlienky. Existencia 2 svetov : svet zmyslový a svet ideí. Svet ideí – pravé bytie. Eros – pud hľadania, Duša človeka má 3 časti : Myslenie, Cit, Žiadostivosť.
-ARISTOTELES : Syn lekára – vplyv, ako 17 ročný člen pl. Akadémie, silný vplyv Platóna. Stal sa vychovávaťelom Alexandra Veľkého. V aténach založil fil. Školu Lýceum. Falošné obvinenie z bezbožnosti.

Útek z Atén pred popravou – nedovolím aby sa Atény 2x prehrešili voči múdrosti. Popiera v sebe filozofa. Stále čítal knihy. Nikdy nepripustil aby dlho spal. Vedomí si svojej múdrosti. Mnohé vedy ho považujú za svojho zakladateľa. –Pojmy - základy logiky. Najvyšší pojem – druh – rod – kategória. Keď uvažujeme, spájame jedn. pojmy. Spojením pojmov dostávame súd (Platón je filozof). Spájaním súdov vznikajú úsudky. Úsudky sú podkladom pre dôkazy. Z dôkazov vyplývajú definície. LOGIKa pracuje na dvoch princípoch : PRINCÍP PROTIREČENIA (protikladné výpovede nemôžu byť pravdivé), PRINCÍP VYLÚČENIA TRETIEHO (Každá výpoveď je buď pravdivá alebo nie. Tretia možnosť neexistuje). METAFYZIKA- Skúma sa nadprirodzené bytie, v mnohorakosti sa hľadá jednota. Najviac sa líší od Platónovej filozofie. Dualista – každá vec sa skladá z látky a formy.

Poklasické obdobie gr. filozofie – etika človeka
-Neprinieslo nič nové, iba nadväzuje na 3 velikánov. Prelínajú sa náboženské kultúry. Obyčajní ľudia pociťujú strach, zmätok, pesimizmus. Filozofia sa zameriava iba na etiku – ako žiť šťastne bez strachu zo smrti, utopenia, bolesti. -a. Stoici : 1. Starší stoicizmus (Zenon z Kitia, Kleantes, Chrisippos), 2. Stredný, 3. Rímsky (Seneca, Epiktetos, Marcus Aurelius). Duševná vyrovnanosť v akejkoľvek situácii. Pochopiť osud a žiť svoj osud. -MARCUS AURÉLIUS – filozof na tróne. Rozhovory so sebou samým.
-CICERO – Rečník, štátnik, filozof. Zaviedol pojem humanizmus
-SENECA – Človek je človekom posvätný
-ZENON Z KITIA – Zakladateľ stoicizmu. Kúpil stĺporadie, kde sa stoici schádzali. Každý človek je mikrokozmom – vyzdvihnutá individualita človeka. -B. Epikurejci – protinožci ku stoikom ZENON – EPIKUROS
-EPIKUROS – najzatracovanejší filozof v dejinách filozofie. Veľa jedol a pil. Väčšina ľudí ho nenávidela. Rozum je najväčším majetkom. Ak máme prežívať rozkoš, musí tam byť aj rozum, lebo skôr či neskôr budeme nešťastní. 4 liečivé zákony : 1. Bohov sa netreba báť, 2. Smrti sa netreba báť, 3. Zlu sa dá ľahko vyhnúť, 4. Dobro sa dá ľahko získať. Kto to dodržiava je štastný. Ži v tajnosti.
-C. Skeptici– Pyrrhón z Elidy je zakladateľ. Prikláňal sa k nim aj Cicero. Pochybujú o možnosti poznať svet. Nemôžeme vedieť nič o vonkajších veciach. Odporúčajú zdržať sa súdenia. Ak sa zbavíme nároku spoznávať svet, dospejeme do stavu duševného pokoja. Úsilie dosiahnuť duševný pokoj by mal byť východiskom prakt. Života.
-d. Novoplatonisti– Hl. predstaviteľ – Plotinos. Nevydával diela, zachovali sa vďaka jeho žiakovi.

Zmiešanie Platónovho učenia s orientálnym myslením. Neprevzal od platóna jeho teóriu vzniku sveta – dualizmus. Hovorí že keby boli z toho sveta ideí, boli by iba úbohými kópiami – stratili by identitu, význam. Čím viac dopadá na určitú vec svetla, je skutočnejšia. Študoval orientálnu filozofiu. Hambil sa za to, že má telo, lebo hmota je skoro nič. Pythagoras, jeho koncepcia usporiadania sveta a interpretácia podstaty umenia

-Okolo mesta Krokon (juh Talianska). Nehľadá pralátku ale prazákon. Náboženský spolok. Prísne zákony, zvieratá –e-ee. Štát v štáte. -

-Pythagoras – Veľmi významný obchodník a cestovateľ. V strede jeho filozofie bola matematika. -Prazákon – základom bytia sú čísla a číselné vzťahy. -Oproti Milétskej škole je to ideové. Použil prvý krát slovo filozof, preto lebo sa nechcel nazývať sofos teda mudrc. a tak sa nazval milovník múdrosti. -Základom všetkého je číslo – vyjadruje vzťahy a riadi svet
-Prvý použil slovo kozmos. Nazval svet kozmom – niečim usporiadaným podľa číselných vzťahov. Dôkazom toho je pre Phytagora hudba. -Hudba je výrazom číselných vzťahov, je to najväčšie umenie. Zaoberali sa aj psychickými účinkami hudby.
-Základom umenia je harmónia a disharmónia. Sú zakladatelia názorov na umenie.
-Každé teleso pri pohybe vydáva zvuk podľa toho ako rýchlo a koľko váži. P. bol významný obchodník a cestovateľ. Veril v prevteľovanie. Bol astronóm, matematik. Základné čísla sú 1 (bod), 2 (priamka), 3 (rovina), 4 (priestor) a súčet je magických 10 planét. Kombinoval čísla. Všetko je z čísiel. Zem – zo 6 uholníkov. Oheň z 5 uholníkov. Živly sa zmiešavajú a vznikajú jednotlivé veci. Pythagorejská škola – smerovanie k abstraktnému mysleniu. Hľadanie kľuča usporiadania vesmíru. Prvý použil slovo KOZMOS. Každá planéta vytvára určité tóny, ktoré závisia od jej veľkosti a rýchlosti. Planéty vytvárajú harmóniu – Súhru. Usporiadanie kozmu je dôležitá súhra protikladov a jej základom sú párne a nepárne čísla. Platón, jeho filozofia a teória krásy

-Platonická láska – iba duchovná
-Je zakladateľom idealistickej filozofie, bojovníkom za vládu ducha v živote, mravných noriem v živote a vychovatelom ľudstva. Potomkom sa zdal ako mudrc ktorý usiloval o mravnú krásu.
-Bol veľmi vzdelaný a literárne nadaný.
-Veľký zlom u neho nastal po stretnutí s Aristotelom. Skoro vo všetkých jeho dielach vystupuje Aristoteles.
-Napísal 35 rozsiahlych fil. Diel a všetky mali vysokú umeleckú hodnotu.

