Karl Marx sa vo svojich filozofických spisoch zaoberal otázkou odcudzenia. Jeho filozofia vychádzala z myšlienok Hegela, ale on jeho myšlienky obrátil na hlavu, to chce povedať že pokým pre Hegela boli najdoležitejsie idey a až potom matéria, pre Marxa bola najdoležitejšia matéria a až z nej pochádzali idey. Matéria, alebo inak povedané základňa, je tvorená výrobnými vzťahmi a výrobnými silami, a až potom, pôsobením základne vziká nadstavba, ktorá je tvorená štátom, inštitúciami. Nadstavba závisí práve od výrobných vzťahov a síl, zmenou týchto dvoch činitelov sa mení aj nadstavba. Plynutím času sa menia rôzne základne a tým aj rôzne štátne zriadenia a podĺa Marxa je dôležité aby sa tieto zmeny nepreskakovali, čo znamená že nie je dobré nasilu sa pokúšat preskočit isté spoločenské zriadenie. Spoločnosť sa aj tak vyvinie do poslednej a najdokonalejšej formy, ktorou je podla Marxa komunizmus.

V kapitalizme sú proti sebe postavené dve časti spoločnosti, na jednej strane sú to kapitalisti, tí čo vlastnia kapitál, a na druhej strane robotníci, tí čo pracujú pre kapitalistov. Robotníci sú vo väčšine a sú vykorisťovaní kapitalistami. Pracujú za mzdu, ale svojou prácou výtváraju omnoho viac ako im kapitalista zaplatí. Vytvárajú určitú nadhodnotu, z ktorej má úžitok len kapitalista. Tu Marx používa výraz odcudzenie, čo znamená to že tým že robotník pracuje na určitom diele, odovzdáva do neho časť svojho ja, a čím viac toho vyprodukuje, tak o to viac ho to mrzačí, lebo veci čo vytvorí, nie sú jeho, ale sú kapitalistove. Robotníkov vlastný produkt práce sa mu voči jemu stáva cudzí. Toto Marx nazýva odcudzeným predmetom práce, ale robotík sa odcudzuje aj voči práci ktorú robí, lebo práca ktorú vykonáva už nevýchadza z jeho podstaty, robotník sa v práci ktorú vykonáva nepotvrdzuje, ale popiera, cíti sa pri tejto činnosti neštastne a nevivíja v nej slobodnú fyzickú ani duševnú energiu, ale ničí svoje vlasné telo a svojho ducha. A tak sa robotník cíti slobodný keď nie je v práci, teda až vo zvieracích činnostiach, ako je jedenie, pite, plodenie a podobne. A tým sa robotník odcudzuje sám voči sebe samému.

Marx vidí riešenie tohoto problému v tom, že sa robotníci vzbúria voči tomuto stavu, a nastolia diktatúru proletariátu, ktorá by mala trvať len istý čas potrebný na urýchlenie premeny kapitalizmu na komunizmus, v ktorom by sa zrušili výrobné vzťahu, súkromné vlastníctvo, tým by sa zrušila nadstavba, zrušili by sa spoločenské triedy a nastolila by sa beztriedna spločnosť. V komunizme by každý robil iba to čo je pre neho dobre a čo by napĺňalo jeho životnú podstatu. Už by nedochádzalo ku žiadnemu odcudzovaniu.