2. FÁZA : 60. – 70. roky 19. storočia
· Obidve línie boli rozpracované ( scientizmus aj antropologizmus ) do extrémnych polôh. ·Týmito extrémnymi polohami sa stráca vnútorná súdržnosť smerov a osamostatňujú sa jednotlivé problémy vo filozofii. ( napr. problém existencie , kategória vôle ...)
· Tým , že strácajú vnútornú súdržnosť strácajú aj možnosť komunikácie medzi sebou. ·Je kritizovaný gnezeologizmus , určujúcou sa stáva ontológia ( otázka bytia ) – čo je skutočnosť
3. FÁZA : obdobie 20. storočia – dozrieva dodnes
Existuje množstvo filozofický škôl. Vznikajú na troskách existencionalizmu , fenomenológie ( Husserl )
Charakteristické znaky:
· Filozofické systémy budované na pevných princípoch sa strácajú. ·Strácajú sa akékoľvek hranice medzi filozofiou a ostatnými vedami .
· Základom sa stáva problém a nie princíp. Zaraďujeme sem napr. hermeneutika , filozofická antropológia , kritický racionalizmus. POZITIVIZMUS Scientizmus

A.COMTE – zakladateľ. Dielo „Kurz pozitívnej filozofie“
J.S.MILL
H. SPENCER
Východiská pozitivizmu. Vzniká v 30. - 40.rokoch 19. storočia súčasne vo Francúzku a v Anglicku , ako reakcia na špekulatívnu filozofiu HEGLA a celej nemeckej filozofie. Pozitivizmus rozdeľujeme:
ŢKlasické obdobie vývoja pozitivizmu ( Comte , Mill , SPENCER )
ŢPrelom 19. – 20. storočia – empiriokriticizmus ( Bacon ) , reakcia na anglosaské snaženie. Mach a jeho filozofia – machizmus.
ŢNovopozitivizmus – (neopozitivizmus , logický pozitivizmus ) orientuje sa na vedu. Vzniká na sklonku 20. storočia a centrami sa stali Varšava , Ľvov , Viedeň .
Predmetom pozitivizmu je gnozeológia , t.j. rieši otázky ľudského poznania. AUGUSTE COMTE1798-1857 Francúzky filozof .

Najvýznamnejšie diela:Kurz pozitívnej filozofie
Systém pozitívnej politiky
Pozitivistický katechizmus
Charakteristika filozofie:
- Filozofia sa má zaoberať výlučne o problémy skutočnosti – problémy dostupné našej skutočnosti , má uvažovať o užitočných veciach , má sa vzdať striktných úvah , ktoré sa nedotýkajú ľudskej skúsenosti. -Filozofia sa má vyhýbať neriešiteľným problémom ,témam , ktoré ju uvádzajú do večných sporov. -Filozofia má pracovať pozitívne , t.j. má sa vyhýbať negatívnej kritike , riešiť má pozitívne problémy
- Filozofia je bez prírodných ( pozitívnych ) vied úplne nefunkčná , má sa sústreďovať na základe ľudskej skúsenosti na objasňovanie zákonov , teórií , ktorými sa riadi ľudský rozum.