Písal ich formou dialógov – dynamické, živé
-Bol objektívny idealista a zároveň dualista. Aj tak bol utopista. Ešte bol aj racionalista.
-Hovorí o existencii 2 svetov (dualizmus) - Svet zmyslovo vnímateľný a Svet ideí. Každá jedna vec májeden pravzor vo svete ideí, to čo vidíme je už len odliatkom. Svet ideí je pravé bytie Kópie sú subj. Skreslené, nikdy nemôžu byť dokonalé
-Duša pred tým ako sa spojí s telom prebýva vo svete ideí, tým že človek spoznáva – duša sa rozpamätáva na pravzory zo sveta ideí.
-EROS – pud hľadania, poznávania – pomáha pochopiť lásku k múdrosti (filozofiu) a má 3 úrovne : 1. potešenie z krásnej postavy, 2. Krása z duše, 3. Láska z poznávania. Kto tento pud nemá, nemôže poznať ideje.
-Platón cestu zo zmyslovovnímateľného sveta do sveta ideí pomenoval dialektika.
-PODOBENSTVO O JASKYNI – Život v jaskyni – prikovaní ľudia, ktorí vnímajú iba tiene na stene toho čo sa deje vonku a čo nevidia. Tj. Vidia iba tiene. Jeden z nich sa oslobodil (Sokrates), vyšiel von a videl rozmanitosť sveta (stal sa múdrym). Prišiel a povedal to ostatným. Tí boli nevedomí, neverili mu a chceli ho zabiť. Chudák (pozn. redakcie). -Ako utopista : Ak sa Aténčania takto pomstili múdrosti (Sokratova smrť), nemôže to byť demokratický a slobodný štát.
-Jeho model dokonalého sveta : ŠTÁT MUSÍ FUNGOVAŤ AKO ĽUDSkÝ ORGANIZMUS : telo + duša + cnosť – spoločnosť, hlava + rozum + múdrosť – vládcovia, hruď + vôľa + statočnosť – vojaci, brucho + chuť žiadosť + umiernenosť – výrobcovia
-Duša človeka má 3 časti : Myslenie, Cit, Žiadostivosť. – aplikuje ich na hlavu, hruď a podbruško
-Najprv si myslel že byť ženou je kliatba a potom z neho vyšlo že „Štát ktorý vzdeláva iba mužov je ako človek, kt. posiluje iba 1 ruku.“. Ženy môžu byť rovnako dobré panovníčky ak sú oslobodené od domácich prác. -Základným poslaním štátu je vychovať zdravé a múdre potomstvo.
-Ak 1 človek vychováva dieťa – deformuje ho. Všetko má fungovať ako veľká rodina – žiadne súkromné vlastníctvo. -Zanechal veľa spisov. Ale u Platóna tak ako u Aristotela ťažisko jeho pôsobenia bolo v ústnom prejave. Platón hovorí, najvlastnejšie jadro svojej náuky by nikdy nezveril žiadnemu spisu, pretože tým by ich vydal nepriazni a nepochopeniu. Je obtiažne povedať, koľko z toho čo tu Sókrates hovorí sú skutočne jeho slová a koľko len prostriedok na vyjadrenie Platónovej myšlienky. -Platónová filozofia mala značný dopad. Prvého obnovenia sa dočkala v Novoplatonizme ktorý bol po niekoľko storočí filozofickým systémom neskorej antiky.

V stredoveku sa stala najsilnejším spojencom rozvíjajúca sa teológia a filozofia. Aristotelova filozofia umiereného realizmu a jeho názory na umenie

-Silný vplyv Platóna, bol jeho žiakom. -Arisotelovi chýba strhujúca výrečnosť a smelý myšlienkový výstup Platónov. Bol vedec. Založil Logiku – náuka o správnom myslení. Narozdiel od optimistického Platóna, ktorý sa pohyboval vo svojich ideálnych nesplniteľných fantáziách (ale veľmi príťažlivo a zaujímavo) ma Aritoteles triezveho ducha. Usiluje sa o zhromažďovanie, katalogizovanie všetkého čo existuje a o prísne logický dôkaz na rozdiel od Platónovej básnicky okrídlenej fantázii, zameranej ku kráse a ideám. -Je v prvom rade vedec v širokom zmysle slova. Jeho vedecké poznanie zhrňuje všetky oblasti vedeckého poznania, ale aj on poznáva nad zhromažďovaním a popisom faktov korunu vedenia v poznaní filozofickom, ktoré všetky fakty usporiadava do určitého princípu.
-LOGIKA – Aristoteles odvodil logiku ako vedu vo vlastnom zmysle slova. Logika nemôže ukázať čo musíme myslieť ale ako musíme postupovať aby sme dospeli k správnym výsledkom
­POJEM – Ako získame jasné pojmy, ktoré je možné použiť pre vedecké myslenie ? DEFINÍCIOU. Tá obsahuje znak oddelujúci, rozlišujúci a znak spojujúci, spoločný. Najväčší dôraz kladie Aristotelova náuka na to, aby vzostup od obecného k zvláštnemu a výstup od zvláštneho k obecnému sa odohrával v správnom poradí (živočích, pes, jazvečík ..)
­KATEGÓRIA – Tento výraz bol zavedený Aristotelom. Vyznačuje rôzne možné hladiská, z ktorých je možné sa na vec pozerať. SUBSTANCIA, KVANTITA, KVALITA, VZŤAH
­SÚD – Pojmy spojujeme do súdov. Aristoteles rozlišuje súdy do rôznych tried : kladné, záporné, obezné, čiastočné, jedinečné atď..
­ÚSUDOK – Súdy spojujeme v úsudky. Náuka o úsudku je jadrom Aristotelovej logiky. Je to odvodenie nového súdu z iných súdov. V centre náuky o úsudku stojí tzv sylogizmus, ktorý sa skladá z troch častí. Všetci ľudia sú smrteľní, Aristoteles je človek. , Aristoteles je smrteľný
­DôKAZ – je logické odvodenie jednej vety z iných viet prostredníctvom úsudkov. Musíme ale vychádzať z axiómy. ­INDUKCIA – postup ktorým vetu dokazujeme tým, že zodpovedáme otázky ktoré pod ňu spadajú (železo je lahšie ako voda)
-PRÍRODA
­FYZIKA – Jeho fyzika je skôr teoretickou fyzikou a veľa krát metafyzikou. Zaoberá sa základnými pojmami : prietorom, časom, látkov, pričinou, pohybom. Načrtávajú obraz vesmíru, ktorým tu prechádzame.
­STUPŇOVITÁ RÍŠA ŽIVÝCH BYTOSTÍ – A. Je zakladateľom systematickej a zrovnávaciej zoologie.

Výsledky sú prirodzene z časti nesprávne a nepresné. Ale stali sa v jeho veku základom všetkých ďalších prác v tejto vede.
-Najvyšší pojem – druh – rod – kategória. Keď uvažujeme, spájame jedn. pojmy. Spojením pojmov dostávame súd (Platón je filozof). Spájaním súdov vznikajú úsudky. Úsudky sú podkladom pre dôkazy. Z dôkazov vyplývajú definície. LOGIKa pracuje na dvoch princípoch : PRINCÍP PROTIREČENIA (protikladné výpovede nemôžu byť pravdivé), PRINCÍP VYLÚČENIA TRETIEHO (Každá výpoveď je buď pravdivá alebo nie. Tretia možnosť neexistuje). METAFYZIKA- Skúma sa nadprirodzené bytie, v mnohorakosti sa hľadá jednota. Najviac sa líší od Platónovej filozofie. Dualista – každá vec sa skladá z látky a formy.
-METAFYZIKA
­JEDNOTLIVÉ A OBECNÉ – Čo je skutočné ? Jednotlivé, alebo obecné ? Platón povedal, že jednotliviny sú len nedokonalé kópie obecného. Aristoteles s ním nesúhlasí.
­LÁTKA A FORMA – Látka je druhým pôsobiacim princípom Aristotelovej metafyziky.
­4 PRÍČINY SÚCNA – Látka, forma, príčina, účel (miska)
­TEOLÓGIA –
-ANTROPOLOOGIA, ETIKA A POLITIKA – zdatnosť, cnosť, štát
-Aristetolovi chýba strhujúca výrečnosť a smelý myšlienkový vzlet Platónov. Hodnotu logiky A. Precenil a dá sa pochybovať o tom, či s figúrami, ktoré vytvoril sa dá nejako pracovať. Faktom zostáva že položil základy tejto vedy.
-Prírodovedecké spisy obsahuju veľa omylov, hlavne v astronómii. Ale treba myslieť na to, že Aristoteles nemal z čoho vychádzať a bol prvým priekopníkom. Nemal hodiny, teplomer, ďalekohlad, barometer atď. -Prvý krát zhromaždil velké množstvo faktov a predbežne ich usporiadal. Žila z neho celá stredoveká filozofia. Renesančný humanizmus a jeho predstavitelia

-Vznik v Taliansku, rozšírenie na sever, kde dosahuje vrchol
-Nový pohľad na boha – má svoje postavenie ale mení sa orientácia. Do poredia vzťah človek
-K najdôležitejším udalostiam prechodného obdobia (15. –16) – vynález kompasu, strelného prachu a kníhtlače
-Astronomické predstavy boli založené na predstave že zem je stredom vesmíru. Túto teóriu vyvrátil poľský astronóm Mikuláš Koperník, ktorý hovoril o tom, že zem je hviezda krúžiaca okolo slnka a ešte sa otáča okolo svojej osi. -Bol vo filozofii oživený záujem o antiku.
-Humanizmus vytýčil ideál vzdelania orientovaný antikou, vzdelanie čisto ľudského rázu a nie teologického. Za otca humanizmu sa považuje Petrarca a jeho súčasník Boccaccio. -Humanizmus zasiahol všetky obory duchovného života a z Talianska sa rozšíril do všetkých krajín západnej Európy.

