Sústredil svoju pozornosť najmä na hlavné svetové náboženstvá. Podrobne sa zaoberal hinduizmom, budhizmom, taoizmom, judaizmom. Hlavne sa však zameral na kresťanstvo a urobil dôkladnú analýzu vlivu kresťanstva na vývoj západnej civilizácie. K islámskemu náboženstvu sa už nedostal, zabránila mu v tom jeho predčasná smrť. Rozborom východných náboženstiev dospel k záveru, že práve náboženské vyznanie predstavovalo neprekonatelnú prekážku pre rozvoj priemyselného kapitalizmu v krajinách východu. Príčinou nebola zaostalosť východných kultúr, ako sa predtým predpokladalo, ale skutočnosť, že mali iné hodnotové merítka ako tie čo prevládali v západnej Európe. Ako príklad si môžeme uviesť hinduizmus, ktorý sa snaží uniknúť z hmotného sveta a dosiahnuť vyššieho stupňa duchovnej existencie, a nesnaží sa o ovádnutie tohto sveta. Hinduizmus považuje hmotnú realitu za závoj skrývajúci skutočné poznanie, ku ktorému by mali ľudia smerovať. Ani konfucionizmus, sústreďujúci sa na tento svet, nepodporoval snahy o jeho ovládanie, ale usiloval sa hlavne o harmóniu medzi človekom a svetom. Bohatstvo bolo iba podmienkou k tomu, aby ľudia mohli žiť cnostne a venovať sa sebazdokonolovaniu.

Hoci Čína dlho zostávala najmohutnejšou a kultúrne najrozvinutejšou civilizáciou sveta, jej dominantné náboženské hodnoty bránili k tomu, aby sa ekonomický rozvoj mohol stať sám o sebe významným cieľom, a nie len prostriedkom. Pri skúmaní kresťanstva označil Weber za jeho základný aspekt učenie o spáse, ktoré prináša veriacemu možnosť byť zachránený v královstve Božom, teda byť spasený. Významnú rolu tu zohráva pojem hriechu a Božej milosti, ktorá jediná môže človeka od hriechu oslobodiť. Vďaka tomu sa kresťanstvo vyznačuje istým napätím, emocionálnou dynamikou, ktorá sa u východných náboženstvách viacmenej nevyskytuje. Náuky o spáse majú revolučný charakter. Zatiaľ čo východné náboženstvá predurčujú veriaceho k pasívnemu postoju voči vonkajšiemu svetu a existujúcim spoločenským podmienkam, kresťanstvo obsahuje trvalý zápas proti hriechu, ktorý môže viesť až ku vzbure voči jestvujúcemu spoločenskému stavu. Náboženský vodcovia, po vzore Ježiša Krista, prichádzajú s novou interpretáciou prijatých doktrín a stimulujú tak zmenu jestvujúcich mocenských štruktúr. Vo veľa odlišných cilvilizáciách nachádzame túžbu po hromadení majetku a nije na tom nič prekvapivé, lebo ľudia si už oddávna cenia bohatstvo, ktoré im zaručuje pohodlie, istotu, moc a pôžitky.

Ale pri pohľade na ekonomický vývoj Západu však nachádzame niečo iné, postoj k majetku aký inde predtým nebol. Tento postoj označuje Weber za ducha kapitalizmu. Duch kapitalizmu sú hodnoty a predstavy, ktoré sú typické pre prvých kapitalistických obchodníkov a priemyselníkov. Títo ľudia mali výrazný sklon k hromadeniu osobného majetku, ale s tým rozdielom, voči iným bohatým ľudom sveta, oni svoje bohatstvo nevyužívali k pohodlnému a rozmarnému životu. Práve naopak, ich životný štýl zostal skromný až asketický, žili veľmi striezlivo a nedávali svoje bohatsvto obvyklým spôsobom najavo. Podľa Webera práve títo ľudia spôsobili taký neuveritelný ekonomický rozmach Západnej Európy.