referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Elvíra
Štvrtok, 21. novembra 2024
Čo je podľa Aristotela ústava a na základe čoho rozdeluje ústavy?
Dátum pridania: 12.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: seven
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 344
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.1
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 1m 50s
Pomalé čítanie: 2m 45s
 
Podľa Aristotela je ústava tým najvyšším zákonom, podľa ktorého by sa mal štát riadiť. Keď človek nežije v štáte, ale len v určitom rodinom zriadení, tak jeho život je iba prežívanie, podľa Aristotela až v život v štáte je dobrým životom. Na to aby mohol fungovať štát, tak je potrebná ústava, ktorá riadi celý štát, zaručuje aby sa dodržoval poriadok, aby sa život v štáte nezvrhol na anarchiu. Ďalej ústava určuje ako sa majú vychovávať a formovať občania žijúci v štáte, lebo práve výchova občanov je potrebná na to, aby sa zachovalo štátne zriadenie. A pomocou ústavy sa upravuje aj vzájomný styk medzi ľudmi. Podľa Aristotela je dobrá ústava vtedy keď ľudia žijú blažený a cnostný život. A dobrý zákonodarca vie aká je najlepšia ústava, vie ju dobre ustanoviť a vie ju aj udržat. Aristoteles rozlišuje šesť rôznych typov ústav. A z toho tri sú dobré ústavy a dalšie tri sú naopak zlými ústavami. Jednotlivé typy ústav rozdeluje na základe toho, koľko ľudí sa zúčastnuje vlády nad štátom. A nielen že prihliada na množstvo, ale aj na to či sa vladcovia snažia o všeobecný, alebo iba o čiastkový prospech.

Medzi trojicu dobrých ústav patrí monarchia, aristokracia a politea. V monarchii vládne iba jeden človek a jeho záujmom je všeobecný prospech, po nej nasleduje aristokracia v ktorej vládnu tí najlepší a dbajú o najlepší prospech štátu a jeho príslušníkov. A v politei vládnu mnohí v prospech všetkých. Opakom týchto troch dobých ústav sú tyranida, oligarchia a demokracia. Aristoteles ich nazýva pochybnými formami vládnutia, lebo každá z nich nesleduje všeobecný prospech, ale sledujú iba čiastkový prospech. Opakom monarchie je tyranida, hoci v tyranide vládne tiež iba jeden vladár, ale ten už nie je kráľom, ale je tyranom, lebo vládne v prosech seba samého. Oligarchia je protikladom aristokracie, lebo v oligarchii vládnu bohatý vo svoj vlastný prospech. A napokon demokracia, ktorá je v protiklade z politeou, lebo v nej chudobný vládnu vo svoj vlastý prospech. A podľa Aristotela sú práve tieto tri ústavy tými zlými ústavami lebo: „Ani jedna z nich však nemyslí na všeobecný prospech všetkých.“.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.