-Humanisti sa snažili oživiť záujem o antiku. Najdôležitejším z týchto pokusov nadväzoval na Platóna. -MIKULÁŠ KUZMÁNSKY
-Tvorí prechod od stredoveku k renesancii, je navýznamnejším filozofom rannej filozofie.
-Svojou intuíciou formuloval mnohé, čo bolo až po ňom formulované veľkými prírodovedcami. Preto je často považovaný za zakladateľa novovekej filozofie
-Jeho otec bol rybár, chcel aby syn pokračoval v jeho šlapajách. Hádka s jeho otcom bola pre neho prelomovým momentom v jeho živote. -Vyštudoval právo ale kedže prvý prípad prehral, skončil s tým a venoval sa iba filozofii
-Bol vynikajúci uznávaný diplomat
-Bol kandidátom na pápeža – vypracoval sa až na kardinála.
-Bol ovplyvnený Plotínom
-Máme mnohouholník. Čím viac, tým lepšie sa stotožnuje s kružnicou. Matematickými výrazmi sa snaží popísať boha.
-Rozlišuje 3 stupne ľudských poznávacích schopností : Zmyslová (poskytuje dojmy), Rozvažovaciu (dojmy spája) a rozum.
-Vesmír je relatívne nekonečný a absolútne nekonečný je boh. Čím viac sa človek učí, tým menej vie.
-Pripravuje cestu pre heliocentrický model sveta – vesmír je nekonečný
-Pripúšťa že zem je v pohybe a nebude teda stredom vesmíru.
-Boh je nekonečný, je súhrnom všetkých protikladov, je tým najväčším a najmenším, nekonečný a nedeliteľný ...
-GIORDANO BRUNO
-Úplný vrchol renesančnej filozofie. Po myšlienkovej stránke mal veľa spoločného s Kuzmánskym.
-Úplne dotvoril myšlienku Heliocentrizmu
-Presne sformuloval zákon o zemskej príťažlivosti a popísal pohyb planét.
-Boh je nekonečný, je súhrnom všetkých protikladov, je tým najväčším a najmenším, nekonečný a nedeliteľný ...
-Úplne nezlučiteľné s kresťanstvom je ale to ako Bruno popisuje vzťah Boha k svetu: Boh nad svetom a mimo neho, pôsobí ako oduševnený princíp celku sveta a každej jeho časti. -Celý kozmos je oduševneným Bohom a Boh je v kozme a nikde. To je stotožnenie Boha a prírody ktoré sa nazýva panteizmus.
-Uvedomoval si ako sa svojim myslením postavil proti cirkvi a celému kresťanstvu. Tí ho potom upálili, lebo sa domnievali že musia ochrániť náboženstvo a morálku.
-FRANCIS BACON
-Politik, bral úplatky a bol obvinený a začal sa zaoberať už iba vedou, ktorá ho preslávila oveľa viac.
-Snaží sa nájsť nový nástroj na poznávanie – má sa opierať o vlastnú skúsenosť
-Vo svojom diele hovorí o idoloch. – sú to nepravdivé dojmy, ktoré sa zmocnili ľudského rozumu. Pravda sem má ťažký prístup. Hovorí o 4 druhoch idolov (omyly, predsudky).

IDOLY KMEŇA (pôvod v ľudskej prirodzenosti, IDOL JASKYNE (idoly jednotlivca), IDOLY TRHU (vyplíva z nepresností slov a komunikácie medzi ľudmi), IDOLY DIVADLA (nekritické preberanie myšlienok veľkých filozofov.
-Rozdelenie poznatkov – TEORETICKÉ, PRAKTICKÉ (aplikačné)
-Očistenie rozumu od týchto idolov je iba negatívna časť úlohy. Pozitívnu časť tvorí poučenie o správnej vedeckej metóde. -JAKOB BOHME

Teória umenia v období renesancie

-14. storočie v Taliansku a 15. storočie v celej Európe
-Prvý krát použil tento termín G Vasari v snahe charakterizovať tendencie ktoré sa prejavili v Tal. Maliarstve.
-Existovali vedľa seba 2 prúdy
-HLAVNÝ PRÚD : kládol dôraz na obnovovanie a znovuprivlastňovanie tradičných hodnôt antickej kultúry
-DRUHÝ PRÚD : naďalej rozvíjal stredoveké tradície.

