referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vendelín
Nedeľa, 20. októbra 2019
Rousseauove chápanie spoločenskej zmluvy a jej úloha
Dátum pridania: 12.08.2005 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: seven
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 315
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.1
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 1m 50s
Pomalé čítanie: 2m 45s
 
Jean Jacques Rousseaue, podobne ako aj iný fiozofi, vychádzal vo svojich úvahách z istého prirodzeného, alebo prírodného stavu. Tento stav ponímal ako stav štastia, kde nepanuje rozum, kde nie je vedomie zákonov, kde vládnu ľudské vášne, pudy, ako pud spravodlivosti, pud žiadostivosti. Ľudia v prirodzenom stave boli medzi sebou rovnými. Ale tým že sa ľudia začali množiť, začali sa čoraz viac dostávať do kontaktu medzi sebou, začali si ohradzovať svoje územie, vzinká vlastné vlastníctvo. Tým že vziká vlastníctvo, dochádza k boju medzi ľudmi. Vziká spoločnosť, ktorú Rousseau vníma ako čosi neprirodzené, spoločnosť je ale nutné zlo, lebo tak či onak sa raz sformuje. Spoločnosť sa riadi spoločenskou zmluvou. Pod spoločenskú zmluvu patria všetci a všetko. Spoločenská zmluva je základom štátu, zabezpečuje bezpečnosť, tým že všetci ľudia sú si rovní a dáva ľudom aj slobodu, tým že musia poslúchať zákony, ktoré všetkým ľudom dávaju tie isté práva ale aj povinnosti. Cieľom štátu je spoločné dobro.

Aby mal človek pocit, že koná to, čo chce, vzdá sa časti svojej vôle a vytvorí sa všeobecná vôľa (la volonté générale) - na základe hlasov. Nakoľko je podľa Roussea spoločnosť niečo umelé, je pre neho nevyhnuté aby práva a povinnosti boli určené zákonom, pričom zákon je prejavom všeobecnej vôle. Zákony v spoločnosti tvorí ľud, a z toho dôvodu ľud nemôže prijať zákony, ktoré by boli nesprávne voči im samým, preto zvrchovaná moc nepotrebuje nijakú záruku voči poddaným. Podľa Rousseaua si spoločenská zmluva vyžaduje jednohlasnosť a jednomyselnosť, kto nesúhlasí tak sa vyčlenuje zo spoločnosti a stáva sa cudzincom medzi občanmi. Ale štát má možnosť prinútiť občana k rešpektovniu zákonov. Rousseau rozlišuje tri formy vlady: demokraciu, aristokraciu a monarchiu. A podľa neho najlepšim usporiadaním je republikánske s priamou demokraciou. V tomto zriadení sa ľud podiela priamo na zákonodarnej moci a zároveň všetci môžu posudzovať politicke otázky. Zákonov ktoré by riadili spoločnosť by malo byť čo najmenej, mali by byť čo najvšeobecnejšie a najlepšie.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.