Platón žil v časoch, keď sa otrokárska demokracia dostala do hlbokej krízy a vtedajšia spoločnosť sa ocitla na prahu záhuby, a práve preto je hlboko otrasený. Už aj jeho učiteľ Sokrates spočiatku varoval, a potom nemilosrdne obvinoval demokratov, ale aj aristokratov za to, že zrušili piliere verejného života. A neskôr bol Sokrates odsúdený na smrť práve demokratickým procesom. A práve preto, Platón, znechutený vtedajším zriadením sa pokúsil vytvoriť ideálne a zároveň utopické štátne zriadenie, ktoré by už nekráčalo po boku rozloženej gréckej spoločnosti. A tým sa stáva jedným z prvých utopistov v dejinách sociálneho myslenia. Ale nielen že vytvoril akýsi obraz ideálneho štátu, ale zároveň vo svojich dielach opísal vtedajšie typy štátnych zriadení, popísal ich proces vzniku, a podal aj ich záporné stránky. Podľa Platóna existuje päť typov ústav, a to sú aristokracia, timokracia, oligarchia, demokracia a tyrania. Aristokracia je tým najlepším zriadením, lebo v nej vládnu filozofi, ktorí sú obdarený rozumom. Postupne sa ale aristokracia transformuje do iných foriem vlády, a postupne sa aj menia typy ľudí čo stoja na čele štátu. Tento proces ale smeruje k horšiemu, a tým najhorším typom ústavy je tyrania.

Demokracia je podľa neho druhým najhorším typom ústavy. Demokracia vzniká z oligarchie v ktorej vládnu bohatý. Vláda bohatých vykorisťuje štát a postupne prehlbuje priepasť medzi bohatými a chudobnými. Bohatý sa nestarajú o poriadok a nechávajú mladých aby rozhadzovali majetok a tým sa zadĺžia. Ľudia znenávidia tých ktorý im zobrali majetok a skrsne v nich túžba po prevrate. Demokracia vzniká tým, že chudáci zvíťazia nad bohatými a svojich protivníkov vyženú zo štátu a sebe dajú rovnakú mieru účasti na správe štátu a úradoch, pričom sa úrady v demokracii obsadzujú žrebovaním. V demokratickom štáte vládne prílišná sloboda, a každý môže robiť to čo chce a zároveň ani nemusí robiť to čo by mohol robiť (myslím tým to, že by bol schopný vládnuť, ale nikto ani nič by ho k tomu neprinútilo). Sloboda sa stáva pre občanov najdôležitejšou vecou a postupne prestávajú rešpektovať normy, ale aj zákony, čo postupne prerastá v anarchiu. „Vrchol pak svobody, příteli, který se jeví takovéto obci, jest to, když koupení otroci a koupené otrokyně nejsou o nic méně svobodni než ti, kteří je koupili.“ V demokratickej spoločnosti vznikajú tri skupiny ľudí.

Prvú skupinu tvoria tí, čo sú vo vláde, ale ktorí v podstate nehľadia o dobro štatu ale snažia sa len o svoj prospech. Platón ich nazýva leňochmi a márnotratníkmi. Druhú vrstvu tvoria bohatí ľudia, ktorí sú vykorisťovaný vládnucimi, sú to tí najšikovnejší, lebo si dokážu nahonobiť veľký majetok. Nemôžu sa brániť proti vykorisťovaniu, lebo by boli obvinený z oligarchického myslenia. A napokon tretia skupina, čo sú v podstate obyčajní ľudia, ktorí manuálne pracujú a sú relatívne chudobný. Obyčajný ľud, aj keď je tvorený jednotlivcami, ktorí niesú politicky aktívny, keď sa zhromaždí, tak má najväčšiu politikú moc. Preto si jeho priazeň udržuje vládnuca vrstva tým, že ľudu odovzdáva časť zo zobratého majetku boháčov, pričom väčšinu si rozdelia medzi sebou. Preto podľa mňa Platón vidí najväčšie problémy demokracie v prílišnej slobode, prerastajúcej do anarchie; v zlom prerozdelení spoločnosti, kde vládcovia neprihliadajú na dobro štátu, ale na vlastné záujmy a tým vlastne degeneruje celý štát.