Je ,myšlienkový prúd ktorý našiel odraz vo filozofii a ostatných vedách najviac vo výtvarnom umení.
-Vznik podnietili : pápežská kríza, zrod kapitalizmu a národné zjednotenie na pôde Talianska
-Predstaviteľ reformácie – Martin Luther
-Vedecké bádanie – Bacon, Galilei, Koperník
-Umenie opúšťa úzky rámec služby cirkvi a stáva sa disciplínou, ktorá si kladie za cieľ objavovať a zachytávať krásy reálneho, hmotného sveta
-Nastupuje nový vek – vek rozumu a humanizmu
-Ideálom sa stáva človek ako mysliaca a tvorivá bytosť
-Od umenia sa vyžaduje aby zachytávalo myslenie, postoje a zážitky človeka, aby venovalo pozornosť realite, prírode a problémom v ktorých sa premieta vzťah človeka ku svetu a ľudskému spoločenstvu
-ARCHITEKTÚRA
-Opúšťa vysoké a rozsiahle priestory a prispôsobuje sa človeku.
-Architekti uplatňujú princíp zlatého rezu, podľa ktorého sa komponenty stavieb odvodzujú od proporcií ľudského tela
-Horizontálna priamka, prísna harmónia a súmernosť jednotlivých častí, ktoré pôsobia až chladnou a premyslenou vážnosťou a racionálnosťou
-Staticky pokojné vrstvenie horizontálnych poschodí
-Fasáda je plošná, s maliarskou grafikou
-Murivo sa skladá z lomového kameňa ale uplatňuje sa aj tehla
-Znižuje sa obsah vápna a na spevnenie sa pridáva slama alebo uhlie
-Zvýšená pozornosť sa venuje svetským stavbám – zámkom, pevnostiam, radniciam, mestským opevneniam, palácom, letným sídlam, obytným domom, nemocniciam, knižniciam
-Architektúra predstavuje návrat k antickým motívom
-Teória umenia zažíva veľký rozkvet
-Architektonickým nosným článkom je stena ktorá je súčasne miestom na realizáciu maliarskej výroby
-Na zastropenie sa používajú klenby, prednosť sa dáva najmä uzavretým kopuliam
-Ako podporný článok sa používa hladký oblý stĺp
-Využíva sa aj stĺpcové zábradlie a polopiliere
-Okná majú obdĺžnikový tvar nad ktorým sú trojuholníkové alebo oblúkovité nadstavce
-často sa vyskytujú aj poloblúkové okná a pri sakrálnych stavbách aj kruhové
-Louvre v Paríži, Escorial – kráľovský zámok v Španielsku, radnice v Antverpách – Holandsko, Hrad v Budíne
-Renesančný sloh preniká najmä na východné Slovensko
-K rozvoju stavebníctva dochádza za Mateja Korvína – opevnenia a hrady – Komárno, Levice, Nové zámky. Radnice v Bardejove a Levoči, Panenský hrad v B. Štiavnici
-Domy v Prešove, zvonica v Kežmarku a v poprade
-Letohrádok kráľovnej Anny v Prahe
-SOCHÁRSTVO
-Plastická tvorba je úplne v zajatí štúdia ľudskej postavy podľa modelu, snaží sa vytvoriť harmonický typ renesančnej ľudskej osobnosti
-Telo sa stáva estetickou záležitosťou – anatomická, pohybová a proporčná stránka je východiskom umeleckej tvorby
-Vyriešil sa problém odčlenenia sochárstva od architektúry a socha sa stala samostatným svojbytným dielom Línia a objem sa stali najdôležitejším výrazovým prostriedkom
-Materiál – kov, kameň, mramor a pálená hlina.
-MALIARSTVO
-Perspektíva, anatómia ľudského tela, fyzika, náuka o farbách
-Pop prvý raz sa použila geometricky konštruovaná perspektíva čím sa dosiahla ilúzia hĺbky
-Maliari rannej renesancie sa najviac sústreďujú na zobrazovanie pohybu a ľudského tela na základe poznatkov z anatómie
-Ideálom krásy sa stáva človek plný života a optimizmu
-Typickými technikami bola freska a oľejomaľba
-Veľkú úlohu hrali svetlo a tieň pri dosahovaní efektu perspektívy
-Farba sa uplatňovala na vyjadrovanie plastickosti tvarov
-Maliarstvo vyjadruje realistický názor na život
-SANDRO BOTTICELLI – Talianský maliar, maľoval aj Sixtínsku kaplnku. Námety z mytológie, vytváral symbolické alegórie, obrazy madon, náboženské scény aj sociálne motívy. Zrodenie Venuše, Primavera, Ukrižovanie
-PIETER BRENGBEL – zmysel pre detail. Motívy : sedliacky život, krajinomaľba, biblické námety. Sedliacka svadba, Zimná krajina, Vraždenie neviniatok, Slepci, Mrzáci, Detské hry
-FILIPPO BRUNELLESCHI – sochár a architekt. Zakladateľ a tvorca renesančnej architektúry. Sakrálna architektúra má jednoliaty harmonický a svetelne vyvážený priestor
-ANTONIO CORREGGIO – milánsky maliar, autor lyrických a dramatických scén kde dôležité miesto hrá živ´svetlo. Ďen a noc
-DONATELLO – florenský sochár, veľký znalec antiky. Tvorba má hlbokú psychologickú charakterizáciu a monumentálny realizmus. Socha Dávida, reliéf Madona s Dieťaťom
-ALBRECHT DURER – nemecký maliar a grafik. Väčšina prác sú drevorezy. Jeho tvorbu ovplyvnil pobyt v Taliansku. Ružencová slávnosť, Narodenie Krista, Klaňanie sa troch kráľov, Adam a Eva
-LEONARDO DA VINCI – univerzálny umelec a vedec – sochár, staviteľ, hudobník, básnik, anatóm, vynálezca, maliar. V jeho dielach sa odráža pokoj , vyrovnanosť a krása.

Mona Lisa, Posledná večera, Kľananie troch kráľov
-MICHELANGELO BUNARROTI – florenský maliar, sochár a architekt. Snažil sa vyjadriť zmysel existencie človeka, stvárniť bolestné záchcevy ľudského srdca a mučivú trízeň. Vytvoril základ nového slohu - baroka. Stavba chrámu sv. Petra v Ríme, , Ráno, Večer, Deň a noc, resky v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne s motívom posledného súdu. Obrátenie Pavla, Ukrižovanie sv. Petra, Svorenie sveta
-RAFFAEL – maliar a architekt vrcholnej renesancie – idealizoval ľudské telo a v dynamických kompozíciach vyjadril mimiku postáv. Nástenné diela vo Vatikáne, Sixtínska Madona, ďalšie obrazy madon, Chrám sv. Petra v Ríme

Racionalizmus a racionálna a empirická noetická filozofia

-V klasickej novovekej filozofii 17. – 18. storočie je 1 základný problém. AKÉ POZNANIE, AKÉ METÓDY POZNANIA DOKÁŽU ČO NAJEFEKTÍVNEJŠIE A NEJPRAVDIVEJŠIE ODPOVEDAŤ.
-Do popredia sa dostáva Gnozeológia náuka o poznaní
-formy poznávania:
-a) racionálne poznávanie : využívajú deduktívnu metódu, empirikov obviňujú, že sú povrchní, pretože zmysly klamú. Rozlišujú objektívnu, subjektívnu, relatívnu a absolutnú pravdu (absolutá pravda je iba ak súhlasia s tým, že svet je poznateľný a istý výrok je za hocijakých podmienok nevyvrátiteľný). DESCARTES, SPINOZA, LEIBNIZ (Nemecko)
-b) zmyslové poznávanie: empirici (zmyslová skúsenosť), Využíva induktívnu metótu – zozbieravajú zmyslové zážitky a zovšeobecňujú zmyslový záver. F. BACON, LOCKE, BARKLEY, HUME
-Smer ktorý sa snažil prekonať konflikt medzi nimi sa volá OSVIETENSTVO (vyberail myšlienky ktoré sa hodili – nie najlepšie riešenie.
-DESCARTES
-Filozof s maskou – chránil svoju filozofiu, vyhýbal sa ľuďom, skrýval sa
-Masku sníma iba v korešpondencii – dopisuje si s mnohými vedcami sveta – 1x medinárodná spolupráca vedy
-Svoju genialitu spoznal už ako študent – aj matematickú aj filozofickú
-Zaoberal sa balistikou (delostrelectvo)ˇ
-Teoretické poznatky chcel uplatniť v praxi, nechal sa naverbovať do vojska – spoznáva nových ľudí, kultúru, krajiny
-Najdôležitejší u človeka je rozum, nikto sa nepríde sťažovať, že ho má málo. Každý vedie svoj rozum inač – rozdiely v myslení
-Dielo : Rozprava o metóde – útla kniha ako predslov ku knihám : Geometria, Optika, Meteory – odporúča (neprikazuje) ako správne viesť rozum, aby sme dospeli k faktom a niečo sa naučili.
-4 základné pravidlá : 1. Pravda je len to čo je rozumu jasné, 2. Keď je to tažké, rozčleniť to na čiastkové a najprv vyriešiť tie, 3. pri výskume si robiť presné zápisy, 4..

