Oni svoje bohatstvo nerozhadzovali, ale ho znovu investovali do svojich podnikov. Podľa Webera je duch kapitalizmu postavený na náboženskom základe. Hoci kresťanská viera nezavrhuje majetok ako taký, a kapitalistický duch by sa mohol rozvinúť aj v nej, katolíci sú viac tradicionalistický. Duch kapitalizmu je typický pre protestantizmus a hlavne pre puritánsku variantu. Protestantizmus vznikol v 16. storočí, vychádza z kresťanstva, ale vo veľa veciach sa odlišuje s katolíkmi. Prví kapitalisti boli prevažne puritáni a mnohí z nich sa hlásili ku kalvinizmu. Weber trdí že niektoré kalvinistiské doktríny boli priamym zdrojom kapitalistickej etiky. Jednou z nich je myšlienka, že človek je Božím nástrojom na zemi a že od neho Všemohúci očakáva, že bude naplňovať svoje poslanie k väčššej sláve Božej. Druhým významným aspektom je idea predestinácie, podľa ktorej boli jedinci predom vyvolený pre nebo, inak povedané, že boli predom vyvolený že budú spasený. Kalvínova pôvodná doktrína hlásala že ľudia su vyvolený už od narodenia a to čo robíme počas života na to nemá žiaden vplyv.

Duch kapitalizmu vznikol až ako učenie kalvínových nasledovníkov, ako snaha trochu zmierniť tvrdosť protestantského učenia o predestinácii, čo spôsobovalo úzkosť a strach u bežných veriacich. Preto vznikol taký výklad predestinácie, čo považoval úspech v povolaní za kladé znamenie predestinácie, takže veriaci, aby dokázali sebe a ostatným, že sú predurčený ku spáse, sa obrátili k dravému podnikaniu. Veriaci , ktorí vychádzali z týchto myšlienok boli nesmierne motivovaný k hmotnému úspechu, ale pritom však museli žiť striedmo a odriekať sa pôžitkov. Puritáni považovali akúkoľvek rozmarnosť za diablov nástroj, takže sa u nich sklon k hromadeniu majetku spojoval s prísnou kázňou. Takže týmto sa u protestantov spojili asi tie dve najzákladnejšie predpoklady na to aby sa stali kapitalistami.

U protestantov má viera veľmi silný vplyv, takže sú veľmi pilní vo svojom zamestnaní, výraz životné poslanie pre nich znamená to iste ako prácu ktorú vykonávajú. Takže sa snažia svoje životné poslanie naplniť čo najviac, čiže čo najviac zväčšovať svoj majetok a to iba pre zisk sám, ale pritom skoro vôbec nemínajú získaný kapitál, míňajú ho len na tie najpotrebnejšie veci a na dalšie investovanie do vlastného podnikania, čo im prináša ešte viac majetku. Nepotrebujú svetské požitky ako odmenu za dobre vykonanú prácu, stačí im iracionálny pocit z naplneného povolania a to že patria medzi vyvolených ktorý budú spasený. Takýmto spôsobom sa v ich rukách dokázal nazbierať kapitál obrovských rozmerov, a tým spôsobili podľa Webera vznik kapitalizmu.

Teória Maxa Webera, že rozhodujúcim faktorom pre vznik kapitalizmu je náboženstvo, je jednou z prvých a najdôslednejších kritík Marxovej teórie, podľa ktorej sú vplyvné len čisto ekonomické faktory na sociálny vývoj a tým že spôsobili rozvoj kapitalizmu. Na to ktorý z týchto dvoch pohľadov na modernú spoločnosť je správny, nepokladajú sociológovia rovnakú odpoveď. Ľavicový autori bývajú ovplyvnení Marxom, liberálni a konzervatívni zase Weberom. Weberova teória má veľa kritikov, niektorí z jeho kritikov namietajú že postoj, ktorý nazval duchom kapitalizmu, sa už vyskytoval v talianskych obchodných mestách dávno pred vznikom kalvinizmu. Iní zase tvrdia že klúčový pojem „povolanie“ k určitej činosti, ktorý Weber spojovaj s protestantizmom, existoval aj v katolíckej viere. Další tvrdia že vznik kapitalizmu sa nedá uviesť do priameho kauzálneho vzťahu s formovaním sa protestantizmu, že oveľa väčšiu úlohu mali iné faktory, ako bolo rozustenie feudálnych družín, vyháňanie roľníkov z pôdy, rozvoj zámorského obchodu...