Odlišnosti Hobbes-ovho a Locke-ovho prirodzeného stavu a štátu

Rovnako ako Hobbes tak aj Locke pri svojich úvahách o najvhodnejšiom štátnom usporiadaní vychádzali z imaginárneho tzv. prirodzeného stavu. Toto je nová metóda ako zdôvodniť funkciu štátneho zriadenia. Ale medzi ich prirodzenými stavmi boli výrazné rozdiely. Hobbesovho vízia prirodzeného stavu bola negatívnejšia ako Lockeova. Podľa Hobbesa všetci ľudia ktorí žili v prirodzenom stave, čiže neexistovali žiadne zákony, mali neobmädzené práva. Tým že mali neobmädzené práva, nerešpektovali práva ostatných ľudí, a stávajú sa jeden druhému vlkom, čo znamená že v strachu o vlastný život radšej napadnú svojich susedov. Nastáva vojna všetkých proti všetkým. Aby ľudia získali garanciu na svoj bezpečný život, podpíšu dohodu, v ktorej sa vzdajú svojich neobmädzených práv, a zvolia si svojho panovníka. Podľa Hobbesa by vládu nad celým štátom mal mať vo svojich rukách iba jeden panovník. Panovník garantuje bezpečnosť a vydáva zákony, ale sám svojim zákonom nepodlieha.

Na to aby zabezpečil mier, musí byť suverénny nad ostatnými zákonmi, nemôže sa nikomu zodpovedať a musí mať všetkú moc vo svojich rukách, lebo inak by sa oslabila jeho pozícia suveréna. Suverén ale nedisponuje naším vlasným životom, a tak máme právo na emigráciu, odmietnuť dohodu a tým prestať byť súčasťou spoločnosti. Podľa Hobbesa je štát vecou dohody, umelo vytvorený, čiže nie je to prirodzený stav, nevychádza z ľudskej prirodzenosti, človek si vytvára štat len pre to, aby sa nemusel báť o svoju vlastnú existenciu. V prípade smrti suveréna sa dohoda ruší a nastáva opäť prirodzený stav, ak sa zmení panovník, stará dohoda sa ruší, a ľudia sa riadia novou dohodou nového suveréna. Locke vnímal štát a prirodzený stav pozitívnejšie. Podľa neho v prirodzenom stave vládla dokonalá rovnosť a dokonalá sloboda. Ľudia nasledujú prirodzený zákon, ktorý by sa dal zjednodušene popísať ako: čo nechceš aby druhí robili tebe, nerob ani ty im. Ale v prirodzenom stave vládne lubovôla, a tak ľudia porušujú práva iných, lebo nie je zákonov ktoré by obmedzovali ich lubovôlu. A práve preto si utvoria dohodu, ktorá by im garantovala dokonalú rovnosť a slobodu. Táto zmluva im garantuje nestraného sudcu, ktorý by ich spor rozriešil. Sudca sa volí väčššinou, čo však nemusí byť to najlepšie. Moc v štáte Locke rozdelil na tri časti, na legislatívnu-zákonodarnú, na exekutívnu-výkonnú a na federatívnu. Podľa Lockea mala federatívna moc upravovať vzťahy so zahraničím, čo sa týkalo hlavne anglických kolónii.

Dohoda okrem toho že garantuje prirodzené práva, garantuje aj právo občana na vlastný majetok. Tí čo tvoria zákony, tak sa nimi aj riadia, a v prípade zmeny vlády sa dohoda neruší.