.
-Najgeniálnejšia kniha : GEOMETRIA – základy analytickej geometrie, posunul matematiku dopredu
-METEORY : význam chutí a vôní. Meteor. Javy. Vysvetľuje chute : soľ štípe na jazyku, lebo kryštáliky soli sú ostré a pichajú. Kryštáliky vody sú okrúhle, necítime chuť
-MEDITÁCIE : základné vysvetľovania jeho filozofie. Náročná kniha ale pekná a pestrá štylizácia. Zaoberá sa dvoma otázkami : 1. spoľahlivosť nášho poznania, 2. vzťah 2 substancií (dualista)
-Substanciu chápe ako vec, jav nezávislý od všetkého ostatného
-Zaoberá sa spoľahlivosťou našeho myslenia. Je typický tým že pri vyriešení problému nadhodí nové úvahy.
-Vychádza z matematiky, ktorá je pre neho najdôležitejšia veda a je vzorom pre iné vedy aj keď je možno dôležitá aj logika. Ostatné vedy sú problematické.
-Uvažuje 2+2 = 4 ale o všetkom na svete sa dá pochybovať
-Cogito, ergo sum – Pochybujem, myslím, teda som
-Obsah myslenia sa dá spochybniť, ale samotný akt nie.
-Mýliť sa je výsada slobodného človeka, človek by sa mal vyhýbať omylom. Omyl je hriech, ale človek bez hriechu nie je človek.
-Rozoberá vzčťah dvoch substancií – hmoty (prejavuje sa cez geometrické tvary, dôležitá vlastnosť – rozprestieravosť) a mysľe (základ myslenia. Charakt. Pre človeka a boha)
-Človek je jediná bytosť ktorá má myseľ i hmotu – spojenie dvoch substancií
-Zaoberá sa otázkov čo je dôležitejšie – telo alebo duša ?. Telo je deliteľné, myseľ ostáva nedotknutá. Duša robí človeka človekom. Telo a duša sú prepojené – úraz, hlad
-SPINOZA
-Bol veľmi skromný, odmieta blahobyt. Jeho filozofický jazyk je veľmi náročný
-Všetko treba vnímať z hladiska včnosti a jednoty
-Panteizmus – príroda je boh
-Jednota – každý človek si musí uvedomiť že je súčasťou jednoty
-Monista – uznáva existenciu jednej jedinej substancie
-Substanciu charakterizujú 2 pojmy :
-ATRIBÚTY – je ich nekonečne veľa, čl. je schopný poznať 2 – rozprestranenosť a myslenie (kvet a báseň, kvet + báseň = modus – konkrétny prejav substancie). Vo všetko je prísny determinizmus, žiadna náhoda. Za všetkým sú prísne zákony prírody. Človek je schopný pochopiť základy prírody keď sa zbaví všetkého iracionálneho (city, vášne, predstavy)
-ŠŤASTIE – závisí od úrovne poznania človeka, čím viac spoznáva – tým je šťastnejší. Vrchol šťastia je rozumová láska k Bohu. Za nesporné východisko poznania pokladá idey, ktoré sú nám dané racionálnou intuíciou.

Treba sa oprieť o výšší rozum
-Človek vytvára dedukcie
-Dielo : Etika – matematizuje filozofiu
-Za najoptimálnešie štátne zriadenie považuje demokraciu
-LEIBNIZ
-Koncepcia 2 právd : pravda rozumu (analytické vety – matematické, sú východiskom dedukcie) a pravda faktu (založená na skúsenosti)
-Empirik Lock povedal : Nič nie je v rozume čo predtým nebolo v zmysloch. LEIBNIZ súhlasí a pridáva : okrem rozumu samého. Základ je síce v zmysloch ale to podstatné robí rozum
-MONADOLÓGIA – jeho učenie o monádach (základné jednotky sveta, je ich nekonečné množstvo a sú duchovného charakteru)
-Bol pluralista – monády nemajú okná. Každá monáta je sebestačná, navzájom sa neovplyvňujú, nič z nej nevychádza, nič nepríjíma. Každá monáda má v sebe info o všetkých ostatných monádach
-HIARARCHIA MONÁD : TEMNÉ MONÁDY – majú minimálnu schopnosť vnímania, anorganický svet, človek v bezvedomí, HMLISTÉ MONÁDY – rastliny a zvieratá, moment vnímania citlivejší, JASNÉ MONÁDY – Logické myslenie, vnímanie na najvýššiej úrovni – od 3. roku, MONÁDA MONÁD – PRAMONÁDA usmerňuje ostatné monády a umožňuje ich existenciu – spoločný základ
-L mal vysoké IQ, sám sa naučil latinčinu
-Spolu s pascalom bol nainteligentnejší
-Skonštruoval ponorku, jednoduchý počítací stroj
-Potreba svet. Mieru
-LOCKE
-Nič nie je v rozume. Napr. jablko – všímame si najprv tvar, veľkosť, obrysy
-Pred vnímaním je naše vedomie nepopísaná doska – tabula rasa. Postupne sa cez zmysli naše vnímanie napĺňa informáciami
-Vystupuje proti akýmkoľvek vrodeným ideám
-Vystúpil zásadne proti Descartesovi
-Všetko čo vieme pochádza zo zmyslov – teda empíriou
-HUME
-Diplomat, zásadne odmieta D., kritizuje L.
-Logicky a filozoficky veľmi dôsledný
-Nič nemôže prekonať naše predstavy o svete
-Naše posnanie je vyslovene iba subjektívne
-Egoizmus, ktorý uznáva vlastné subjektívne dobro je správny
-Kauzalita – vzťah príčiny a účinku – najtajomnejší vzťah sveta – subjektívna konštrukcia vzťahov –formácia kauzality závisí na zvykoch a viere
-Svet pre nás je iba klam, ktorý si človek vymýšla
-Agnosticizmus nepoznateľný– svet je nepoznateľný, popiera metafyziku – ontológiu
-Agnosticizmus relatívny – vždy niečo predsa existuje a ukazuje sa to ako nepoznateľné
-Bol nadšený ako deti vnímajú svet – dospelý = unáhlené závery, predsudky
-BERKELEY
-Predstaviteľ subjektívneho realizmu
-Chémia, matematika, cestoval
-Bol subjektívny idealista
-Lock a D. nemajú pravdu
-Každý človek vníma svet po svojom
-Všetko okolo nás sú iba komplexy pocitov a vnemov
-Ľudské myslenie je ovplyvnené dispozíciami subjektu
-Stretávame sa s reálnym svetom iba prostredníctvom našeho vedomia
 
Odlišnosť starovekej a stredovekej estetiky oproti estetike novoveku

-STAROVEK -3000 – 476 .
-Vznikali prvé štáty starorientálne (Mezopotámia, Egypt – prvý krát divadlo, Čina (čínsky múr), India – prvýkrát kanalizácia a ulice)
-Potom vznikali antické – Grécko a Rím.
-Gréci boli oveľa vyspelejší ako rimania. Vyspelá kultúra, politicé zriadenie (demokracia). V umení bola ich tvorba zameraná na pozemský život aj napriek tomu ucitevali 1 000 005 bohov, neskôr z tejto antiky čerpala renesancia (krásne telo, ideálny duch). Základný stavbený materiál kameň, mramor. Povestné bolo aj grécke sochárstvo – sochár Mirón – Diskobolos. Výjavy zo všelijakých športov a bohov, atropocentrizmus – v strede človek.
-Maliarstvo – Nástenná mozaiková maľba – súčasť architektúry, nepoznali perspektívu
-Rím – umenie sa formovalo pod vplyvom Etruského a Gréckeho umenia. Umenie chápali ako doplnok života a prostriedok na oslavu moci Ríma. Architektúra – pod vplyvom Etruskov. Vznikali cesty, mosty kanalizácie. Sĺp ako dekorácia. -Panteón – stavby : chrám Bohov. najgeniálnejšia stavba s dokonalou kupolou. Koloseum. Stavali baziliky, Kúpeľe, výťazné stavby a oblúky. -STREDOVEK 5. - 15. stor
-Kresťanské umenie – krajiny boli utlačované Rímom a ľudia boli utlačovaní. Ľudia sa obracajú ku kresťanstvu, lebo v ňom nachádzajú vieru v lepší posmrtný život. O ich živote vypovedá umenie. Cez umenie láska k bohu. Maliarstvo svätci, architektúra, jednoduché kostoly, Potláčajú krásu ľudského tela. Biblické námety v mailarstve a sochárstve. Začína sa stavať chrám sv. Petra v Ríme. -Byzantské umenie – architektúra – chrám Svätej múdrosti. Sochárstvo – obmedzené na tvorbu reliéfov do kameňa. Maliarstvo – mozaika na zlatom pozadí, využívanie zlatej farby.
-Islamské umenie – opak Kresťanského umenia. Honosné stavby, Komfort. -Románsky sloh – od roku 1000 stavby – hrubé stavby z kameňa , skoro ako pevnosť, Charakteristické sú poloblúkové okná. -Gotika – Ide to do výšky, všetko smeruje na hor, odľahčené murivo, okná majú špicatý tvar, krížová klenba. Reprezentácia cirkvy. Dóm sv. Martina
-NOVOVEK
-RENESANCIA viď. Renesancia
-Nová orientácia na človeka, návrat k antike. -Oproti gotike je to pohodlie, nestrnulosť, je to orientované na potreby človeka, V stredoveku to bolo na nadpozemský život, ľudia sa báli boha,
-Boh stvoril človeka, preto je človek výnimočný a dôležitý, kladie sa dôraz na individualitu. A oveľa viac sa venuje prírode.
-Architektúra : stavali sa svätské stavby, chrámy. Renesančný sloh je klasický čistý. Hladajú sa ideálne proporcie. Arkády
-Barok – umenie protireformácie, umenie v službách katolíckej cirkvi na boj proti reformácii cirkvy. 16, 18, storočie.

Hlavné znaky : pompéznosť, iluzionizmus, protirečivosť, patetickosť (preháňanie), preumelkovanosť, dekoratívnosť, tučné postavy (blahobyt), silné svetelné kontrsaty, v architektúre Cčka eSíčka, rastlinné motívy, syntéza všetkých druhov umenia.
-Klasicizmus – opäť návrat k antike a renesancii. Klasický – čistý, dokonalý. Návrat k pozemskému životu. Bolo založených veľa vysokých škôl. Výťazný obúk v Ríme, Panteón v Ríme, obytné štvrťe Londýn, , divadlá múzeá, prieplavy, mosty. Zlatý rez. Francisco Goja. Primaciálny palác. Významní predstavitelia osvietenstva, ich filozofické názory

-Vzbura proti autoritám – kritizujú šlachtu, panovníka, cirkev.
-Sloboda, rovnosť, bratstvo
-Ako 1. sa snažili peklenúť bariéru medzi racionalistami a empirikmi. Rešpektujú empirikov ale do popredia ide morálka a náboženstvo
-Vzdelanie musí byť pre široké masy ľudí – osvietený – vzdelaný
-Kultúrny optimizmus – skvalitnenie života
-Návrat k prírode – Rosseau : Príroda = dobro
-Ľudské práva – vyzdvihovanie individuaity
-Encyklopédia – šírila vzdelanie medzi masy ľudí
-Vek náboženstva a filozofie ustúpi storočiu vedy
-VOLTAIRE
-Nekorunovaný kráľ Francúzka, vynikajúci spoločník
-Sloboda je základným znakom všetkých národov. Je to zákon prírody.
-Peniaze sa musia hýbať. Kto si ich necháva doma je zlý občan a zlý hospodár. Keď peniaze doma nedržíme, sme užitoční pre seba aj pre vlasť
-Človek je nútený klamať ako diabol
-Mojím povolaním je hovoriť čo si myslím
-Šťastie je sen, iba bolesť je reálna
-Filozofia má zmysel iba vtedy ak má človek odvahu
-Ostro kritizuje fr. Spoločnosť
-Nebol skromný, považoval sa za úspešného, neomylného, vždy sa snažil využiť všetko, čo mu život ponúkal
-Napriek svojmu egoizmu bojuje celý život za slobodu jednotlivca
-Bojuje za štát v ktorom vládne liberalizmus (demokracia)ˇ
-MONTESQUIEV
-Tiež zakladateľ osvietenstva
-Zameriaval sa na sociálnu stránku filozofie
-O DUCHU ZÁKONOV – o tom ako by mali vyzerať zákony, ich schvalovanie a navrhovanie
-3 základné typy ústav : 1. despotická (najhoršia), 2. republikánsky typ, 3. monarchistický typ. Najoptimálnejšie štátne zriadenie je podľa neho umiernená konštitučná monarchia. Prísne musí byť panovník oddelený od zákonodárskej moci.

Dosiahne sa že aj panovník podlieha právnym normám
-ROUSSEAU
-Osvietenec, sociológ a politický mysliteľ, pedagogický teoretik
-Jeden z najegocentrických filozofov
-Bol inšpiráciou pre Tolstoja a Nietzeho
-Spolupodielal sa na encyklopédii
-Ostro vystupuje proti ateizmu a materializmu
-Ak nie som lepší ako iní, tak som aspoň iný
-Exhibicionista – sexuálny život, dlho hľadal spoločníčku
-Stráca sa individualita a jedinečnosť človeka
-So vznikom štátu sa stráca sloboda, ktorá je základom ľudskej dôstojnosti
-Egoizmus je pôvodcom všetkého zla
-Ten kto prišiel prvý a ohradil si svoje územie je egoista a je pôvodcom všetkého zla
-Len city a pocity sú pravdivé

Immanuel Kant a podstata antropologického obratu, jeho prínos do estetickej teórie

-Spolu s Hegelo tvoria základ filozofie 19. storočia
-Všetko mal vypočítané časovo aj priestorovo
-Vyhýbal sa rozptýleniu
-Geografia, matematika, filozofia, teológia
-Dualista – existuje svet vecí o sebe (čistá podstata vecí) a svet javov (zmyslový svet)
-1. prekonáva rozdiel empirikov a racionalistov : naše poznanie je ovplyvnené 2 elementami 1. zmyslovou skúsenosťou (tvorí materiál), 2. rozumom (tvorí formu)
-jeho filozofia má 2 obdobia : predkritické a kritické. Medzník medzi týmito obdobiami je dielo Kritika čistého rozumu
-Predkritické obdobie : prírodovedecké otázky: vznik slnečnej sústavy, usporiadanie vesmíru, teória prílivu a odlivu, relatívnosť pohybu. Vychádza zo zákonov Newntovej fyziky. Na nič nové neprišiel.
-Kozmogonická hypotéza : na princípe príťažlivosti a odpudivosti vysvetľuje vznik a zánik vesmíru.
-Kantova kozmologická hypotéza bola v jeho čase revolučná, aj keď nenašla bezprostredný ohlas. Podľa nej je východiskom stavu vývinu chaos, v nekonečnom priestore vesmíru rozptýlené čiastočky hmoty. Tie sa na základe dvoch síl –príťažlivej a odpudivej, zhlukujú do celkov, vytvárajú slnečné sústavy. Tento proces však pokračuje a tie isté sily neskôr spôsobia návrat k chaosu. Táto teória je označovaná ako Kant–Laplaceova hypotéza zániku planét.
-Kant bol prívržencom leibnizovsko-wolffovskej filozofie, do ktorej bol uvedený svojim učiteľom. Ten sa dá označiť za dogmatický racionalizmus. Tj. Filozofia rozumu, ktorá stojí na stanovisku že čo môj rozum hovorí je pravdivé a to aj bez pomoci skúseností. Racionalisti nepochybovali ani o nadzmyslovej metafyzike a dokonca metafyzické systémy budovali, ale postupovali pri to dogmaticky tj. Bez predchádzajúceho kritického skúmania.
-Tu sa ale v Kantovom myslení rysuje obrat. Začal pochybovať o oprávnenosti realizmu a tým aj možnosti metafyziky v starom zmysle. Veľmi ho ovplyvnil empirik Locke (nič nie je v rozume čo nebolo pred tým v zmysloch) a tiež Hume.
-Nová definícia Kantovej Metafyziky : Veda o hraniciach ľudského rozumu. -Od tejto chvíle je Kantovou úlohou určiť hranice ľudského rozumu. -Kritika čistého rozumu sa skladá z náuky o elementoch a metodológie. Náuka o elementoch sa skladá z estetiky (schopnosti zmyslovosti) a logiky (schopnosti myslenia). Logika sa skladá z analytiky a dialektiky o rozume
-Všetky poznania začínajú skúsenosťou. Túto vetu Empirikou hovorí Kant ako prvú.
-Musíme sa skúmať, či existuje niečo čo máme pred všetkými skúsenosťami tj. A priori.

Empirické poznanie je vždy získané a posteriori teda potom – zo skúseností. Čistá a priora je tá, ktorej nie je primiešané nič empirického
-U Kanta je dôležité rozlíšiť rozdiel medzi súdmi analytickými a syntetickými. Analytické sú tie, ktoré obsahujú časť výsledku už v počiatku. Tj. Guľa – je guľatá. Syntetický znamená skladajúci, teda Táto guľa je zlatá. V pojme guľa nie je znak zlatej, zlatá vychádza z našich skúseností.ä
-Filozofická antropológia je náuka o človeku. Kant v tejto súvislosti hovorí vo svojej logike že tri otázky : Čo môžem vedieť, V čo môžem dúfať a Čo mám činiť sa dajú zhrnúť do jednej Čo je človek. Rozlišoval fyziologickú (čo z človeka robí príroda) a pragmatickú antropológiu (čo zo seba môže a má urobiť človek ako jednajúca bytosť).
-TRANSCENDENTÁLNA ESTETIKA
-Znamená to skúmanie mohutnosti a schopnosti zmyslového poznania
-Zmyslovosť je naša schopnosť prijímať to čo na nás pôsobí z vonku a čo sa nás dotýka. Zmysly a iba zmysli nám poskytujú názory, teda bezprostredné predstavy predmetov. Môže sa zdať že predstava ruže je už ďalej neanalytická – nečleniteľná ale nie je tomu tak. Máme rôzne zmysli : čuch, zrak a hmat. -Zmysli nám dávajú iba materiál pre predstavu ruže. Je v nás ešte niečo, čo materiál usporiada a to v priestore a čase. Predstava teda nie je materiál – látka, ale už formovaná látka.
-Priestor : Môžem si odmyslieť vôňu a farbu ale nie priestor. Predstava priestoru je a priori. Sme to my, ktorý k veciam pripájame predstavu priestoru. Zmyslový aparát človeka je organizovaný tak, že všetko čo vôbec vnímame sa nám musí ZJAVIŤ vo forme vedľa seba v priestore. -Čas : Aj čas je nám daný a priori. Čas je čistá forma nášho vnútorného zmyslu. Pozorujeme v sebe rôzne prestavy, city a iné stavy mysli, ktoré majú spoločné to že prebiehajú v čase. Pretože čas je nutná forma nášho predstavovania, je nie len formou nášho vnútorného názoru (tak ako je priestor formou vonkajšieho názoru) ale našich názorov vôbec.
-Možnosť matematiky : Geometria sa zaoberá vzťahmi priestorovými. Aritmetika prevádza výpočty. Každý výpočet je pridávanie jednotiek, teda spočíva v čase.
 
Hegel – univerzalistická teória panlogizmu. Estetika ako súčasť jeho filozofického systému

-Jeho filozofia je kvázi PANLOGIMUS, teda „všetko je logické“.

Univerzalistická preto, lebo sa zaoberá všetkými disciplínami : ontológia (bytie), gnozeológia (o poznaní), antropológia (o človeku), dejiny filozofie, filozofia dejín, logika (náuka o správnom myslení), filozofiou náboženstva a problematikou umenia (estetikou)
-PANLOGIZMUS – Celý náš svet je logicky usporiadaný, jednotlivé časti na seba nadväzujú, súvislosť medzi človekom , dejinami a jeho výtvormi. SVET NIE JE CHAOS
-Jeho práca FENOMENOLÓGIA DUCHA – zaoberá sa človekom, jeho myslením a nadväznosťou ľudského myslenia na ľudské dejiny. S rozvojom histórie sa rozvíja aj ľudské myslenie. -Celý svet je SYSTÉM. Výsledkom systému je život. Systém je štrukturovaná sústava častí, tie sa navzájom ovplyvňujú a pritom sa riadia určitými pravidlami. -Realita okolo nás musí mať podobný charakter ako naše myslenie. Skutočnosť má duchovný charakter, lebo aj naše myslenie má duchovný charakter.
-Podľa Hegela existuje ABSOLUTNO – niečo ideálne (čistá logika). Absolútno sa stále mení. Keď sa mení v prírode, je to filozofia prírody. Keď sa mení v človeku, je to filozofia Ducha
-Všetko aj tak stále so sebou súvisí
-DIEALEKTIKA má 3 stupňe : téza (duch ešte spí, každý mozog funguje izolovane), antitéza (človek si uvedomuje že neexistuje preto, aby bol sám, objektívny rozum – viac pokope), syntéza (sebapochopenie, svetový duch spoznáva sám seba na vyššej úrovni. Deje sa v 3 oblastiach : umenie, náboženstvo, filozofia)
-Zo všetkého robí triády
-ABSOLUTNO SA MENÍ NA PRÍRODU ALEBO FILOZOFIU DUCHA (podstata jeho filozofie)
-FILOZOFIA DUCHA sa mení na Subjektívny duch (človek), Objektívny duch (spoločnosť, právo, morálka a správnosť) a Absolútny duch (výsledky duchovnej činnosti človeka – umenie, filozofia, náboženstvo)
-DIALEKTIKA PRÁCE je proces, kedy človek svojou činnosťou vytvára sám seba. Človek sa v práci spredmetňuje.
-DIALEKTIKA je každé myslenie, ktoré rešpektuje a uznáva dynamizmus, zachytáva zmeny v čase a zmeny v priestorových súvislostiach.
-Dialektika je chápaná ako všeobecná, ktorá je obsiahnutá vo všetkom.

Arthur Schopenhauer, jeho filozofia a názory na umenie

-Tvorí takú filozofiu akou je on sám
-Prehnane drzý, sebavedomý, arogantný, úhlavný nepriateľ s Hegelom
-Chcel veľmi aby ho obdivovali, ale stal sa slávnym až po smrti
-Existencialisti čerpajú z jeho filozofie
-SVET AKO VôĽA A PREDSTAVA – dielo ktoré neskončilo v zbere,jeho hlavné dielo, čerpá z Kantovho dualizmu
-Toto dielo vyjadruje iba jednu myšlienku. Nato aby ju však povedal, potreboval knihu. Tá myšlienka sa týka toho, čo ľudia doposiaľ márne hľadali pod slovom filozofia. Podľa toho z akej strany sa na túto myšlienku pozeráme je to buď metafyzika, etika, alebo estetika
-SVET AKO PREDSTAVA : Je to to isté ako Kantovo učenie, podľa ktorého sú všetky veci dané ako iba ako javy.

Velmi tesne tu nadväzuje na Kanta a používa Kantovu filozofiu na vstup do jeho filozofie. -SVET AKO VôĽA – Z vonku sa podstate vecí priblížiť nemôžme. Keď akokoľvek skúmame, vždy máme iba obrazy a mená. Naše rozhodnutia obvykle nebývajú zreťazením jasných myšlienok ale z temnej hlbiny. Vôľa určuje charakter, vôla jediná nikdy neochabne. V ríši života je najsilnejším prejavom vôle vôľa rozmnožovať sa. Rozum je iba nástrojom nerozumnej vôle
-ŽIVOT AKO UTRPENIE
-Vôľa je nekonečná, naplnenie obmedzené. Zetaný podmi a túžbami nikdy nenájdeme šťastie a kľud. Z každej uspokojivej žiadosti ihneď rastie nová. Bolesť je vlastnou realitou života. Čo máme, to si nedokážeme vážiť, až keď to stratíme, uvedomíme si toho hodnotu. Zápas, vojna a desivé ničenie pohlcovať a byť pohlcovaný, to je život.
-ESTETICKÁ CESTA VYKÚPENIA – Človek sa môže stať čistým poznávajúcim subjektom oslobodeným od vôle. Poznanie, v ktorom je to umožnené je umenie, dielo génia. Umenie je pozorovanie vecí nezávisle na vôli. Je to útek z reality. Hudba je nabezprostrednejším obrazom vôle a vnútra samého. -ETICKÁ CESTA VYKÚPENIA – únik z pozemského vedenia, stav nirvány. Friedrich Nitzsche ako filozof a teoretik úlohy umenia v dejinách kultúry

-Veľa cestoval po vysokých horách - ALPY a tam bol sám so svojimi myšlienkami
-Život a filozofiu reprezentuje ako tragédiu ľudského ducha
-Bolo mu odporné všetko čo bolo ženské, mal veľa priateliek ale nakoniec ostal sám.
-Všetky jeho diela majú vysokú umeleckú hodnotu.
-Jeho dielo ZARÁTURŠTA – bol to občan ktorý v mladosti vystúpil na horu a tam žil 30 rokov. Potom sa vrátil medzi roľníkov a vytvoril nové náboženstvo
-Kniha spočíva v tom, že Z. prichádza medzi ľudí a oznamuje im že ich čaká šťastný život. Že príde ďelší stupeň vývinu človeka – nadčlovek. Chápe ho ako bilogicky nového človeka ktorý bude mravný, učený a krásny. -Je to dielo, ktoré obsahuje filozofickú myšlienku v básnickom štýle. Chcel ukázať že človek nie je posledným článkom vo vývoji živočíšstva. Človek by sa mal snažiť žiť šťastne, mal by byť sám sebou a mala by byť odstránená davová psychóza. Je to POETICKÁ BÁSEŇ O FILOZOFICKÝCH MYŠLIENKACH. Chcel písať tak ako myslí, je to jeden z najúprimnejších filozofov
-VEČNÝ NÁVRAT – dielo ktoré prišlo až po jeho smrti. Tvrdí, že všetko čo existuje (človek) sa v dejinách opakuje, čo prichádza do rozporu s nadčlovekom, ktorý sa stále vyvíja.
 
Psychoanalýza, názory na umenie, surrealizmus

-Psychoanalýza sa nazýva učenie Žigmunda Freuda.

Má jadro v psychológii a psychiatrii
-Zasahuje do filozofie, pedagogiky ale aj teórie umenia.
-Bol veľmi vzdelaný, vyštudoval medicínu
-Psychoanalýza je jeho vlastnou metódou, vznikla ako zvláštny prístup k liečeniu neuróz. Pacient leží a rozpráva. Doktor hľadá súvislosti
-Nevychádzal zo zdravých ľudí ale zo svojich pacientov
-Človek má v sebe niečo čo neodhaľuje a chce na to zabudnúť. Môže to byť určitý druh neúspechu. Prejavuje sa to v snoch a skryte v denníkoch, Jeho pacienti si písali denníky.
-V človeku je rozpor. Slasť chápal nie za cieľ ale za regulátor ľudského chovania
-Rozpracováva štruktúru ľudskej psychiky. Skladá sa z 3 zložiek :
-ID – nevedomie – podstata psychiky, hlbinná vrstva nevedomých sklonov. Funguje podľa princípu slasti. ID je formované a ovládané sexuálnym pudom. -EGO – Rozumná vrstva psychiky človeka. EGO je sféra vedomých javov. Je to niečo čo človek sám usmerňuje. Je to jeho myslenie. EGO a ID sa dostávajú do rozporov
-SUPER EGO – vyššia bytosť v človeku, ktorú človek získava tým, že sa stotožňuje s určitými zákazmi. Sú to vonkajšie príkazy človeka. Človek prevzal nejaké názory, obyčaje a stávajú sa jeho názormi – MORÁLKA. Dostáva sa do rozporu s ID a rieši to EGO. Ak nie dochádza k rôznym afektom a divným správaniam človeka.
-Freud mal veľmi zaujímavé postrehy ku umeniu. A to vzhľadom k autorovi a recipientovi. On sám sa zaoberal aj maliarstvom a sochárstvom
-Má veľmi veľa prác, ktoré sa dotýkajú umenia. Nechcel ale vysvetlovať podstatu estetiky. Zaoberá sa úlohou umenia v živote tých, ktorí ho vytvárajú. Zaoberá sa tým ako umelecké dielo pôsobí na recipienta.
-Jeho záver – umelec je potencionálny neurotik, ktorý uvoľnuje napätie prirodzenou cestou. Píše o tom v diele Totem a tabu a O sebe a psychoanalýze.
-Neuróza je prejav psychickej traumy, ktorá vedie až k afektu (bezprostredná neuvedomelá reakcia). -Z oblasti ID je to náhly nápad, šťastný objav a nová myšienka. -SURREALIZMUS – vznikol vo Francúzku, bola to skupina, ktorá vznikla z Dadaizmu. Prišli k záveru že nič nemá zmysel.
-Zakladateľ surrealizmu bol csara ??.ô dadaistické básne vznikali tak, že sa z klobúku ťahali slová.
-Braton – Zistil že oveľa väčšie choroby sú psychické. Odmieta aby umelecká tvorba bola kontrolovaná rozumom. Kto je básnický talent, prejavuje sa sám o sebe. Tvorca má písať bez kontroly rozumu.

FREUD inšpiroval surrealizmus (stále trvá)
-Freud otvára nový pohľad na človeka, objavil a formuloval psychológiu človeka v jeho globále, pričom zdôraznil hlavne oblasť erotiky a sexu a to zámerne lebo do jeho doby to bolo TABU.

Existencializmus a jeho vzťah k umeniu

-NIE EXISTENCIONALIZMUS !!!! ALE EXISTENCIALIZMUS (existencia - lizmus)
-Objavuje sa po 2. svetovej vojne a má veľa predstaviteľov. -Celá filozofia speje k pesimizmu, chceli otriasť ľudmi a donútiť ich správať sa zodpovedne. Chceli ich zbaviť zbytočných ilúzií.
-Kresťanský existencialisti : Berďajev, Šestov, Jaspers, Marcel, Bubner
-Svätý existencialisti : Heideger, Sartre, Camus, Benauvoir
-Za zakladateľa sa ale považuje KIERKEGAARD
-Oženil sa ale nedokázal žiť v manželstve, lebo sa nedokázal otvoriť a tak sa rozišiel
-Napísal : Buď alebo, Strach a triaška, Pojem úzkosti
-Zásadný odporca racionalizmu, stavia sa proti Hegelovi
-Odmieta vedu, ktorá chce vysvetliť okolitú prírodu a svet, ale poskytuje aby človek pochopil sám seba.
-Má čitateľa vyprovokovať aby sa zaoberal sám sebou.
-Vytvára vo filozofii prvý krát objektívnu filozofickú reflexiu a subjektívnu filozofickú reflexiu
-Objektívna sa zaoberá všetkým čo je okolo neho, človekom ako takým. Svet, príroda, človek, dejiny
-Subjektívna je reflexia vlastného ja teda skúma saám seba, svoj vlastný mušlienkový duchovný život
-V každom je jedinečná osobná individualita
-Existencia je osobné vnútro človeka
-Re každého je existencia niečo iné
-U všetkých je antropocentrizmus
-Existencialisti odmietajú dvojicu kategórií SUBJEKT A OBJEKT
-Chcú aby si človek uvedomil že je hercom. Odmietajú bytie
-HEIDEGER – Mimo človeka nemožno žiadne bytie pochopiť. Človek nemôže pochopiť bytie, ktoré je mimo neho. Existencia je neopakovateľné subjektívne prežívanie života.
-SARTRE – hlavý predstavitel francúzkeho E. Existencia je individuálne bytie, ktoré nemôžeme pochopiť iba sebapozorovaním. Je to smrteľné bytie. Formuluje rovnaké podmienky ľudskej existencie : 1. E existuje vždy vo svete 2. E existuje v tomto svete ako činný subjekt 3. E žije s inými ľudmi, 4. každá E je smrteľná. V kritických okamihoch sa ukazuje to čo v človeku naozaj je. Bol to filozofujúci umelec
-CAMUS – nobelová cena za litertúru. Tak ako Sartre písal aj divadelné hry a romány. Vidí človeka v absurdnom svete,.